Zdalo sa mi celkom užitočné, nahlásiť keď niekto porušuje pravidlá. Keď si firma namiesto stránky založí osobný profil a spamuje. A potom som sa zamyslel.
Možno by som sa ani nebol, ale na Twitteri sa urodilo toto hľa:
„Udávání svých blízkých požadovaly opresivní režimy, jako Caligulův Řím, KGB, Stasi, Facebook“:
Toto je Zamyslenie na nedeľu. Neočakávajte vyriešenie dilemy, definovanie pravidiel. Skôr podnet na zamyslenie aj toho vášho obsahu mozgovne.
Máme v spoločnosti vyriešené represívne zložky. Možno je fajn, keď sa občania angažujú a nenechajú ostatných, aby robili bordel. Byť priposraný a alibisticky si zavolať policajtov na pomoc?
Facebook je súkromná firma, tak nech si zaplatí debordelizáciu. Nech sa snaží a keď sa nebude, ľudia zahlasujú odchodom ku konkurencii. Alebo máme radi ten produkt a prečo teda nepomôcť pri jeho kultivovaní?
Nesúďte a nebuďte ľahostajní. Dva zásadné a často protichodné imperatívy.
Aj ja by som sa pokojne mohol na to vykašľať. Načo sa tu producírovať a ísť so svojimi otvorenými postojmi do jamy levovej vás – anonymných čitateľov? No potrebujem to ja? Dva-trikrát sa preklepnem, tri-štyrikrát zblbnem ypsilón a neostáva mi len sa sebaironicky opýtať: „A ftipkuje sa ti dobre na môj účet?“
Nedávno som kdesi (nelinkujem bezcharakterné prasce) čítal, ako niekto, kto sa otvorene priznáva k absolútnej ignorácii dopravných predpisov, je pobúrený, keď ho ľudia bonzujú. Čudoval sa, že to hádam musí mať taký bonzák ako koníček, alebo čo. Takže ak je niekto priemerne poctivý a priemerne zodpovedný, tak sa isto nájde chvíľa, keď by bol radšej, ak by občianske riešenie probnlémov bolo naozaj charakteristika opresívnych režimov a inštitúcii.
Potom tu máme biele vrany vynášané do nebies. Ľudí, ktorých za ich občiansku statočnosť, z bezpečnej vzdialenosti a potichúčky obdivujeme a chválime.
Teplý bonz je asi otázkou charakteru. Od charakterného môže byť oprávnený. Ale kto je a kto nie je charakterný? Kto má teda oprávnenie?
Viete, málokedy ide o život. Väčšinou je to len otázka nepohodlia. Navyše často spojená s problémom definovania primeraného pohodlia. Ale čo ak je to naopak? A keďže väčšina nášho života sa točí okolo pohodlia, je viac ako dôležité riešiť aktívne čo nás tak úplne bytostne nepáli?
Pokladáme za samozrejmé pravdy, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní a sú obdarení istými neodňateľnými právami, medzi ne patrí právo na život, slobodu a budovanie osobného šťastia. K zaisteniu týchto práv sa ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju moc so súhlasom ľudí, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju vymeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola založená na takých zásadách a mala svoju právomoc upravenú takým spôsobom, ako uzná ľud za vhodné pre zaistenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia. Je pravdou, že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných a i celá skutočnosť ukázala, že ľudia, ak je zlo znesiteľné, sú skôr naklonení ho znášať, než aby sa domáhali svojich práv tým, že zrušia životné formy, na ktoré si zvykli.
Avšak, keď dlhý rad prípadov zneužitia moci a skutkov bezprávia, sledujúcich neustále rovnaký cieľ, svedčí o úmysle podrobiť ľudí úplnou krutovládou, tak je ich právom a priamo povinnosťou, takú vládu zvrhnúť a postarať sa o nových strážcov svojej budúcej bezpečnosti.
Deklarácia nezávislosti USA sa vám zdá ako kanón na vrabce? Nie, nie je. Naopak, podľa mňa je to kľúčový dokument, ktorý nám radí, ako máloktorý iný.
Nepohodlie je práve tým indikátorom, „že prezieravosť velí, aby sa vlády už ustanovené nemenili z príčin nepatrných ani prechodných…“. Za naše nepohodlie vyťahovať kanón? Kvôli ochrane zdravia a života? To už je možno námet na zamyslenie pre bratov Čechov, či potravinový problém s metanolom je len nepohodlím prohibície alebo ide o život a vláda to posrala.
A nehovorte mi v komentároch, že je rozdiel medzi nahlásením na Facebooku a 146km/h za 1000 Sk na tri krále. Nie je. Oboje je len o nepohodlí. Nepohodlí pri marketingu FB-stránky či nepohodlí na prázdnej diaľnici. Pravidlá sa majú dodržiavať. Na Facebooku aj na cestách. Ja viem, a verte mi naozaj viem, že to ide ťažko. Ale snažím sa. A čo vy?
Najlepšie by bolo, ak by boli všetci charakterní a morálni. To by sme nemuseli riešiť čo s bezcharakternými sviňami spravujúcimi dedinské radary. Ale stretli ste za ostatných 7 dní nejakú výchovnú akciu? Niečo, čo neútočilo na najnižšie pudy, ale vychovávalo, poučovalo, viedlo k zamysleniu, podporilo dobro v nás? Stretli ste nejakú morálnu autoritu, ktorá by vás zahanbovala svojim životom?
Život je jeden z najťažších. A „naše vlast nevzkvétá.“
