Každá zo skupiny v nadpise reprezentuje jednu konkrétnu terapiu. A vy sa musíte rozhodnúť, ktorú skupinu uprednostníte. Ktorá kupina bude žiť 20 rokov a ktorá len 2-6 rokov.

O jednej z nich sa nedávno rozhodovalo na súde a prebehlo to aj novinami.

Rozbité pravidlá pre stanovenie reálnych výšok úhrad

Existuje niekoľko všeobecných formulácii krížom krážom po zákone 363, ktoré obmedzujú výdavky poisťovne „ak je ohroztená stabilita systému“. Novela 363 z konca roka 2017 a nedávna z 2022 neodpustiteľným spôsobom rozbili jendoznačnosť v pravidlách kategorizácie. Zrušili podmienenú kategorizáciu na 1-2 roky s povinnou kontrolou plnenia podmienok kategorizácie.

(Kategorizácia – spôsob, ako štát určuje, koľko zaplatí poisťovňa zo solidárneho systému za liek)

Naopak, bola zavedené kategorizácia za špeciálnych podmienok. Pričom špeciálnymi sa podmienky na zaradenie do kategorizácie stanú ausgerechnet náhodou práve konaním samotnej farmafirmy, ktorá o využitie takejto formy žiada. Ako bonus sú súčasťou tejto formy, ako získať úhradu lieku so solidárneho systému, možnosti uzavrieť tajné zmluvy na tajné zľavy s tajnými ľuďmi na MZ.

Zaviedli drobenie úhradových skupín takt, že pomaly každý liek dokáže vytvoriť sám so sebou úhradovú skupinu a teda byť „zo zákona“ plne hradený bez ohľadu na „cenu za porovnateľnú medicínsku intervenciu“. Naposledy sme vyhodili von oknom parameter QALY, ktorý ako tak dokázal porovnávať náklady terapie rôznych diagnóz a má potenciál aj porovnať rôzne „medicínske intervencie“, teda aj lieky s chirurgiou a podobne.

Výsledok? Vyhadzovanie peňazí solidárneho systému von oknom, pod ktorým stoja farmafirmy a žnú, čo si do zákona zasiali.

Podstata lieku o ktorom sa rozprávame

Ten liek je čistá experimentálna terapia. Veď len toť nedávno sa riešili v registračných autoritách nové nežiadúce účinky. Z podstaty mechanizmu účinku vyplýva nepredvídateľnosť dlhodobého účinku. To sú len krátke dve vety, o ktorých sa obvykle v systéme registrácie liekov píšu desiatky strán.

Liek patrí do skupiny orphanov, teda liekov na „zriedkavé ochorenia“. Sme bez šance dosiahnuť u tohto lieku do doby, kým sa na rovnakom princípe nebudú liečiť aj iné ochorenia, rozumný počet podaní pacientom. Preto sa na orphany uplatňujú mäkšie kritériá, čo sa týka medicíny, ale významne tvrdčie morálne a etické princípy.

Naozaj môžeme spravodlivo očakávať, že laici na súde dokážu zvážiť všetky vysoko špecifické odborné aspekty? Na celej planéte je pár tisíc odborníkov, ktorí by sa neodvážili túto morálnu dilemu rozhodnúť, práve preto, že sa vyznajú.

Laici na súde dokázali vydať nezvrátiteľné predbežné opatrenie. Ak to súd nakoniec rozhodne inak, tak požiadame pacienta, aby liek vrátil? Možno elektroforézov?

Nikdy nebudeme takí bohatí, aby nás riadili populisti

Existuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí, že doplatky sú legálne, že nárok na bezplatnú starostlivosť treba dočítať do konca, teda „tak ako to upraví zákon“. Teda de facto nie je Ústavou garantovaná úhrada všetkého. Kde sme sa to po novelách zákona 363 dostali?

Na začiatku bola ministerka Kaľavská, ktorej dobré predsavzatie zatočiť s výnimkami a ukončiť ich vydávanie dopadlo tak, že musela z núdze zaviesť formuláciu „z dôvodov osobitného zreteľa sa môžu udeliť“.

Farmabiznys v týchto novelách dokázal presadiť vypnutia jednej ochrany solidárneho systému pred samovykrvácaním za druhou. K nemu sa pridali populisti od Sme rodina s ich kreténskym zavedením nulových doplatkov na lieky pre deti a seniorov. Vrátane bohatých a z bohatých rodín.

