Zamneď: Zas budete voliť tak, aby ste boli oklamaní, veď súd nerozhodol?

Ježkovi zraky!!! To naozaj dobre čítam, že v reakciách na „Babišo Čapí hnízdo“ alebo „rozkradnutie slovenských eurofondov“ nie je ani slovko o tom, že existujú ešte aj akési morálne a etické nároky na predsedu politickej strany uchádzajúceho sa o vedenie krajiny?

Aké spolitizovanie? Veď my vôbec nepotrebujeme súdne rozhodnutie.  Veď mi vôbec nepotrebujeme žiadne vyšetrovanie komu vlastne tie peniaze išli. veď my vôbec nepotrebujeme hľadať prepojenia kdesi v pozadí medzi politikov a oligarchami. Nemá byť čo spolitizované.

Zhodneme sa, že popis tých udalosti je úplne prehľadný a zrozumiteľný. Tie peniaze neboli určené pre veľkú korporáciu či pre nejaké podniky bez vedeckého zamerania. No tieto firmy ohli systém, len aby na tie eu-peniaze dosiahli.

Pritom paralelne existujú dotačné programy, na ktoré si táto korporácia v pohode a bez nutnosti akýchkoľvek ohýbaní systému dosiahne.

Bez ohľadu, či to súd uzná alebo neuzná v rozpore s platným zákonom, takto konajúci človek má viesť celú krajinu?

Morálka a etika. Jednoduchá otázka pre občana: „Naozaj chcem, aby takto uvažujúci človek viedol pre mňa krajinu?“

A veď dosahovanie zisku je motorom spoločnosti

„Optimalizuje náklady, využívá možnosti, které tady jsou.“; „Hľadanie investičných príležitostí a rozvoj firiem do nových oblastí trhu“ – s tým naozaj nemám problém. Ako podnikateľ sa pohybujem v priestore zákonov a využívam ich mantinely. Morálne nároky na podnikateľa sú ďaleko ďaleko nižšie ako na politika vo vládnej funkcii.

Prečo? Vždy môžete nenakupovať jeho služby či produkty, otočiť sa ku konkurencii. Ale v prípade politika vo vládnej funkcii? Emigrujete?

Uvedomte si však to, že ON (politik vo vládnej funkcii)  je súčasne tvorcom spravodlivosti. Je ministrom. Chce vyhrať voľby, aby takto mohol upravovať zákony, aby bola možní JEHO ďalšia a ďalšia a pokročilejšia daňová optimalizácia, ďalšie a ďalšie rozvíjanie JEHO biznisu. Aby mohol tvoriť zákony také, ako sa JEMU hodia.

A súčasne vykonal takú optimalizáciu, ktorá poškodila v hodnote 50 miliónov CZK nejaký malý-stredný-podnik hodnotené morálnymi a etickými princípmi.  Tie peniaze v ČR naozaj neboli určené pre majiteľov firiem typu Čapí hnízdo, ktorí majú za sebou korporáciu so svojimi obratmi a ziskami a teda zábezpekami pre úvery.

Rovnako ten slovenský eurofondový škandál. Tie peniaze neboli určené na to, aby si nejaký veľkoobchod postavil budovu polikliniky. Bol určený pre firmu zaoberajúcu sa roky výskumom spektier látok na nákup ďalšieho, možno už 28, spektroskopu do firmy.

Aj tvorca aj konzument spravodlivosti – to sa nerobí

Toto je ten problém, ktorý tu dnes leží na stole. Človek proste nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Aj byť politik – tvorca pravidiel, aj byť podnikateľ – využívateľ týchto pravidiel.

Človek nemôže pracovať nemorálne a súčasne byť morálnou autoritou pri presadzovaní zmien v zákonoch v záujme všetkých občanov republiky.

Každý máme svoj morálny kódex. Nepotrebujeme žiadneho sudcu, aby rozhodol a posúdil politika podľa nášho osobného morálneho kódexu.

Voliči nekladú nároky na morálku

Cestou ako sa opäť vrátiť k politikom, ktorí spravujú NÁŠ štát pre NÁS občanov je,  na tie morálne aspekty dookola upozorňovať. Vytvárať jasne zrozumiteľné schémy, ktoré pochopí aj priemerný stredoškolák.

V prípade politikov, ktorí by mali riadiť náš vlastný štát pre NÁS musíme ako prvé brať do úvahy etické aspekty. Nečakať až kým súd rozhodne.

Treba zafixovať vedomie, že ak už dôjde na súdne konania v činnosti politikov, tak už občania dávno pradávno prehrali. Je len chybou občanov, že ten moment, kedy to mohli zvrátiť, že ten moment premeškali.

Boli sme málo preventívne opatrní.

Áno, tlak na morálnu a etickú spôsobilosť je práve tou preventívnou opatrnosťou.

Vyšetrovať vlastnú vládu ako NÁS okráda je hovadina.  Čakať pribitý k stoličke a k funkcii, keď už celá republika vidí váš morálny úpadok je sujet absurdnej drámy.  Nikto z nich absolútne nechápe, že oni sú povinný dokazovať každodenne svoju nevinu svojimi činmi.  Tá štipka politickej zodpovednosti sa už dávno minula.

Ja osobne vždy v blízkosti poukazovania na zvrátenosti slovenskej koalície Smer+SNS+Most použijem vetu: „Nakoniec dostanete len a len to, čo si zvolíte.“

O súdnych rozhodnutiach máme každý oprávnene pochybnosť, nie sme sudcovia, právnici. Tobôž o budúcich súdnych rozhodnutiach.

Každý z nás vychováva alebo vychovával deti. Každý z nás rozumie, že nechcem, aby sa ma moje decko snažilo oklamať pri rozdeľovaní cukríkov pre všetky deti na ulici.

Ja viem, ľudia chcú byť klamaní. A tak aj volia.

Uvažujte nad tým, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov.

Share Button