Zamneď: Devín verzus Pohoda – pozvážame ich verzus pozvážame sa

Nie, nebol som ani na Devíne ani na Pohode. Mám rád svoju pokojnú atmosféru starorodičivského domu so starobylou záhradou.  A tak som z povzdialia a z nadhľadom pozoroval škrobenosť a liberalizmus.

Devín, to boli oslavy štátneho sviatku, na ktorý obecné úrady na pokyn vlády zvážali občanov. Kto by tam len tak chodil?

Pohoda, to bol kohosi nápad, ktorý dal voľne k dispozícii a našlo sa 30 tisíc ľudí, ktorí si sami zo svojej podstaty kúpili lístok. Len aby tam boli, len aby zažili niečo, o čom ešte len tušili, že sa im bude páčiť.

Na Devín ľudia išli, lebo vedeli čo tam zažijú. Bolo to tak roky rokúce pred tým a bude to tak aj po ďalšie roky.

Jedni aj druhí účastníci absolútne nechápu tých druhých. Ako sa môže niekto dobrovoľne posadiť a počúvať pol hodinu premiéra? Ako si to môže niekto dovoliť pozdraviť prezidenta „Ahoj Andrej!“?  Ako, pre Boha,  môže v jednej uličke susediť stánok Za rodinu so stánkom LGBT? A kto by išiel počúvať Polemic?

Ani jedny nerozumejú tím druhým, tak sa zdá, že veď sú si vlastne v tej inakosti veľmi podobní.  Jediný rozdiel obrovských rozmerov tu však je.

  • Devín – to vám niekto pre vás čosi zorganizuje.
  • Pohoda – to je len a len na vás, čo sa bude diať.

Pohoda je od začiatku do konca oslavou slobody a demokracie. Oslavou práv jednotlivca robiť si v slobodnej krajine čo len chce, trebárs aj sprostosti.

Naozaj nevidím nič zlé, keď oslovujeme prezidenta republiky „Ahoj Andrej!“, ak si s ním tikáme. Nebudem sa predsa tváriť, že je to nejaký íbermenš. A koniec-koncov, presne v duchu najlepších tradícii demokracie, hneď v tej chvíli sa ktokoľvek z tých, čo tam sedeli, mohol zodvihnúť a odísť. To slobodní ľudia robia. Veď v ponuke v tej chvíli bolo 10-15 iných možností a k tomu ešte aj stretnutie svojho poslanca v kraťasoch s kelímkom piva.

No skúste to spraviť na Devíne! Musíte aj tak čakať na šoféra a ostatných pred zamknutým autobusom, aby vás odviezli domov.

Nie, nechcem napísať, že sa udiali udalosti zo starého a nového sveta. „Akcia Devín“ nie je stará. Je zo sveta, ktorý by už ani nemal existovať.  Zo sveta, kde iný rozhodujú čo máme robiť so svojimi životmi. Zo sveta, kde sa stávame nevoľníkmi cudzích nápadov.

Skúste pouvažovať, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov,  či by vám nebolo lepšie rozhodovať o sebe samom vo svete slobody a demokracie, namiesto postávania na pražiacom slnku pred zamknutým autobusom.

Pod čiarou: Možno bude treba v septembri vytiahnuť svetre ako v decembri 1989.  Ešte by si ma niekto pomýlil.

 

Share Button