Všetky príspevky od Martin Pilnik

«« Rýdze blognutia »»

POHLED ZE SLOVENSKA: Díky účtenkové loterii získal stát jen drobné – iDNES.cz

Posledný odstavec článku zhrňuje všetky chyby, ktoré sa stali:

Nijak výnimočné – tak však dnes hodnotia odborníci výsledky lotérie v boji proti daňovým únikom. Napríklad v porovnaní s Taiwanom, kde po zavedení lotérie výber daní vyskočil o tri štvrtiny, vyznievajú výsledky hry na Slovensku pomerne smiešne. Kým však príjmy z nej presahujú výdavky nie je podľa nich problém, že hra stále funguje.

Zdroj:  POHLED ZE SLOVENSKA: Díky účtenkové loterii získal stát jen drobné – iDNES.cz.

Na Thajwane je systém úplne iný. Významne jednoduchší.  To bolo od počiatku celému slovenskému projektu vyčítané. Aj od tých, ktorí majú „bločkovú lotériu“ ako súčas´t ekonomického porgramu. Jediné čo majú socialitická verzia a verzia z Thajwanu spoločné sú slová „bločková lotéria“. Nič viac.

Vysoký obrat pri nízkom zisku je odjakživa neefektívny systém. Leda že by ste mali ako cieľ zamestnať a zamestnať a zamestnať ďalších a ďalších ľudí. Alebo získať podiel na trhu, ktorý následne zvýšením marže využijete. Štátne nemá čo podnikať a čo zbytočne zamestnávať  ľudí.

Share Button
Zdravotníctvo

Naozaj ideme v Bratislave platiť za tehly novej nemocnice?

1 komentár

Prečo nefunguje normálna generačná obnova v prípade bratislavských nemocníc?

Viete v čom je zásadný rozdiel vo financovaní lekární a zbytku zdravotníckych poskytovateľov?  Je to systém platieb.

Lekárne dostávajú platby za vydané lieky a ich prevádzka je financovaná zo štátom regulovanej marže na tieto lieky. Ktokoľvek si vie dnes spočítať, aký obrat, teda aké výkony musí dosiahnuť a aké môže mať maximálne náklady, aby bol na konci roku hospodársky výsledok kladný alebo aspoň nulový.

Nemocnica to nedokáže. Už 20 rokov to nedokáže.

Dokonca aj prevádzkovatelia ambulancii si to dokážu spočítať. Majú nejakú kapitáciu, majú nejaké výkony a k tomu poisťovne majú nejaké limity.  Ten systém je jasný a stabilný. Pozor, nehovorím, že je spravodlivý či dobrý. Ale je aspoň stabilný. Takže aj prevádzkovateľ ambulancie si vie spočítať aký bude jeho prevádzkový výsledok. A štátna regulácia tu prebieha hlavne formou prenesenou na poisťovne cez limity a uzavretej siete (rozumej, obmedzovaní dostupnosti).

A nemocnice?

Už 20 rokov stále a dookola hasia absolútny nepomer medzi vybratými peniazmi a tým, na čo má pacient nárok. Ani po 20 rokoch neexistuje jasný a stabilný systém platby za výkony nemocníc vrátane platieb za „náročné výkony“ a „zriedkavé choroby“.

To je dôvod, prečo len niektorí vyvolení sú schopní prevádzkovať nemocnice so ziskom. Vždy na úkor tých menej vyvolených.

V tomto podvyživenom systéme je štandardom, že sa nemocnice v pravidelných intervaloch viac a viac zadlžujú a keď už narastie kvôli nemocniciam druhotná platobná neschopnosť v iných častiach hospodárstva do neudržateľných rozmerov, tak sa nesystémovo nalejú peniaze do oddĺženia. Potom je úúúplne jedno, či na vygenerovaní straty má podiel nezaplatené výkony alebo absurdné náklady na tie výkony v konkrétnom zariadení.

A kolobeh sa začne nanovo.

Je samozrejmé, že v takomto finančnom  prostredí nikto nechce postaviť zo svojich vlastných investičných prostriedkov nemocnicu a poskytovať v nej tie „náročné výkony“ a  liečiť „zriedkavé choroby“. Tie výkony a tie choroby, ktoré ostatní poskytovatelia odhadzujú od seba a štítia sa ich. Štítia, pretože vedia, že by ich finančne zahubili. Leda že by boli vyvolení.