Čo je to prosím vás „hodné osobitného zreteľa“ sme sa dozvedeli práve pri tomto lieku od predsedu parlamentu Kollára. Bol to práve šéf Sme rodina, ktorý povýšil prvú stranu Nového času za kategorizačný nástroj. Bol to práve náboženský krúžok na MZ SR, ktorý rôznymi nátlakovými akciami hlavného akcionára ovplyvňoval obraz úhrad výnimiek vo VšZP.

Ak ani odborníci nevedia dať pravidlo, čo dokáže potom súd?

Spomenuté hovorí, že rozhodovaním laikov na súdoch môžu vzniknúť tak akurát rozhodnutia „podľa citu“ (s malým „c“), rozhodne nie podľa medicíny založenej na dôkazoch a vonkoncom nie založenom na rozumej úrovni morálky a spravodlivosti.

Spravodlivosť pri rozdeľovaní solidárneho balíka som zatiaľ videl len pri použití parametra QALY.

Tento liek nedokáže cez hodnotenie pomocou QALY prejsť ani v tomto ani v inom známom vesmíre.

Áno, parameter QALY je brutálne ekonomické prepočítanie ľudského života na peniaze. Je to číslo, ktoré hovorí, koľko stojí 1 rok života v primeranom zdraví. A s touto hodnotou sa potom porovnáva, koľko stojí liečenie danou medicínskou intervenciou. Ak je liečenie týmto liekom drahšie, ako suma prinesená hodnotou zachránených rokov života, tak sa liek zo solidárneho systému nesmieme uhradiť.

U tohto lieku nikdy nedôjde k 100% vyliečeniu. Rovnako dĺžka budúceho života nie je na úrovni priemernej dĺžky dožitia. Takže aj keby sme mali hodnotu 1 roku nejako rozumne stanovenú, napríklad na 35-60 000€ (ako krajiny EU), tak môžeme započítať za každý rok len zlomok tejto sumy. Ani len to QALY po posledných aktualizáciach nemáme normálne stanovené.

Voči tomu stojí cena lieku 2 000 000,- eur. Prinesie tento liek pacientovi 50 rokov života? Alebo 100 rokov v polovičnej kvalite? Nie nikdy!

Môj otec, a to je veľký syn svojho národa, užíva lieky v ročných cenách cca 1500€. Tieto lieky užíva cca 20 rokov, čo sú náklady medicínskej intervencie v hodnote 30 000€. Tých 20 rokov žije 100% kvalitu života. Takže náklad 60 000€ zo solidárneho systému priniesol 20 rokov v hodnote cca 800 000€.

Napriek tomu, na svoje lieky mesačne dopláca niekoľko euro.

Dôsledky rozsudku

Budem uvažovať len o tom, že tento rozsudok nebude precedensom pre iné lieky, pre iné terapie.

Odhad je, že takúto terapiu by potrebovalo a súčasne by bola vhodná ročne pre cca 6 detí. To máme 18 000 000€.

Za 18 miliónov pre 6 detí ročne sa so solidárneho systému, rovnaká liečba ako môjmu otcovi, dnes financuje ročne 8000 ľuďom. Tak je to dnes bežné.

Za 20 rokov, by sme odliečili 160 000 ľudí, pričom by sme im zabespečili 100% kvalitu života v období ich života medzi 50-70 rokom.

Alebo pre 120 ľudí detí v období detstva vo velku 1-21 roku. A rozhodne nie v 100% kvalite zdravia.

Buď, alebo!

Ak to počas 20 rokov bude 120 detí, tak sa 160 000 ľudí dožije namiesto 70 roku, len 52 rokov. A umrú.

Ak to bude počas 20 rokov 160 000 ľudí, tak sa namiesto 52 rokov dožijú 70 rokov, ale tých 120 detí sa kvôli svojej zdedenej genetickej vade dožije len 4-6 rokov, niektoré 20 rokov.

Toto je skutočná farmako-ekonomická matematika, s ktorou sa musíme vysporiadať. Tá sa však na prvú stranu Nového času nikdy nedostane. Ani do žiadneho rozsudku súdu.

Tak ako? 160 000 alebo 120? Ako to rozhodnete vy? Vy osobne!