Na archivačný problém ma upozornil jeden známy, keď sa ma v dobrej viere opýtal, ako dlho že sa má archivovať zdravotná dokumentácia v eZdraví.

Naivnosť sama ho musela v predošlú noc obšťastniť, keď očakával rýchlu a krátku odpoveď. Dvakrát, keďže to chcel odo mňa (moje deti a jeden prezident by vedeli rozprávať skazky).

Keď som sa začítal do zákona 576/2004 a jeho Tretej časti poriadnejšie ako len pre poriadok, došlo my, že čítam úplne rovnakú zlátaninu, akou sú paragrafy 119 až 122 zákona o lieku. Z pôvodne celkom lucídneho textu o vedení zdravotnej dokumentácie v listinnej podobe vznikla akási zmes s kvalitným emulgátorom, kde sa mieša piate cez deviate, elektronická, písomná a listinná podoba.

V prípade archivovania listinnej dokumentácie je to ešte ako tak v pohode. text je jasný:

§ 22 (2) Zdravotnú dokumentáciu podľa § 20 ods. 2 a 3, ktorú vedie všeobecný lekár, uchováva poskytovateľ 20 rokov po smrti osoby; ostatnú zdravotnú dokumentáciu podľa § 20 ods. 2 a 3 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe.

Tak nejako sa totiž v prípade papierovej dokumentácie počíta s tým, že „všeobecný lekár vedie zdravotnú dokumentáciu ako celok“, čo v listinnej podobe reprezentuje to tá hrubá zdravotná karta. Pacient chodí od čerta k diablovi, teda od špecialistu ku kapacite a odvšadial dostane nejakú správu do tej karty. Lebo veď listinnú kartu mal zo sebou pod pazuchou. (Že to vždy bolo protizákonné, nechám teraz bez povšimnutia, lekári našťastie liečia napriek všetkým zákonným pravidlám a pacienti si žijú napriek všetkým medicínskym predpokladom.)

Takže pacientova listinná dokumentácia je kompletná, je vedená u všeobecného lekára od cca 18 rokov, takže úplne v pohode je tam kompletne celý život.

V prípade zdravotnej dokumentácie vedenej v elektronickej zdravotnej knižke si predkladateľ myslel, že veď napíšem tie isté slová a dosiahnem ten istý výsledok. A tak napísali:

§22 (5) Elektronické zdravotné záznamy v elektronickej zdravotnej knižke uchováva Národné centrum zdravotníckych informácií v národnom zdravotníckom informačnom systéme najmenej 20 rokov po smrti osoby, ak ide o záznamy vytvorené všeobecným lekárom, s ktorým mala osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti; ostatné elektronické zdravotné záznamy najmenej 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti osobe.

Darmo, stále platí, že „všeobecný lekár vedie dokumentáciu ako celok“, dokumentáciu, ktorú do zdravotnej knižky pacienta zapísal čert alebo diabol (špecialista alebo kapacita), neleží u neho v registračnej skrini. Na jej vedení nemá všeobecný lekár pacienta žiadny materiálny teda fyzický dosah. Záznamy terapie u špecialistu či v nemocnici založil, dopĺňal, rozširoval, konsolidoval et cetera špecialista či izbový lekár. NCZI vezme a v zmysle zákona po 20. rokoch fuč.

V prípade jednej-dvoch angín je to jedno. V prípade operácie srdca v rámci neonatologicke starostlivosti by sa takáto informácia iste hodila o 40-50 rokov kardiológovi. Nemyslíte? Zistiť pri bájpase len tak bájočko nad otvoreným hrudníkom, že sa v tom svale pred 53 rokmi už nejaký bielopláštnik vŕtal a poprehadzoval inštaláciu, asi nebude konkurovať zážitkom z internátnych vysokoškolských čias po skúške z anatómie či farmakológie.

O detskej onkológii sa v ostatných pár rokoch hovorí, že privádza o 25-30 rokov do fertilného veku také ženy, ktoré by ani menštruovať nezačali. Najznámejšia lieková aféra okolo thalidomidu bola odhalená len preto, že sa jedna americká doktorka mohla vŕtať v starej zdravotnej dokumentácii. Pritom tento liek sa aj dnes bežne používa, lebo veď pribudla len jedna kontraindikácia. Dozvieme sa niečo podobné aj z dokumentácie vedenej elektronicky v zmysle zákona 576/2004 v znení z roku 2022 o onkologickej liečbe dnešných detí?

Ako že som to?

Ak to procesu vložíte IT nástroj, musíte prepísať celý proces, inak sa z toho poseriete.

Ak by malo ostať v Európskom zdravotníckom dátovom vesmíre po mne len jediná stopa, prosím aby to bola táto veta.

Nastal čas na diskusiu

Elektronizácia zdravotníctva začala pod Tatrami v roku 2013 zákonom 153/2013 o zdravotníckom informačnom systéme. Sme aktuálne v polčase tých 20 rokov, kedy mohol vzniknúť prvý elektronický zápis, ktorý mal povahu zdravotnej dokumentácie.

A nie, naozaj nestačí zmeniť číslicu 2 na 5 alebo 9. Fakt nie!

Zaujímavé aj aj tá formulácia , s ktorým mala osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti. S tým posledným? Alebo so všetkými, ale všeobecnými? A čo keď sa v prúde času zmenili spôsoby zmluvných vzťahov v zdravotníctve? Hovoríme o období 100-150 rokov. Ja som sa napríklad narodil do Zákona o zdraví ľudu, ktorý vydali v roku 1966 a ten hovoril v čase môjho narodenia, že… A vlastne ani neviem. A ako to bude, ach Boh a zdravotníctvo dajú, o takých 30-40 rokov?

Tak teda čím začať?

Začať by sme mohli napríklad tým, že v celej sústave zdravotníckych zákonov prestaneme používať slovo „písomný“ a začneme prísne rozlišovať dva jasné pojmy:

• listinná podoba
• elektronická podoba

Pretože ako nás učí Občiansky zákonník:

(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Zdroj: 40/1964 Zb. – Občiansky zákonník – SLOV-LEX