Malý úkrok stranou: Predstavte si, že sa ráno zobudíte a poviete si, že si v garáži uprostred Piešťan postavíte CT. Objednáte si odborného garanta. Ten vám navrhne a dozoruje prestavbu.  Za vlastné prestaviate garáž. Za vlastné kúpite stroj. Požiadate poisťovne o zmluvu. Po kolaudácii k vám začnú lekári posielať pacientov. Na konci mesiaca vyfakturujete výkony poisťovni. Zaplatíte lízing CT, platy obsluhe, bonus odbornému garantovi stavby a teraz už aj prevádzky. Zdá sa to tak normálne, že? Nie, takto to nefunguje. Práve preto mohla vzniknúť kauza piešťanského CT. Koniec úkroku stranou.

Už 20 rokov to tak je.

Toto je ten primárny problém, ktorého vyriešenie pomôže aj pri stavbe fakultnej nemocnice v Bratislave. A nie len v Bratislave ale akomkoľvek meste. Dokonca jeho vyriešenie zmätie celú debatu o tom, ako financovať stavbu  novej bratislavskej nemocnice.

Správne nastavenie platieb za výkony, vrátane „zriedkavých chorôb“ motivuje kohokoľvek k postaveniu a prevádzkovaniu. Prosto, normálne trhové podmienky a stabilné podmienky spôsobujú, že nikto nechce peniaze dopredu. Vie, si naopak dopredu spočítať, koľko výkonov musí po postavení za vlastné spočítať, aby sa mi peniaze vrátili a prevádzka niečo vynášala. 

Alebo ideme stavať nemocnicu plánovane ako čiernu dieru na peniaze?!? Lebo práve tak mi pripadá celá táto debata okolo nemocnice v Bratislave. Už dopredu sa počíta s tým, že takáto nemocnica nebude nikdy financovaná štandardnými a komukoľvek dostupnými nástrojmi, ako sú príjmy z poistenia spravované v pluralitnom poistnom prostredí. A to je celé zle.

Čo to je za debilný nápad stavať nemocnicu tak, že netušíme, aké budú platby za jej výkony? Samozrejme že si staviteľ požiada o peniaze za stavbu múrov. Ale naozaj chceme platiť za tehly?

Keď staviam lekáreň, tak automaticky počítam, že bude predávať lieky a predaj týchto liekov zaplatí za jej stavbu. Ja som si doteraz myslel, že chceme platiť za výkony tej nemocnice.

Čo to je za debilný nápad financovať štátom stavbu zdravotníckeho zariadenia?

Aha, už viem! Už dopredu sa počíta s tým, že bude odkladiskom finančne neatraktívnych výkonov, chorôb a pacientov. Počíta sa s tým, že nová bratislavská nemocnica nebude financovaná za výkony, za prácu ktorú odvedie. Už dopredu sa počíta s tým, že bude financovaná bez ohľadu na to, aké výkony, akú vedu, akú výuku bude poskytovať. Bravó, to dokáže vymyslieť len socialista. 

Veda? Máme štandardné vedecké inštitúcie – fakulty a SAV. Aký je problém, aby tieto inštitúcie si platili svoj vedecký výskum na pôde nemocnice? Akejkoľvek nemocnice. Aha, ono to nastavenie pravidiel financovania akademického prostredia nedovolí… Aha, ono si fakultné nemocnice pomáhajú peniazmi na vedu pri financovaní nevedeckých výkonov, lebo za ne nedostávajú skutočnú cenu.

Stále sa mi vracia, ako dobre hodený bumerang, ten istý zasmradnutý 20 ročný problém. Jasné financovanie výkonov. Ak to už 20 rokov vieme v prípade liekov, ako to, že to nevieme v prípade diagnóz?

Samozrejme, že sa môže stať, že nastavíme platbu za nejaký výkon či diagnózu zle. No tak vydáme nový číselník platieb po pol roku a upravíme to. Príde nová metóda, ktorá je lacnejšia? No tak necháme poskytovateľov do konca polroka vo vysokej marži a pri vydaní nového číselníka to už zregulujeme. Takto to funguje v prípade cien liekov a naozaj nie je problém postaviť novú lekáreň uprostred desaťtisícovéího mesta nie to v Bratislave.

