Archívy kategórie: Škola praktického života

Zakáľačka po anti-euro-hujersky lebo čítanie s porozumením

Aj to zakľaté prasa by bolo schopné čítať s väčším porozumením ako kde-aký anti-euro-hujer.

Podle nového veterinárního zákona může prase zabít jeho chovatel doma a maso tam taktéž musí spotřebovat.

Tradiční veřejné zabijačce, ať už ji pořádali hasiči, nebo zahrádkáři, učinila Evropská unie přítrž.

„Byla to i společenská událost, nejenom to, že si připravili jídlo na celou zimu. Pokud to bude tak, jak se dnes rozhodlo v Evropské unii, tak se s tím asi budeme muset rozloučit a naše děti už o tom asi nebudou za chvilku vědět vůbec nic,“ uvedl zemědělec Vladimír Řehounek.

Konec tradičních zabijaček – za veřejné hody pokuta 300 tisíc — Regiony — ČT24 — Česká televize.

Ako že to? Hasiči organizovali verejnú žranicu za účelom prípravy mäsa na celú zimu? Alebo to bola prach obyčajná reštauračka pod holým nebom?

Sú dva druhy zakáľašiek. Doma na dvore celoročne chované prasa z ktorého vznikne mäso a výrobky pre vlastnú potrebu.  To bola aj u nás skutočne spoločenská udalosť a zišla sa širšia rodina a známi. Takejto zakáľačky sa evidentne nikto z EU ani len nedotkol. Veď aj podľa starodávnych predpisov by malo byť to prasa omrknuté veterinárom. Veď čo ak…

No a potom sú tu regulárne reštauračné žranice usporadúvané kde-akým spolkom záhradkárov.  No prečo by mali byť na ne kladené iné nároky, ako keď tie isté zakáľačkové špeciality ponúka regulárny prevádzkovateľ reštauračných služieb?  Spolok záhradkárov je hádam niečo viac?

Je smutné, keď najväčšími anti-eu-hujermi sa stanú akože-udržovatelia kašírovaných akože-tradícii.

Share Button

Vízia pre EU

Hneď na úvod základné body moje vízie:

  1. Európska únia ako jeden ekonomický a politický celok s centrom uprostred, vyňatým z akéhokoľvek národného útvaru
    1. Jedny peniaze.
    2. Európske občianstvo.
    3. Obecná reč
  2. Regionálna správa podporujúca ekonomickú, politickú a kultúrnu rozmanitosť.
  3. Demokracia a solidarita.
  4. Sloboda a ľudské práva nadovšetko.

Ten základný impulz, ktorý ma inšpiruje k tejto vízii je moja záľuba v pohraničných zastávkach. Naozaj sa treba postaviť na hociktoré hranice medzi štátmi v EU. Postojte si tam a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako hentem tam!

Postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

O mojej vízii nie som veľmi ochotný diskutovať.  Jedine o nástrojoch, ako sa k nej dopracovať. To čo tie 4 body obsahujú je cieľ. Vy možno máte iný, no ja mám tento. Takto presne si predstavujem strávený čas od 55. do 72. roku môjho života.

Tak teda, začnime to trochu rozmieňať na drobné. Niekoľko nesúvisiacich a nesúvislých dôvod a trochu obšírnejších popisov.

Princíp subsidiarity je práve o tých regiónoch, nie o národných štátoch. Dnes – celé Nemecko voči Slovensku – neporovnateľné. Prečo uvažovať o tom, že „prišli pomôcť záchranky aj zo susedného Holandska“, keď v skutočnosti prišli zo susedného okresu?

A to sa, paradoxne, bez centra nepodarí.

