Sloboda slova v riti. Demokracia v riti. Sebaúcta v riti.
Francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault sa zastal časopisu s tým, že platí sloboda prejavu, no v súčasnej situácii sú excesy neprípustné a každý by sa mal správať zodpovedne. „Ak sa ľudia skutočne cítia dotknutí, môžu sa obrátiť na súd,“ povedal pre rozhlasovú stanicu RTL.
Svoj postoj by som asi nesformuloval lepšie, tak ocitujem jedného f-priateľa:
Koukejte zabít ty zatracený lháře co si dovolili tvrdit, že jsme tlupa zabedněných vražedných primitivů beznadějně zaseknutých ve středověku.
(Reakcia na Egyptský imám vyzval k zabití tvůrců filmu Nevinnost muslimů)
Ale čo nám je táto intelektuálna debata platná? To, čo roztrhnutá košľa toho mladíka pred sovietskym tankom z šesťdesiateho ôsmeho.
Pamätám si na údiv v hlase jedného historika a jeho slová: „Ľudia chceli s nimi hovoriť o Voltérovi a Senecovi. To predsa nemohlo fungovať! Tie decká mali pod uniformou pyžamo a čudovali sa, prečo je v tejto strednej Ázii ráno tak chladno.“ Podobne to bolo v 1956, keď po vyjdení z tankov sa vraj sovieti pýtali na cestu k oceánu. Miestny im vysvetlili, že sú v Maďarsku a nie v Sueze.
Aj kresťania mali svoje krížové výpravy. Už sme z toho vyrástli a pravidelne organizujeme ekumenické bohoslužby. Drhne to, trvá to storočia, ale ide to. Ďalší Ján Pavol II. sa v arabskom svete ešte nenarodil. Hádam to sloboda a demokracia u nás dovtedy prežije.