Tak doprdele, po 20 rokoch, ako to, že nemáme v Bratislave nemocnice s parametrami
„fakultnej“ na každom rohu?!?

Nie je politická vôľa? Nie je spoločenská objednávka?

Pod čiarou: Staval som niekoľko lekární pre investora. Podieľal som sa viac ako rok rok na budovaní jednej lekárenskej siete v štádiu zrodu ako zakladajúci manažér. Preto si myslím, že som oprávnený povedať: Postaviť zdravotnícke zariadenie je normálne jednoduchá úloha.

Share Button
Škola praktického života

Náruč nás slobodných ľudí je vždy otvorená, ruka vystretá s ponukou na spoluprácu

1 komentár

Trochu sa rozpíšem oproti pôvodnému krátkemu článku z pred pár dní. Viete mám plné zuby vykladania toho, o čom ten teroristický skutok bol a ako máme teraz ešte prísnejšie… Čo vlastne? Ukrajovať si vlastnej slobody?

Nie, treba jasne pomenovať, že útočili zločinci proti slobodným ľuďom. Že sloboda je v nás. Že sloboda je to, čo nás definuje ako ľudí. Že nepriatelia slobody v nás budú slobodných ľudí stále zabíjať, pretože je to forma zastrašovania vlastných otrokov, pretože je to forma vymývania mozgov svojich nacistických či komunistických poddaných.

Takže poďme na to.

Stres z udalostí vo Francúzsku? Slobodu vám nevezmú! Stáli ste dnes na zastávke autobusu či vlaku?  Videli ste toho chlapíka čo stál 4 metre od vás? Poznáte ho?

Nie nepoznáte. Tak ako ste pred 26 rokmi nepoznali medzi svojimi známymi niektorého z tých vyše 100000 eštébákov či tisícok spolupracovníkov KGB.

Proste neviete kto tam stoji. Viete len, že tam stojí slobodný človek. Slobodný človek má svoju voľbu. Tak isto slobodný ako vy. Slobodný ľudia sa usmievajú. Nebadane pokývnu hlavou na pozdrav. Slobodný človek bude rešpektovať svoju slobodu vo vás. Až kým príde autobus a vy do neho pokojne a bezpečne nastúpite.

Slobodu máme v sebe. Ani po miliardách sekúnd v koncentrákoch ju nedokázal človek z človeka vytrieskať. A že sa teda nacisti snažili! Môžeme sa zavrieť pred svetom, ale keď náhodou príde záblesk nádeje, sloboda z nás vytryskne. Je to nekonečný prameň v ľudskej duši. Každý ju tam máme. A to mi dáva istotu, že je život medzi slobodnými ľuďmi tým najbezpečnejším miestom.

Viete priatelia, kým sa posledný človek bude radovať zo života, len tak úplne obyčajne sa radovať z krásy bytia, dovtedy bude jedinou šancou ako poraziť slobodu jej vražda. Strieľať môže ktokoľvek a kedykoľvek.  Veď vždy to bolo a aj je také jednoduché. Stlačiť kohútik. Čo teda bráni ľuďom sa zabíjať?

Neviem teda ako vy, ale ja verím v slobodu.

Vezmite si do ruky Listina práv a slobôd (PDF) Prečítajte si ju.

PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

No vidíte, ako vás to chytilo! Úplne to hltáte. Je tam opísané, čo je to slobodný človek a ako sa správa slobodný človek v spoločnosti iného slobodného človeka. Keď viem, že aj pre vás je Listina tým jediný popisom vášho života, tak viem, že sa vás nemusí báť. Robím to isté podľa tej istej príručky (Listiny) a seba sa naozaj nebojím.

Je úplne normálne cestovať MHD. Včera, dnes aj zajtra. Aj v sobotu večer aj v nedeľu ráno. Len vy sami sa môžete vzdať svojej slobody. Nikto iný vám ju nevezme.

Ak si máme z tej absolútne nezmyselnej tragédie odniesť aspoň niečo pozitívne, tak nech je to poznanie, že v roku 2015 sa Francúzske udalosti stali udalosťami domácimi. Sme tu v Európe všade doma. Tak ako je pre Oravca domáca udalosť čokoľvek v Kováčovej, tak od roku 2015 je takto rovnakou domácou udalosťou čokoľvek vo Francúzsku.

