Človek by si myslel, že aspoň okolo 25.2. si nadšenci tézy „Štát sa postará, štát rozhodol, štát zabezpečí…“ si dajú pohov aby neprovokovali. Pretože už viac ako 100 rokov idú VŽDY tieto opatrenia ruka v ruke s lágrami Jáchymove, alobalom v Handlovej či JRD a Čistými dňami…

A potom Konštantín Čikovský z Denníka N napíše FB-status ako z roku 1948 z Rudého práva.

Niekomu by sa mohlo zdať, že je to divné, že to ide v ruka v ruke a niekto by si dokonca mohol povedať, že tento raz to bude inak.

Zaoberám sa zdravotníckym programom SaS. Riešim  liekovú politiku. Zásadnou šlamastikou je financovanie modernej ale drahej liečby a hľadanie zdrojov na ňu. Ročne na výnimky z kategorizácie – teda na lieky individuálne schvaľované poisťovňami – dávame 45 miliónov eur. A nie všetky sú schválené a nie len preto, že by neboli medicínsky podložené. Proste neboli peniaze, nie sú schválené. Nový Čas a ďalšie bulvári žijú z týchto prípadov.

Vieme úplne presne vyhodnotiť koľko to bude v roku 2017 a koľko v eurách by sme potrebovali na odmietnutých pacientov. Bez ohľadu, z akej politickej strany je minister zdravotníctva, tie čísla sú a budú vždy rovnaké.

Konstantin Cikovsky hovorí, že sme vďaka projektu vlaky zadarmo  „lacno dostali dôchodcov z domu“. Súčasne toto slovo „lacno“ má exaktne vyčíslené a podložené slovami: „nedokážeme ho nikdy exaktne vyhodnotiť aj preto, že dátam zo železnice sa nedá veriť (viem, o čom hovorím)“

Takže na jednej strane je neoddiskutovateľná úloha štátu zabezpečiť rovný prístup k liečbe zabezpečením dostatku zdrojov zo solidárneho zdravotného poistenia. Kde vieme koľko čo stojí a koľko rokov života a akú kvalitu života za to dostávame.

Na druhej strane je tu socialistické slovo „zadarmo“ vo forme akýchsi sociálnych opatrení a socialistických vlád, kde jediným exaktne vyčísliteľným parametrom je volebný zisk politickej strany, ktorá s takýmto socialistickým riešením príde.

Socialistický prístup znamená, že niekto vo funkcii rozhodol, že vaše dane nepôjdu na neoddiskutovateľné úlohy štátu, ale na politický zisk funkcionára. Čo si zvolíte, nakoniec vždy dostanete.

Vraj v takej Škandinávii sa im to vraj podarilo.

Ja naozaj nikomu nechcem brať ilúzie o schopnosti prerozdeľovať poctivo štátne peniaze socialistickými a komunistickými politikmi v oblasti Škandinávie. Majte si tie ilúzie. Verte tomu, že tentokrát to už progresívne vyjde.

No rozhodne pre účely Slovenska a v záujme občanov Slovenska by som bol rád, aby sa tieto pokusy  so socializmom na Slovensku najbližších 100 až 150 rokov tentokrát realizovali najlepšie v oblasti južného Pacifiku.