Zamneď: Covid-19 nás hlavne učí ako riadiť spoločnosť, z medicínskeho hľadiska je to nuda

Niekoľko z môjho pohľadu zaujímavých udalostí, ktoré sa dejú počas pandémie covid-19.

Začnem pri peniazoch, aby som mohol aj skončiť pri peniazoch a medzičasom sa mohol venovať medicíne.

Keď sa prebral, dostal 181 stranový účet a na poslednom liste bolo vyše 1 milióna dolárov. Také symbolické, mal 70 rokov. Za bežných okolností by to bol pre toho človeka koniec reálneho života. Lebo žije v USA a Trump likviduje Obamacare, ktorou sa chceli USA aspoň trochu priblížiť sociálnemu blahu EÚ. Bežné okolnosti nie sú, lebo Trump zariadil mimoriadne naliatie štátnych peňazí , teda z daní, do súkromných komerčných zdravotných poisťovní. Také obamacarové, tak charakteristicky paradoxné, ako celý Trumpov prezidentský mandát.

Komerčné zdravotné poisťovne USA tým vlastne ohlásili, že fakt nedokážu preplácať liečečnie covid-19, teda, že chovid-19 je v USA nepoistiteľné riziko.

Poučenie? Vážme si solidárny princíp, ktorý je za financovaním EÚ+ zdravotných systémov. Nik sa nemusí náhodne rozhodovať, či to preplatí alebo nepreplatí. Proste preplatí a hotovo, máme na to mechanizmy a hlavne, v EU+ na rozdiel od USA na to máme. Súčasne sme v EU+ zvyknutí makať na vyjednávaní cien, čo zabezpečí, že liečba fakt nestojí 70 miliónov eur za jedného pacienta po 62 dňoch liečenia na jiskách a kyslíkoch.

Teraz dáme jednu medicínsko – spoločenskú. Kopa ľudí mylne prirovnáva covid-19 k chrípke, k epidémiám španielskej chrípky, či nebodaj morovým ranám 30. ročnej vojny. Nič nie je ďalej od pravdy, ako všetky doterajšie epidémie. Možno tak epidémia polyomielitídy v USA v 1952 by mohla byť ku covid-19 prirovnaná.

Na rozdiel od všetkých doterajších epidémii, dnes máme 3 zásadné veci:

  1. Antibiotiká.
  2. Istotu prípravy vakcíny do 12 mesiacov od vypuknutia.
  3. Veľké množstvo občanov sa živí poskytovaním produktov a služieb, ktoré nie sú pre ich zákazníkov nevyhnutné pre život.

Prvé dve hrajú v náš prospech. Tretia nás potápa, ak jej neporozumieme.

Antibiotiková éra výrazne pomáha riešiť sekundárne infekcie, takže náš imunitný systém sa môže plne sústrediť na zabíjanie vírusu. Toto sme tu v histórii nikdy nemali. Ak chcete príklad, aby ste docenili tento rozdiel, mrknite na Haity verzus Dominikánska republika a cholera po zemetrasení v 2010. Haity, to je stredovek bez ATB a Doninikáni sú uprostred antibiotikovej éry. Na Haity umrelo na choleru 10 000 ľudí počas 9 rokov. Donimikáni ani jeden. No dobre, tak dvaja.

Opakovane to zvyknem spomínať, že som nadšene fascinovaný, že vôbec nikoho nenapadne uvažovať nad tým, či vôbec dokážeme vymyslieť vakcínu. S úplnou samozrejmosťou vedci hovoria o čase, kedy bude. Proste je samozrejmé, že bude v reálnom čase. Jeseň 2020 je reálny čas.

Z takýchto podmienok potom logicky vyplýva, že sa ako spoločnosť musíme správať úplne inak, ako to bolo do polovice 20. storočia. Dovtedy bolo úplne logické, že sa počítalo, že ľudia umrú na infekcie. A nerobili sa žiadne caviky s nejakými opatreniami.

Dnes je to iné. Práve vďaka ATB a vakcíne v reálnom čase do popredia vystupuje možnosť prečkať ten krátky čas do eliminácie choroby. To vyžaduje úplne iné nástroje, iné správanie sa štátu, iné správanie sa firiem a aj iné správanie sa jednotlivcov. Pre tie dve podmienky nemá zmysel dnes hovoriť o stratách v ekonomike na úkor ochrany ľudí. Proste má zmysel zabezpečiť maximálnu ochranu, lebo 12, možno 18 mesiacov nie je problém byť izolovaný.

Dvojnásobne, ak dokážeme izolovať územia veľkosti EU. Kým zavretý na pidiúzemí veľkosti Slovenska sa nedá žiť 12 mesiacov, keď máte k dispozícii celú EU, vystačíme si čakať na vakcínu v izolácii aj dva roky.