Nie menšia, ale iná centralizácia. Dám príklad: Kolega z ročníka – farmaceut české občianstvo. Obaja sme nastúpili na školu v Československu a skončili ju na Slovensku – stále v Bratislave. Ja môžem pracovať v českej lekárni vďaka kontinuite praxe a jednému zdrapu papiera z českej komory. On, keď teraz chcel začať pracovať v českej lekárni, musel v Čechách natvrdo nostrifikovať (našťastie len papierovo – láskavo mu uznali kompatibilitu školy). Skončil predsa v zahraničí.

V akom zahraničí, keď je to v EU?!? Aha, v roku 1996 to už nebol jeden štát a ešte to nebol jeden štát. No bola tu čiara na moste cez rieku Moravu.

Pracujem dnes rozkročený aj v ČR aj v SR. Ak si chcem objednať pre firmu službu (napríklad miestny mobilný tarif) v ČR potrebujem 150 zbytočných papierov a len po zložení zálohy. Domácej firme stačí  jeden papier. A prečo vlastne potrebujem miestny mobilný tarif od miestnej pobočky nadnárodnej – dokonca celoplanetárnej – firmy?!? Na hraniciach prehadzujem O2 simkartu za O2 simkartu.

Nuž, nech mi nikto nehovorí o nejakej tesnej centralizácii, diktátu z Bruselu a podobne. Žiadna taká, čo ju potrebujeme neexistuje. Ľavičiarska zmeska komplikovaných regulácii koncových riešení bez ambícii vysvetľovať a zjednodušovať minimum.  Ale hlavne bez jasného termínovníku.

Takže centrum, ako miesto zberu a tvorby jednotných jednoduchých pravicovo ladených pravidiel pre prostredie. Pravidlá pre prostredie – to asi presnejšie vystihuje moju víziu centra Európskej únie.

A aké pravidlá sú tie pravé pravidlá? Nuž práve tie, ktoré demokraticky postúpia jednotlivé regióny do centra, aby ich spravovalo. Demokraticky, teda 51% a ostatní sa podvolia. Každý mal predsa možnosť o svojej regionálnej pravde presvedčiť ostatné rovnocenné regióny. Alebo si myslíte, že niektorý občan je nadobčanom, lebo sa narodil v nejakom konkrétnom zapadákove?

Kohézne fondy – už dnes makáme na tom, aby boli regióny rovnocenné. Odjakživa šikovnejší doplácajú na menej šikovných. Duchovná sila tých šikovných je v tom, že to robia s láskou a v sebeckej viere, že ak sa im prestane dariť, ich podpora sa im solidárne vráti. Solidarita.

Aha, vy hovoríte o malicherných sporoch. Adenauer by o schopnosti riešiť spory medzi Nemcami a Francúzmi isto vedel rozprávať. Nehovorte mi, že v Európe nemáme dostatok rovnako silných vodcov, ktorí by každých 5-7 rokov mohli medzi sebou demokraticky súperiť.  A keď sa taký narodí v Podbrezovej, bude mať rovnakú šancu riadiť EU ako tá baba Kasnerová. No na rozdiel od nej so silným mandátom založeným na vôli Švéda, Baska, Bretaňca a Východniara. Tomu ja hovorím Cieľ.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Ciele treba vidieť, nie proces

Pri akejkoľvek kritiky dnešného stavu a tvaru eu-parlamentu a eu-komisie si treba uvedomiť, že sú momentálne uprostred tak 20-50 ročného procesu k skutočnému parlamentu a skutočnej vláde. Takže samozrejme je to paškvil na demokraciu a efektivitu.

Pri kritike ostatného summitu treba vidieť ciele, nie krátkodobé pocesné riešenia.  Cieľom má byť zachovanie jednej meny. A strašne sa mi nepáči, že sa tu kvázikoncepšne diskutuje ale o procesných riešeniach

Ak by sa Nemci boli bývali boli zamýšľali nad procesom zjednocovania, dodnes by tu boli dva nemecké štáty. Áno, Nemecké zjednotenie je pekný príklad v malom a superrýchlom. Veď Merkelová by bola inak východná Nemka! Berme ju tak. Východná Nemka postavila na stôl návrhy pre Fínov, Baskov a aj slovenských Východniarov.

