Vízia pre EU

Hneď na úvod základné body moje vízie:

  1. Európska únia ako jeden ekonomický a politický celok s centrom uprostred, vyňatým z akéhokoľvek národného útvaru
    1. Jedny peniaze.
    2. Európske občianstvo.
    3. Obecná reč
  2. Regionálna správa podporujúca ekonomickú, politickú a kultúrnu rozmanitosť.
  3. Demokracia a solidarita.
  4. Sloboda a ľudské práva nadovšetko.

Ten základný impulz, ktorý ma inšpiruje k tejto vízii je moja záľuba v pohraničných zastávkach. Naozaj sa treba postaviť na hociktoré hranice medzi štátmi v EU. Postojte si tam a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako hentem tam!

Postojte si na štátnych hraniciach a uvažujte, prečo by mal tamto ten mať iné podmienky na život ako henten tam!

O mojej vízii nie som veľmi ochotný diskutovať.  Jedine o nástrojoch, ako sa k nej dopracovať. To čo tie 4 body obsahujú je cieľ. Vy možno máte iný, no ja mám tento. Takto presne si predstavujem strávený čas od 55. do 72. roku môjho života.

Tak teda, začnime to trochu rozmieňať na drobné. Niekoľko nesúvisiacich a nesúvislých dôvod a trochu obšírnejších popisov.

Princíp subsidiarity je práve o tých regiónoch, nie o národných štátoch. Dnes – celé Nemecko voči Slovensku – neporovnateľné. Prečo uvažovať o tom, že „prišli pomôcť záchranky aj zo susedného Holandska“, keď v skutočnosti prišli zo susedného okresu?

A to sa, paradoxne, bez centra nepodarí.

Nie menšia, ale iná centralizácia. Dám príklad: Kolega z ročníka – farmaceut české občianstvo. Obaja sme nastúpili na školu v Československu a skončili ju na Slovensku – stále v Bratislave. Ja môžem pracovať v českej lekárni vďaka kontinuite praxe a jednému zdrapu papiera z českej komory. On, keď teraz chcel začať pracovať v českej lekárni, musel v Čechách natvrdo nostrifikovať (našťastie len papierovo – láskavo mu uznali kompatibilitu školy). Skončil predsa v zahraničí.

V akom zahraničí, keď je to v EU?!? Aha, v roku 1996 to už nebol jeden štát a ešte to nebol jeden štát. No bola tu čiara na moste cez rieku Moravu.

Pracujem dnes rozkročený aj v ČR aj v SR. Ak si chcem objednať pre firmu službu (napríklad miestny mobilný tarif) v ČR potrebujem 150 zbytočných papierov a len po zložení zálohy. Domácej firme stačí  jeden papier. A prečo vlastne potrebujem miestny mobilný tarif od miestnej pobočky nadnárodnej – dokonca celoplanetárnej – firmy?!? Na hraniciach prehadzujem O2 simkartu za O2 simkartu.

Nuž, nech mi nikto nehovorí o nejakej tesnej centralizácii, diktátu z Bruselu a podobne. Žiadna taká, čo ju potrebujeme neexistuje. Ľavičiarska zmeska komplikovaných regulácii koncových riešení bez ambícii vysvetľovať a zjednodušovať minimum.  Ale hlavne bez jasného termínovníku.

Takže centrum, ako miesto zberu a tvorby jednotných jednoduchých pravicovo ladených pravidiel pre prostredie. Pravidlá pre prostredie – to asi presnejšie vystihuje moju víziu centra Európskej únie.

A aké pravidlá sú tie pravé pravidlá? Nuž práve tie, ktoré demokraticky postúpia jednotlivé regióny do centra, aby ich spravovalo. Demokraticky, teda 51% a ostatní sa podvolia. Každý mal predsa možnosť o svojej regionálnej pravde presvedčiť ostatné rovnocenné regióny. Alebo si myslíte, že niektorý občan je nadobčanom, lebo sa narodil v nejakom konkrétnom zapadákove?

Kohézne fondy – už dnes makáme na tom, aby boli regióny rovnocenné. Odjakživa šikovnejší doplácajú na menej šikovných. Duchovná sila tých šikovných je v tom, že to robia s láskou a v sebeckej viere, že ak sa im prestane dariť, ich podpora sa im solidárne vráti. Solidarita.

Aha, vy hovoríte o malicherných sporoch. Adenauer by o schopnosti riešiť spory medzi Nemcami a Francúzmi isto vedel rozprávať. Nehovorte mi, že v Európe nemáme dostatok rovnako silných vodcov, ktorí by každých 5-7 rokov mohli medzi sebou demokraticky súperiť.  A keď sa taký narodí v Podbrezovej, bude mať rovnakú šancu riadiť EU ako tá baba Kasnerová. No na rozdiel od nej so silným mandátom založeným na vôli Švéda, Baska, Bretaňca a Východniara. Tomu ja hovorím Cieľ.

Ak dole v Aténach nemajú schopného finančníka, prečo by tam nemohol byť ministrom financií henten superŠvéd? Sme v EU, alebo v národných štátoch? Moja vízia s národnými štátmi nepočíta. Počíta s malými a menšími regiónmi. Samosprávnymi celkami, ktoré využívajú pravidlá pre prostredie a riešia si svoje potreby podľa seba.  A keď potrebujú, tak sa poradia s niekým na druhom konci EU, ktorý už podobné veci riešil. Spolupráca.

Ciele treba vidieť, nie proces

Pri akejkoľvek kritiky dnešného stavu a tvaru eu-parlamentu a eu-komisie si treba uvedomiť, že sú momentálne uprostred tak 20-50 ročného procesu k skutočnému parlamentu a skutočnej vláde. Takže samozrejme je to paškvil na demokraciu a efektivitu.

Pri kritike ostatného summitu treba vidieť ciele, nie krátkodobé pocesné riešenia.  Cieľom má byť zachovanie jednej meny. A strašne sa mi nepáči, že sa tu kvázikoncepšne diskutuje ale o procesných riešeniach

Ak by sa Nemci boli bývali boli zamýšľali nad procesom zjednocovania, dodnes by tu boli dva nemecké štáty. Áno, Nemecké zjednotenie je pekný príklad v malom a superrýchlom. Veď Merkelová by bola inak východná Nemka! Berme ju tak. Východná Nemka postavila na stôl návrhy pre Fínov, Baskov a aj slovenských Východniarov.

Už tú moju víziu cítite? Hranica je len čiara, ktorú si sami kreslíme krížom cez cestu a pole.

Share Button

2 názory na “Vízia pre EU”

  1. Už dávnejšie tvrdím, že úloha národného štátu skončila tak, ako skončila kedysi dávno úloha tlupy. Oblasť (dnes národný štát) nech si zachová kultúru, tradície rovnako, ako si ju zachovali menšie regióny v rámci dnešného národného štátu. Inak nemám čo dodať, šírim ďalej.

Komentáre sú zakázané.