Naopak, nie sme v stave, že treba žiť, ako by to bolo poslednýkrát. Nie sme v stave, že teraz dovolenka pri mori alebo nikdy. A už vonkoncom nie sme v stave, že musíme splodiť 5-6 detí, aby sa 1-2 dožili dospelosti. Antibiotiká a veda. Tie zmenili paradigmu.

A tá tretie čo nás potápa? Všimnite si, že ani jedna krajina EU+ nehlási výpadky vo výrobe potravín či zabezpečení liekov alebo výroby elektriny či dostatku suchých príbytkov.

V riti je lietanie, aj to len nadbytok kapacít. Výroba áut klesla, lebo nie sú objednávky, lebo autá, ktoré už sú predané normálne a bez problémov fungujú aj v 5. či 7. roku životnosti. A samozrejme v úplnej riti sú dovolenkové služby. Lebo 12 mesiacov prečká aj ten čo bol 15x za sebou na tej istej pláži na Istrii. Nič z toho nepatrí do životne dôležitého dopytu, naopak, sú to produkty a služby pregrganej bohatej spoločnosti.

Stačí prečkať ten spomínaný rok, dva a dopyt sa začne zas vracať. Otázka je, či by sme v EU+ nemali začať uvažovať o nepodmienenom príjme. Nie je v tom totiž žiaden rozdiel, či peniaze tým, dnes nepotrebným tvorcom „dovolenkových“ produktov, dáme z daní, alebo ako maržu pri platbe jednotlivca. Súčasne sa ukazuje, že tento sektor pre prežitie vôbec nepotrebujeme. Fakt, zamyslite sa nad týmto odstavcom poriadne z nadhľadu.

(No dobre, je tam rozdiel, z daní sa niečo po ceste stratí vo vreckách sociálnych demokratov, pravičiari vyrobia podporou trhu viac. Ale to je už nad rámec dnešného článku.)

Áno, potrebujeme aerolinky, ale len toľko, aby sme zabezpečili pracovné cesty pre odvetvia zásadné pre prežitie. Nepotrebujeme automobilky s kapacitou na obmenu auta každé 3 roky. Stačia kapacity na obmenu raz za 5-7 rokov (pozdravujem ekoteroristov). Takže aj menej obchodných cestujúcich v aerolinkách. A takto by sme mohli frčať sektor po sektore a definovať bazálne kapacity (pozdravujem ekoaktivistov). No jo, ale zistíme, že pri tak vysokej produktivite práce a rozvoji vedy a výskumu na planéte, máme v EU+ zmysluplnú náplň pre 30, no dobre tak budem optimista, pre 45% práceschopného obyvateľstva.

Čo s ostatnými? Ukázalo sa počas pandémie, že vyrábajú len zbytnú zábavu. Ale hlavne, tých 45% dokáže v pohode uživiť ten zvyšok svojimi výdavkami na zábavu.

Hovoril som vám, že keď začnem pri peniazoch, tak aj skončím pri peniazoch. A že pandémia covid-19, tak by ste čakali medicínske témy a že nás naučí hlavne medicínske poučenia.

Nie, nie, covid-19 z pohľadu medicíny je primitívne jednoduchá choroba. A v EU dokonca aj lacná. Paralen za 1,5€, dexametazón za 50 centov, kyslík 30€, za robotu lekára hodinová sadzba 18€ plus stravenky. (Trochu fejetónizujem a preháňam, ale k nákladom 17 tisíc za deň sa nedostaneme ani náhodou.)

Jediným vedeckým prielomom by bol objav kauzálnej a 100% účinnej liečby RNA vírusových chorôb, podobne, ako na skoro presne 100% liečia antibiotiká bakteriálne choroby. Ale tento výskum s covid-19 nemá nič spoločné. A zatiaľ sa veľmo nedarí ani v základom výskume, nie to v poslednej míli. Naopak, ako som spomenul, vakcína, to je úplná rutina ťažiaca z dávno (15-20 rokov) známych vedeckých základov.

Covid-19 nás viac učí ako riadiť spoločnosť. Z medicínskeho hľadiska je to nuda. Testuj a izoluj.

A mimochodom, všimnite si, že na planéte Zem prebieha dnes 21.6.2020 brutálny rozvoj pandémie. To ten graf vľavo dole. Súčasne, dnes je prvý deň v histórii pandémie, keď sa podiel ťažkých priebehov dostal na 1%. Ešte predvčerom to boli 2% a v marci 20%.

Smrtnosť, teda konečný výsledok po prekonaní choroby vo forme smrti (eufemista jeden), je 9%. Takých 9%, to je pomaly na povinné očkovanie. Keď k tomu pridáme atribút „v kombinácii s 1-2% ťažkého priebehu“, už sme plne v pásme, kde sa nachádzajú choroby z povinnej očkovacej schémy.

Stav na planéte Zem k 20. 6. 2020
Share Button

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *