Skúsme oddeliť emócie a poslať ich na chvíľu kamsi na striedačku. Vyčistime hraciu plochu a zaoberajme sa čistou vedou.
Ako je to s pacientkou a jej liekom v čase nula – teda v čase, keď sa lekár rozhodol, že jej podá neregistrovaný liek, na nepovolenú diagnózu len na základe…
A to je prvý problém, s ktorým sa musíme pri super drahých liekoch vysporiadať: Na základe akých vedeckých poznatkov sa konkrétny lekár rozhoduje o podaní konkrétneho lieku?
„Keď mi môj lekár povedal, že musíme žiadať poisťovňu o výnimku, aby som dostala liek, tváril sa veľmi ustarostene,“ opisuje. Lekár jej tvrdil, že inú možnosť nemá.
Source: Aké je čakať na výnimku: Pacientka zaplatila 16-tisíc eur, kým poisťovňa schválila liek, ktorý jej zachránil život
Práve preto, aby existovala aspoň aká-taká kontrola a ochrana pacienta, je u týchto super drahých a super nových liekov potrebná nejaká dvojstupňový kontrola. Lebo či sa nám to páči alebo nie, nejde o žiadnu štandardnú liečbu bežnú a overenú na miliónoch pacientoch. Ide o obyčajné pokusy na ľuďoch. Áno, môžem to vzletne nazvať experimentálna liečba. No nič to nezmení na fakte, že je to čistý výskum, veda, pokus na pacientovi bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností a potvrdení správnosti.
Prvú žiadosť o udelenie výnimky Miroslave poisťovňa odmietla. Vtedy ešte liek na jej ochorenie nebol v Európe schválený.
Presne ako píšem, čistý experiment, podať taký liek. Pamätáte ako sme tak asi od mája 2020 do októbra 2020 čakali na schválenie vakcín na covid-19 od EMA? Už tu dávno boli, ale dôveruj ale preveruj. No tak toto je presne ono. Máme od výrobcov nejaké pozitívne skúsenosti s liekom, ale musíme ich nechať skontrolovať nezávislou agentúrou. Až potom môžeme tieto lieky dať voľne k dispozícii miliónom pacientov.
„Vedela som, že mi to neschvália, čakala som to, ale aj napriek tomu, keď držíte v ruke zamietavé stanovisko, hovoríte si, či naozaj nestojíte za to, aby vám zachránili život.“
Liečbu tak pred vyše rokom a pol začínala ako samoplatkyňa. Liek sa podáva každé tri týždne a Miroslava na jedno podanie potrebovala viac ako 4-tisíc eur. „Štyri dávky som si hradila sama. Jednu som dostala darom, mala som šťastie. Potom mi to začala preplácať poisťovňa, lebo som mala veľmi dobré výsledky,“ hovorí.
Áno, experimentálna liečba, alebo ako ja radšej natvrdo pomenúvam, pokusy na ľuďoch, naozaj nepatria do financovania zo solidárneho systému. Ale naopak, má to byť financované zo strany výrobcu lieku, veď on potrebuje dôkazy účinnosti. Prípadne z vedeckých grantov, veď ide o výskum.
Potom samozrejme poisťovňa preplatí pokračujúcu liečbu… Aj keď… Vieme, že bola potrebná? Nepodávali sme to len „pre istotu“? Áno, presne toto rieši experimentálna liečba. Hľadajú sa optimálne dávky, optimálne diagnózy, optimálne parametre pacientov. Aby sme vedeli, kedy je z každého eura zaplateného za liek maximum zdravia.
Je super, že to našej pacientke pomohlo. A koľkým nie? Ako sa odličovali úspešný a neúspešný pacienti? Vieme to? Alebo tu liečime „podľa citu“ nech to stojí čo to stojí, hlavne, že to dobre znie a vyzerá. Mali sme aj na tých nevyliečených vynaložiť prostriedky solidárneho systému? Prečo, keď išlo o experimenty a pokusy?
„Vidia, že mi to pomáha,“ hovorí, no považuje za nepochopiteľné, ak má pacient len jeden možný liek na jeho ochorenie a poisťovňa mu ho neschváli. „Ak existuje liečba, ktorá je vedecky potvrdená a je jediná možná, a aj tak pacienta odmietnu, je to strašné.“
Pamätáte čo som citoval!!! a začiatku môjho článku? Dáme si to pekne pod seba:
Ak existuje liečba, ktorá je vedecky potvrdená…
… Vtedy ešte liek na jej ochorenie nebol v Európe schválený.
Haló!!!
Ste doma?!?
Pani redaktorka Folentová! Takto si vy predstavujete poslednú vetu oddielu článku? Naozaj takto?
Nie!