Už tú moju víziu cítite? Hranica je len čiara, ktorú si sami kreslíme krížom cez cestu a pole.

Share Button

Bordel v potravinách – 2 a 3 rozmer

Je pekné, že niekto potraviny kontroluje a ohlási, že nezodpovedajú kvalitou. Ale položme si tú skutočne kardinálnu otázku:

Voči čomu sa kontrolujú?

V prvom rozmere totiž platí, že v obchode, pri skutočnom nákupe porovnávame voči našim očakávaniam. Teda, že šľahačka a syr sú z mlieka, krehčené kuracie mäso je zjemnená kuracina, že baltické radinky sú sardinky.

Ale takto sa potraviny nekontrolujú!

Druhý rozmer výsledkov kontroly potravín

Inšpektori síce napíšu že požiadavky na kvalitu popisujú  aj nejaké štátne predpisy, ale väčšina kontrol je voči popisu na obale.

Požadavky na kvalitu potravin jsou zakotveny v českých národních předpisech, výjimečně v předpisech evropských. Pokud některé potraviny nemají přesné požadavky stanoveny, inspekce při kontrolách ověřuje, zda složení výrobku souhlasí s popisem na obalu.

Nekupujte tyto potraviny. Propadly při kontrole (seznam) – FinExpert.cz.

No len sa pozrite na tabuľku v uvedenom texte. Česká potravinová inšpekcia vôbec explicitne neoznačila chybu voči štátnym predpisom. Viete, tie štátne predpisy sú práve na ochranu našich očakávaní. Že maslo je z mlieka a tak podobne.Takže sme sa vôbec nedozvieme, či strojový separát je problém preto, že je to podvod voči očakávaniu, alebo bol len výrobca debil a nenapísal to na obal. Možno u toho olivového oleja sa to dá ako tak odhadnúť.

Ale hlavne, všetky výhrady sa týkajú len porovnania voči popisu na obale. Teda, že nejde o chybu potraviny, ale o hlúposť výrobcu, ktorý nevie dodržať ani len to čo si sám na seba vymyslí. Prosto, ako som spomenul vyššie, je to debil. Veď ako inak označiť niekoho, kto na škatuľu o objeme 300ml napíše 120ml a nie je schopný tam tých 120ml sajrajtu naliať?

A to je sakramentsky málo!

Apropo, zúriví prebudení ochrancovia potravín. Koľkí z vás nedávno krútili hlavou nad tým, keď orgány EU zakázali pomenovanie „pomazánkové maslo“?!? Fuj fuj, hnusná EU, čo sa stará do našich zažitých zmätočných označení.

A ten tretí rozmer?

Aby sa Štátny orgán náhodou nedostal do právnych problémov, uverejní svoje zistenie vo formáte podobnom rýchlosti v lakťoch za dekádu.  Raz sa z tej politickej korektnosti poseriemie viac ako z tých testovaných potravín.

Zaujímavo a zrozumiteľne na tento 3 rozmer upozorňuje nasledujúce video:

Nejde o to, že by sme boli apatický k baltickým sardinkám. Ale nemáme šancu sa cez ne prehrýzť. Ja viem, právna sila inšpektorov je na úrovni spolku záhradkárov a odvolacie konanie a následný súd sa môžu vliecť roky. To si ale inšpektori tak neveria, to sami spochybňujú svoju prácu, že sa obávajú prehry na súde?

Hm, naša spoločnosť je asi ešte väčší humus, ako v tých potravinách.

Čo vyplýva z tohoto tretieho rozmeru? Napríklad zaujímavý bod do predvolebnej kampane: Štátne vyhlášky formou reklamného letáku. To by sa mi páčilo, nebyť za hlupáka.

A hľa, už som na túto tému písal: Prečo ich nenazvať rovno podvodníci

Share Button