Archívy značky: Zamyslenie na nedeľu

Zamneď: Smerácka propaganda plná alegórii v záujme zachovania ich príjmov

Alegória, prirovnanie, navodenie podobnosti – to sú nástroje, keď potrebujete neznalému priblížiť problematiku. Na jemu známych príkladoch ukážete ako fungujú pre neho doteraz neznáme veci a deje.

Iste poznáte ako funguje akcia Baštrnák. Je to čosi-kdesi o DPH. A viete, že to bolo zlé.

Počuli ste o tej  Kiskovej šlamastike? Išlo o čosi s DPH. Tak to predsa musí byť niečo zlé, veď vy viete, že DPH-Baštrnák-Zlé.

Mnohí poznajú dedinku Velký Slavakov v súvislosti s akýmisi pozemkami a akýmsi podvodom niekedy pred 10-15 rokmi. A vieme, že to bol posledný záchvev mečiarizmu. Teda asi, veď vtedy ešte bol vo vláde.

Počuli ste o tej Kiskovej šlamastike vo Veľkom Slavkove? Tak to predsa musí byť niečo zlé, veď ide o Veľký Slavkov a pozemky. Vy viete, že Veľký Slavkov-pozemky – zlé.

Pri Sobotných dialógoch som sa úprimne rozrehotal (žiadna ľudská DNA v blízkosti, takže sa nik nenaľakal), keď premiér chválil svoje štátne rozpočty so schodkami 1-2% porovnaním so schodkami rozpočtov Radičovej  vlády,  pomocou otázky (parafrázujem): „A čo robila pravicová vláda, aké mala pravica šialené schodky?“

Premiér dlhodobo pracuje na „delostreleckej príprave“ a vypracoval si pojem „Radičovej vláda“ ako synonymum pre niečo zúfalé.

Nástroj k propagandistickému nástroju:  Počuli ste o tom skvelom rozpočte vlády Smeru? O schodku 1,8% a pláne do roku 2020 mať vyrovnaný?  To musí byť niečo skvelé, veď vy viete, že Radičovej vláda mala schodky 7-8%.

Hokejisti Slávie sú najlepší na svete

Konštantín Čikovský použil na svojom facebooku veľmi inšpiratívne prirovnanie. Skúsim ho parafrázovať:

Keď poviete mojej manželke, že je hokejová Slávia skvelé mužstvo, iste s tým bude súhlasiť. Pretože ona sa v tom absolútne nevyzná a mňa miluje a spolieha sa na mňa. A keď so synom sledujeme akýkoľvek zápas v kolektívnych športoch, v pravidelných intervaloch sa z mojich úst ozýva „Slávia, Slávia“.

Manželka ma miluje a spolieha sa na mňa. Vie, že mám prehľad v hokejových mužstvách. A tak by som predsa nepovzbudoval akýchsi mantákov. Manžlel-Slávia-skvelé.

Hokejisti Slávie Praha sa aktuálne potulujú kdesi v druhej lige.

Kiska kúpil pozemky vo Veľkom Slavkove v súlade s pravidlami katastrálneho úradu za ďaleko vyššiu cenu, ako bol úradný odhad.

Schodky štátneho rozpočtu Ficovej vlády pravidelne prekračujú to, čo uvádzal plán.  Dnes sa nachádzame v čase konjunktúry, Radičová vláda riešila rozpočty v období hospodárskej depresie.

DPH je daň, ktorú firmy nikdy neplatia. DPH je daň, ktorú platia len a a len občania pri nákupe. Firmy sú len vyberačom a odvádzačom DPH od občanov.  Ak firma platí DPH, tak len a len preto, že sa jej neoplatilo vytvoriť podmienky, aby podľa zákona DPH platiť nemusela.  Chyba v platení DPH nemá nič spoločné s vratkami DPH od štátu za nákupy od firiem.

Tak ako moja manželka sa spolieha na môj úsudok v oblasti hokejových mužstiev, tak sa aj občan státu spolieha na to, že predsa premiér nebude rozprávať hovadiny.

Nie, nemôžme sa orientovať vo všetkom. Každý máme svoje záujmy, svoje pracovné povinnosti a tým sa chceme alebo musíme venovať predovšetkým.

Nebaví ma literárna veda. Spolieham sa na svoju manželku. Ona je mojou osobnou knihovníčkou a to, čo mi ona podsrčí, tomu verím, že sa bude mne páčiť.

Občania proste musia mať dôveru v premiéra, v prezidenta, v parlament. Inak sa v tejto republike z toho poserieme.

Je len a len v moci občanov, aby si sami pre seba zvolili takých ľudí na spravovanie svojho vlastného štátu, ktorí držia slovo, ktorí neskrývajú realitu. Takých, ktorý nikdy nepovedia slová: „Máte to, milí občania, zadarmo.“

A hlavne ľudí, ktorí neopíjajú občanov absurdnými  analógiami založenými na princípoch propagandy najlepších tradícii hitlerovskej NSDAP len a len v záujme byť zvolení.