Tá veta v skutočnosti, na základe skutočných faktov má znieť takto: „Ak existuje liečba, ktorá nie je vedecky potvrdená a nie je jediná možná, a aj tak pacienta odmietnu, je to strašné.“ Ale to by bola autorka tak trochu na smiech, že?
Vám vôbec nie je divné hodiť na koniec oddielu článku totálnu hovadinu založenú na potretí faktov? No jo no, ale to by ste nemohli vyrobiť nadpis o tom, ako poisťovňa nechcela kúpiť záchranu života.
Kategorizačná komisia bude liek posudzovať na liečbu dvoch ochorení, konkrétne rakovinu kože (liečba pokročilého melanómu) a liečba nemalobunkového karcinómu pľúc. „Zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov by mal byť na jeseň 2022,“ tvrdí ministerstvo zdravotníctva.
Znamená to, že ak sa Keytruda od jesene opäť dostane na zoznam preplácaných liekov, Miroslava bude musieť ďalej žiadať o výnimku, lebo na jej diagnózu tento liek schválený nie je.
Na to sa nikdy nesmie zabúdať. Liek je účinný v nejakom dávkovaní a na nejakú konkrétnu diagnózu. Dávať penicilín za 2€ na hemoroidy, to sa bude zdať divné aj laikovi. Ale dať liek za 16 miliónov pre 200 pacientov na úplne čokoľvek, to sa vám už nezdá divné?
Viete, ja by som si strašne prial, aby každý jeden nápad na liečenie zafungoval už len preto, že človek, čo ten nápad mal, bol oblečený v bielom plášti. No nebolo by to super? Biely plášť a vizitka na dverách ako záruky 100% účinnosti a bezpečnosti lieku.
Ešte chvíľu necháme emócie na striedačke oddychovať a zahráme len s vedou a matematikou. OK?
V článku, ktorý som rozobral na skrutky sa píše, že:
V tom čase sa ním liečilo približne 200 pacientov, čo pre zdravotné poisťovne predstavovalo výdavky vo výške približne 16 miliónov eur.
Teda 16 000 000 / 200 = 80 000 na jedného pacienta.
Koľko že to sa zvyšuje minimálka u sestier? Podľa Matovičovej tabuľôčky a keď od Matoviča, tak to bude iste pravda, má sestra na začiatku kariéry minimálny plat na úrovni 1211€. To je cca 14600€/rok.
Za 80 000€/pacienta môžeme mať 5,5 sestry. Nové, mladé, čerstvo vzdelané, práve vypustené bakalárky.
Liečba ausgerechnet týmto liekom a nie iným – nebude 5,5 sestry v systéme.
Liečba toho pacienta iným liekom – môžeme zaplatiť 5,5 sestry po škole. No dobre, aj ten iný liek niečo stojí, tak to budú len 4 sestry pri jednom pacietovi.
Jedna sestra dokáže za smenu vyriešiť polohovanie XX pacientov. Polohovanie znamená zamedzenie preležaninám. Zamedzenie preležaninám znamená ušetrenie na nákladnej liečbe zle hojacich sa rán a významné zlepšenie kvality života pacientov, možnosť ich pobytu v domácom prostredí. To umožní ďalšie sestry, alebo spolufinancovanie experimentálnej liečby práve tým drahým liekom… Áno, takto komplikované to financovanie v zdravotníctve je. Viac ako inde sa hrá o takzvanú cenu stratených príležitostí.
Tak!
A presne o tomto je rozhodovanie o preplácaní liečby a výnimiek. Ak už máme nemať tých 5,5 sestier, tak musíme mať istotu, že tie peniaze skutočne pomôžu. Teda, že ich vynaložíme na overenú liečbu so zaručeným merateľným výsledkom. Ak si nie sme istý, ak robíme experimentálnu liečbu, tak hľadajme inú formy financovania, alebo aspoň veľmi prísne zvažujme, či áno, alebo nie.
Striedanie, na hraciu plochu pustíme už aj emócie.
Ja by som tak strašne chcel mať nekonečný rozpočet na lieky. Verte mi, fakt. Vtedy by sme dokázali liečiť všetko, všetkých a popri tom aj robiť výskum.
Nemáme nekonečný rozpočet. Máme rozpočet, z ktorého buď zaplatíme lieky, alebo lekárov, alebo sestry, alebo primerane, na základe medicíny založenej na dôkazoch, to, čo naozaj funguje.
Ak by sme na základe medicíny založenej na dôkazoch nenakúpili kreténsku vodičku pod názvom Sputnik V, mali by sme na platy odhadujem tak 20-50 sestier bakalárok čerstvo po škole. Prirátam aj výdavky na krepú lotériu?
Nadpis tohto článku by skôr mal znieť: Ak odíde Matovič, nebude si musieť pacientka platiť liečbu. Čo vy na to?