Ak si máme z tej absolútne nezmyselnej tragédie odniesť aspoň niečo pozitívne, tak nech je to poznanie, že nám závidia našu slobodu. Závidia nám demokraciu a závidia nám liberálnu kapitalistickú spoločnosť.  Boja sa nás práve preto, že sme slobodný, že sme demokrati, že voľne podnikáme. Boja sa, že reprezentujeme hodnoty, ktoré by chceli užívať aj ich poddaný. A už by nemali komu rozkazovať koho ovládať.

Slobodný človek v demokratickej spoločnosti, keď sa mu nepáči, tak to povie, keď sa mu viac nepáči tak sa proste  a jednoducho zoberie a odíde. Keď sa mu nepáči a chce s tým na mieste aj niečo urobiť, tak v demokratických voľbách dá slobodne hlas niekomu inému.

Terorizmus, otrokárstvo, rasizmus, nacizmus či komunizmus nestoja na samozrejmej atraktivite. Naozaj nie je nič atraktívne byť vystrašenou obeťou, byť otrokom, či byť väzňom po celý svoj život. Kto len môže, ujde z pod teroru, z pod otrokárov, z pod nacizmu či komunizmu.

Reprezentujeme jasnú atraktívnu alternatívu. Reprezentujeme lepší spôsob života, aký bol na tejto planéte kedykoľvek doteraz. Jasným dôkazom toho je, že sú tu ľudia, ktorí nás chcú zničiť. Nie preto, že sme to my konkrétny jednotlivci. Chcú nás zabiť, lebo žijeme slobodne a demokraticky. Chcú nás zničiť pre to, čo reprezentujeme. Že sme vzor pre ich poddaných. Že nechceme žiť tak ako si oni predstavujú.

Áno, kým bude na svete čo i len jeden terorista, rasista, otrokár, nacista či komunista, budú slobodný ľudia v slobodných a demokratických krajinách umierať. Tak to bolo vždy a naozaj to inak nebude. Nalejme si tejto čistej pepsikoly.

A ešte jednu si nalejme. Môžeme sa len snažiť, my slobodný ľudia, vymýšľať novšie a novšie pasce na teroristov, otrokárov či nacistov ukrytých a zamaskovaných medzi nami, aby sme ich spomedzi seba čo najviac odhalili a ukázali ich pravú tvár. No nikdy sa nám to úplne nepodarí. Maximálne si sami sebe siahneme na svoju slobodu. Až už budú medzi nami státisíce ortrokárov a ich otrokov v podobe novodobých eštébákov slúžiacich novodobým nacistom či komunistom.

Jedinou cestou je dopriať slobodu aj ostatným. Umožniť im slobodne o sebe rozhodovať. Ako k tomu príde niekto, že musí byť otrokom nejakého teroristu či nacistu len preto, že sa narodil za hranicou? Predurčenosť osudu miestom narodenia nemá so slobodou nič spoločné!

Slobodný človek nikdy nie je hrozbou pre iného slobodného človeka. Môžu sa pohádať, môžu spolu diskutovať, no nakoniec vždy nájdu nejaké  spoločné riešenie a obaja ho budú napĺňať spoločne. Alebo sa rozídu, každý na svoju stranu a budú si slobodne realizovať svoje predstavy s inými, s ktorými nájdu svoje spoločné  riešenie. So všetkým rešpektom k slobodnému rozhodnutiu iných.

Pre mňa ani terorista ani otrokár ani rasista ani nacista ani komunista nemajú žiadne ľudské práva. Môžem to naplno povedať, že nemajú nárok na žiadne práva našej slobodnej spoločnosti, pretože viem, že aj oni majú v sebe žriedlo slobody. Stačí aby ho využili. Aby sa správali ako každý iný človek v slobodnej a demokratickej spoločnosti a svoje ľudské práva získajú späť. Oni sami musia chcieť žiť slobodne.

Každý máme slobodnú vôľu. Agnostici to vedia a priori z definície, ateisti tomu veria presvedčením o neexistencii Boha a napríklad my katolíci sme tomu učený našou vierou. „Boh nám dal slobodnú vôľu a je len na nás, ako svoje Talenty využijeme“, tak nejako sa to píše v našom katechizme.

Je len na každom jednom z nás, či sa bude správať slobode alebo svoje ľudské práva stratí. Náruč nás slobodných ľudí je vždy otvorená, ruka vystretá s ponukou na spoluprácu. 

 

Share Button