Priatelia, dnes čelíme vážnym problémom s charakterom!

Je potrebné predviesť charakterných ľudí.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes na Slovensku. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení.

To nám predsa nemôže stačiť ani v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné a občas sa implementácia nepodarí. Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom s charakterom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči charakteru slovenskej spoločnosti nám prikazuje hľadať charakterných a voliť charakterných.  Už roky hľadám charakterných spoluobčanov.

Skúste sa zamyslieť, takto v nedeľu poobede s krvou plnou chylomikrónov, nad alegóriami, ktoré vám ponúkajú vládnuci politici strán Smer a SNS.  Most – ten je tak akurát hlboko znepokojený.

 

Share Button

Zamneď: Zas budete voliť tak, aby ste boli oklamaní, veď súd nerozhodol?

Ježkovi zraky!!! To naozaj dobre čítam, že v reakciách na „Babišo Čapí hnízdo“ alebo „rozkradnutie slovenských eurofondov“ nie je ani slovko o tom, že existujú ešte aj akési morálne a etické nároky na predsedu politickej strany uchádzajúceho sa o vedenie krajiny?

Aké spolitizovanie? Veď my vôbec nepotrebujeme súdne rozhodnutie.  Veď mi vôbec nepotrebujeme žiadne vyšetrovanie komu vlastne tie peniaze išli. veď my vôbec nepotrebujeme hľadať prepojenia kdesi v pozadí medzi politikov a oligarchami. Nemá byť čo spolitizované.

Zhodneme sa, že popis tých udalosti je úplne prehľadný a zrozumiteľný. Tie peniaze neboli určené pre veľkú korporáciu či pre nejaké podniky bez vedeckého zamerania. No tieto firmy ohli systém, len aby na tie eu-peniaze dosiahli.

Pritom paralelne existujú dotačné programy, na ktoré si táto korporácia v pohode a bez nutnosti akýchkoľvek ohýbaní systému dosiahne.

Bez ohľadu, či to súd uzná alebo neuzná v rozpore s platným zákonom, takto konajúci človek má viesť celú krajinu?

Morálka a etika. Jednoduchá otázka pre občana: „Naozaj chcem, aby takto uvažujúci človek viedol pre mňa krajinu?“

A veď dosahovanie zisku je motorom spoločnosti

„Optimalizuje náklady, využívá možnosti, které tady jsou.“; „Hľadanie investičných príležitostí a rozvoj firiem do nových oblastí trhu“ – s tým naozaj nemám problém. Ako podnikateľ sa pohybujem v priestore zákonov a využívam ich mantinely. Morálne nároky na podnikateľa sú ďaleko ďaleko nižšie ako na politika vo vládnej funkcii.

Prečo? Vždy môžete nenakupovať jeho služby či produkty, otočiť sa ku konkurencii. Ale v prípade politika vo vládnej funkcii? Emigrujete?

Uvedomte si však to, že ON (politik vo vládnej funkcii)  je súčasne tvorcom spravodlivosti. Je ministrom. Chce vyhrať voľby, aby takto mohol upravovať zákony, aby bola možní JEHO ďalšia a ďalšia a pokročilejšia daňová optimalizácia, ďalšie a ďalšie rozvíjanie JEHO biznisu. Aby mohol tvoriť zákony také, ako sa JEMU hodia.

A súčasne vykonal takú optimalizáciu, ktorá poškodila v hodnote 50 miliónov CZK nejaký malý-stredný-podnik hodnotené morálnymi a etickými princípmi.  Tie peniaze v ČR naozaj neboli určené pre majiteľov firiem typu Čapí hnízdo, ktorí majú za sebou korporáciu so svojimi obratmi a ziskami a teda zábezpekami pre úvery.

Rovnako ten slovenský eurofondový škandál. Tie peniaze neboli určené na to, aby si nejaký veľkoobchod postavil budovu polikliniky. Bol určený pre firmu zaoberajúcu sa roky výskumom spektier látok na nákup ďalšieho, možno už 28, spektroskopu do firmy.

Aj tvorca aj konzument spravodlivosti – to sa nerobí

Toto je ten problém, ktorý tu dnes leží na stole. Človek proste nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Aj byť politik – tvorca pravidiel, aj byť podnikateľ – využívateľ týchto pravidiel.

Človek nemôže pracovať nemorálne a súčasne byť morálnou autoritou pri presadzovaní zmien v zákonoch v záujme všetkých občanov republiky.

Každý máme svoj morálny kódex. Nepotrebujeme žiadneho sudcu, aby rozhodol a posúdil politika podľa nášho osobného morálneho kódexu.

Voliči nekladú nároky na morálku

Cestou ako sa opäť vrátiť k politikom, ktorí spravujú NÁŠ štát pre NÁS občanov je,  na tie morálne aspekty dookola upozorňovať. Vytvárať jasne zrozumiteľné schémy, ktoré pochopí aj priemerný stredoškolák.

V prípade politikov, ktorí by mali riadiť náš vlastný štát pre NÁS musíme ako prvé brať do úvahy etické aspekty. Nečakať až kým súd rozhodne.

Treba zafixovať vedomie, že ak už dôjde na súdne konania v činnosti politikov, tak už občania dávno pradávno prehrali. Je len chybou občanov, že ten moment, kedy to mohli zvrátiť, že ten moment premeškali.

Boli sme málo preventívne opatrní.

Áno, tlak na morálnu a etickú spôsobilosť je práve tou preventívnou opatrnosťou.

Vyšetrovať vlastnú vládu ako NÁS okráda je hovadina.  Čakať pribitý k stoličke a k funkcii, keď už celá republika vidí váš morálny úpadok je sujet absurdnej drámy.  Nikto z nich absolútne nechápe, že oni sú povinný dokazovať každodenne svoju nevinu svojimi činmi.  Tá štipka politickej zodpovednosti sa už dávno minula.

Ja osobne vždy v blízkosti poukazovania na zvrátenosti slovenskej koalície Smer+SNS+Most použijem vetu: „Nakoniec dostanete len a len to, čo si zvolíte.“

O súdnych rozhodnutiach máme každý oprávnene pochybnosť, nie sme sudcovia, právnici. Tobôž o budúcich súdnych rozhodnutiach.

Každý z nás vychováva alebo vychovával deti. Každý z nás rozumie, že nechcem, aby sa ma moje decko snažilo oklamať pri rozdeľovaní cukríkov pre všetky deti na ulici.

Ja viem, ľudia chcú byť klamaní. A tak aj volia.

Uvažujte nad tým, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov.

Share Button

Zamneď: Devín verzus Pohoda – pozvážame ich verzus pozvážame sa

Nie, nebol som ani na Devíne ani na Pohode. Mám rád svoju pokojnú atmosféru starorodičivského domu so starobylou záhradou.  A tak som z povzdialia a z nadhľadom pozoroval škrobenosť a liberalizmus.

Devín, to boli oslavy štátneho sviatku, na ktorý obecné úrady na pokyn vlády zvážali občanov. Kto by tam len tak chodil?

Pohoda, to bol kohosi nápad, ktorý dal voľne k dispozícii a našlo sa 30 tisíc ľudí, ktorí si sami zo svojej podstaty kúpili lístok. Len aby tam boli, len aby zažili niečo, o čom ešte len tušili, že sa im bude páčiť.

Na Devín ľudia išli, lebo vedeli čo tam zažijú. Bolo to tak roky rokúce pred tým a bude to tak aj po ďalšie roky.

Jedni aj druhí účastníci absolútne nechápu tých druhých. Ako sa môže niekto dobrovoľne posadiť a počúvať pol hodinu premiéra? Ako si to môže niekto dovoliť pozdraviť prezidenta „Ahoj Andrej!“?  Ako, pre Boha,  môže v jednej uličke susediť stánok Za rodinu so stánkom LGBT? A kto by išiel počúvať Polemic?

Ani jedny nerozumejú tím druhým, tak sa zdá, že veď sú si vlastne v tej inakosti veľmi podobní.  Jediný rozdiel obrovských rozmerov tu však je.

  • Devín – to vám niekto pre vás čosi zorganizuje.
  • Pohoda – to je len a len na vás, čo sa bude diať.

Pohoda je od začiatku do konca oslavou slobody a demokracie. Oslavou práv jednotlivca robiť si v slobodnej krajine čo len chce, trebárs aj sprostosti.

Naozaj nevidím nič zlé, keď oslovujeme prezidenta republiky „Ahoj Andrej!“, ak si s ním tikáme. Nebudem sa predsa tváriť, že je to nejaký íbermenš. A koniec-koncov, presne v duchu najlepších tradícii demokracie, hneď v tej chvíli sa ktokoľvek z tých, čo tam sedeli, mohol zodvihnúť a odísť. To slobodní ľudia robia. Veď v ponuke v tej chvíli bolo 10-15 iných možností a k tomu ešte aj stretnutie svojho poslanca v kraťasoch s kelímkom piva.

No skúste to spraviť na Devíne! Musíte aj tak čakať na šoféra a ostatných pred zamknutým autobusom, aby vás odviezli domov.

Nie, nechcem napísať, že sa udiali udalosti zo starého a nového sveta. „Akcia Devín“ nie je stará. Je zo sveta, ktorý by už ani nemal existovať.  Zo sveta, kde iný rozhodujú čo máme robiť so svojimi životmi. Zo sveta, kde sa stávame nevoľníkmi cudzích nápadov.

Skúste pouvažovať, takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov,  či by vám nebolo lepšie rozhodovať o sebe samom vo svete slobody a demokracie, namiesto postávania na pražiacom slnku pred zamknutým autobusom.

Pod čiarou: Možno bude treba v septembri vytiahnuť svetre ako v decembri 1989.  Ešte by si ma niekto pomýlil.

 

Share Button