Slovo lekárnika k zmenám v predpisovaní.

Zatiaľ najviac kričia práve združenia a asociácie lekárov a prehadzujúci si povinnosť slúžiť pacientovi a plniť svoje povinnosti. Ešte chvíľu to budú robiť a chopíme sa predpisovania liekov my lekárnici. Aj tak je to budúcnosť modernej farmácie – výdaj lekárom indikovaných liekov bez zásahu lekára chronickým stabilizovaným pacientom. Tie modely tu sú, nástroje na to v lekárňach už na Slovensku máme, fakt tomu pramálo bráni.

Lekár vystaví „indikačný záznam“ v tvare:

• účinná látka + lieková forma
• dávkovanie v tvare 3x5mg
• podmienka výdaja (absolvovanie kontrolného vyšetrenia s merateľnými parametrami – biochémia, tlak krvi – po vydaní XX dávok)
• dĺžka platnosti indikačného záznamu v mesiacoch až 2 roky.

Stačí jedna krátka aktualizácia zákona 362/2011 a 2 mesiace na implementáciu do SW.

Priatelia lekári, nedráždite hada bosou nohou, lebo o to administratívne predpisovanie liekov fakt prídete! A kompletne všetci lekári.

Opakujem, lekárnici už dnes na prevzatie tejto kompetencie majú plnú kvalifikáciu aj IT nástroje, s ktorými sa, na rozdiel od vás, dokonale kamarátia.

A viete o čo ide, priatelia lekári? Len a len o peniaze za bonusy za preskripciu. Tak bacha! Naštudovať vaše povinnosti, naštudovať fungovanie vašich ambulantných SW, potrápiť vašich dodávateľov vašich ambulantných SW a začať zas pacientovi poskytovať službu, nie len diktovať a rozkazovať mu, mnohokrát v rozpore so zákonom.

Chvíľu sa človek na nich aj zabaví s popcornom v ruke. Ale už začínajú byť tí dvaja kohúti (špecialisti a všeobecní) skôr trápny. Jedny sa vyhovárajú na druhých ako malé deti a popri tom predvádzajú kopu samoudaní o neznalosti elementárnych pravidiel predpisovania liekov, o tulenej chorobe ani nehovoriac. Ak sa nespamätate, chopíme sa príležitosti my lekárnici a kýblik s predpisovaním pre chronikov vám vezmeme skôr ako stihnete napísať Recipe!

Detaily sú dôležité

Lekárnik nikdy, ani teraz ani v budúcnosti, nebude meniť pacientovi liek.

Takzvané „predpisovanie liekov lekárnikom“ sa, pri existujúcom rozsahu vzdelávania farmaceutov, deje na úrovni, že lekárnik vydáva bez lekárskeho predpisu, na základe jasných pravidiel lieky, ktoré má pacient už indikované od lekára na dlhšiu dobu (mesiace, 1-2 roky bežne)

Lekár rozhodne čo a ako má pacient užívať a lekárnik sa už len stará o zásobovanie pacienta, základnú kontrolu, že pacient si liek vyberá a maximálne základnú formu kontroly, že sa pacientov stav stále nemení a „lieky stále zaberajú“. Lekárnik v takomto systéme „predpisovanie liekov lekárnikom“ nemá ani právomoc meniť dávkovanie. Maximálne môže stopnúť ďalší výdaj a poslať pacienta do ambulancie, ak zistí, že je nutná úprava preskripcie.

Celé to stojí na tom, čo sa farmaceut učí a čo sa učí lekár a čo je súčasťou ďalšieho vzdelávania a špecializačného vzdelávania farmaceuta a lekára.

V rámci medicínsky správnej praxe lekárnik môže s danou účinnou látkou maximálne vydať liek od iného výrobcu. Účinná látka je rovnaká, lieková forma je rovnaká, dávkovanie je rovnaké, všetko tak ako určil lekár. Je to generická expedícia. Plne v súlade s medicínou založenou na dôkazoch.

Vzájomné generiká musia pri registrácii splniť podmienky „biologickej ekvivalencie“. Inak by neboli registrované ako generiká a zámena na úrovni lekárne by nebola možná. Vďaka takejto registrácii máme istotu, že generická zámena sa pacienta nedotkne medicínsky. Maximálne, že ušetrí na cene.

Vo verejnej lekárni nikdy nebude dochádzať k indikácii lieku. Teda k rozhodovaniu na základe odobratej anamnézy a vyšetrenia pacienta. Vždy je to len a len lekár, ktorý rozhodne o výbere lieku (v zmysle účinná látka, lieková forma, dávkovanie). To je aj bude vždy ich kompetencia v deľbe medicíny.

Odbočka – Existuje jedna špecializácia – klinický farmaceut. Tí naopak majú v popise práce vyberať vhodné lieky v rámci nemocničnej starostlivosti, hodnotiť klinický prínos, analyzovať kontraindikácie a interakcie. Ale to je špecializácia, ktorá nepatrí do verejnej lekárne a nie sú ani trendy, aby sa vo verejných lekárňach presadzovala v aktívnej forme.

V pasívnej forme sa niektoré úlohy klinickej farmácie do verejných lekárni dostávajú, keď lekárnik kontroluje čo vydáva. Ale maximum čo je oprávnený, je pozastaviť výdaj (ak pacientovi hrozí ujma z nebezpečnej kombinácie liekov, neprimeraného dávkovania, stavu pacienta (gravidita…)) s tým, že musí konzultovať s predpisujúcim lekárom, čo ďalej. A rozhodnutie o riešení je zas len na lekárovi. Múdry lekár zváži slovo lekárnika. Ale to sme už vo „vyšší dívčí“ a v priestore ideálneho sveta spolupráce lekárnika a lekára.

Proste, lekárnik s lekárom to majú podelené a na spoločnej hranici sú jasne podelené kompetencie kam až kto môže.