Tí čo vás varovali, boli za nacistov a tí čo nechceli vidieť kontext za milovaných

Áno, je to humus, čo vypadlo z klávesnice každého, ktorí sa kolektívnou vinou vyvŕšili na tom 17. ročnom afgánskom chalanovi zo sekerou v nemeckom vlaku. 
 
Podľa ostatných informácií vraj išlo o nešťastného teanegera, ktorý sa dostal do EU sám bez rodičov. Vraj to dokonca spáchal po nejakej správe o smrti nejakého jeho známeho doma v Afganistane.
 
Nie, nie je to ospravedlnenie pre absolútne nenáležitý čin toho chalana. Je to len a len kontext.
 
Môžeme sa vracať do histórie o mesiac o pol roka o rok o desať, aby sme našli tú prapôvodnú príčinu tohoto činu. A s úspechom by sme sa mohli dopracovať až k mávnutiu motýlích krídiel niekde v kriede alebo kambiu.
 
Áno, čokoľvek na ceste časom sme mohli urobiť lepšie. Mohli sme sa, mám na mysli EÚ, lepšie postarať o vojnu v Sýrii a utnúť ju skôr. Mohli sme vytvoriť lepšie riešenia pri riešení azylových žiadostí. Mohli sme…
 
Viete, najhoršie na tom celom je, že po roku, roku a pol sa ukazuje, že tie humanistami najviac odmietané riešenia budú jediné použiteľné. Pretože sa zameriavajú nie na jednotlivé prípady, ale na celkový kontext. Pretože riešia tisíce, nie jednotlivcov.
 
Poviem vám to takto: Ak by tých 83 mŕtvych nebolo zrazených tým autom v jednej chvíli a na jednom mieste, ale postupne, na rôznych miestach a v priebehu 120-180 dní, tak som si istý, že by sme z nich 15-20 zachránili a dnes by žili.
 
Ale realita je iná. Sú tu v jednej krátkej chvíli desiatky a desiatky tisíc ľudí. Niekto sa s tou záľahou vysporiada tak, že z neho vytriskne nacistiská rétorika. Niekto tak, že chce objať a zachrániť každého až ho to zomelie na prach a sám sa zmení na trosku, ktorá potrebuje zachrániť.
 
No a medzi týmito extrémami, tam niekde je optimálne riešenie. Optimálne riešenie v danom kontexte. A my sa len môžeme snažiť ten kontext zlepšovať. Alebo aspoň spoznať.  Napríklad, že ich nebude tak veľa. Alebo tých z nás, čo to budú riešiť bude oveľa viac. Alebo nejako inak.
 
Ten afgánsky chalan v danom kontexte proste nemal šancu prežiť. Ani Pčolinský v danom kontexte nemá šancu prežiť. Ani tých 83 v Nice nemalo šancu. Ani slniečkári nemajú šancu. Ani absolútni humanisti. Ani kvóty nemajú šancu.
 
Kontext sa proste zmenil. A počkajte, keď Turecko… To budete valiť buľvy, v akej situácii sa budeme musieť rozhodovať.
 
A potom príde niekto a len tak mimochodom vám pripomenie, aké nacistické je dnes od vás to, že tí, čo sa dnes vylodili na Sicílii nemajú takú istú šancu, ako tí, čo stihli prísť minulý rok do Nemecka.
 
Ale keď vám niekto pred rokom hovoril, že sa aj k tým z minulého roka máme správať rovnako ako sa budeme správať k tým čo zajtra zabúchajú na bránu EÚ – bol za nacistu. Pretože sa zameriaval na tisíce nie na jednotlivcov. 
 
Nie, nie je to jednoduché, múdri sme vždy až keď už netreba.
 
Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity