Archívy značky: Zamneď

Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov…

Dnes vás nechám zamýšľať sa len tak v tichosti. Nebudem búšiť do vás slovami, ale fotografiou. Je to fotografia z cintorína vo Valašskom Meziříčí.  Je to fotografia cintorína, kde sú pochovaní ľudia.

Vedľa seba tam uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Židovské hroby
Židovské hroby na cintoríne, Valašské Meziříčí.
Nemecké hroby
Nemecké hroby – cintorín Valašské Meziříči

Priatelia, hranica je len čiara. Všetci sme ľudia.

Začiatok mája je čas, kedy sa patrí si to pripomenúť. Zbytok roka je 365 dní, počas ktorých by sme z tohto pripomenutia mali žiť.

Share Button

Zamneď: Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom

Zamýšľam sa takto v nedeľu, ako ľavicovým voličom vysvetliť, že socializmus im škodí. Tak som si vzal to, čo tak na socialistickej rétorike oceňujú: Hnusných kapitalistov.  A budem ich pekne pravicovo topiť.

Pojmom ako sloboda či solidarita, takým pojmom sa nad výplatnou pásku so 700€ ťažko dôveruje. Naopak, prvé čo vás napadne je, že si ten hnusný kapitalista nechal všetky nápady, čo som za ostatný mesiac vymyslel.

Preto si musíme nájsť trochu iné rozlišovacie znaky.

Rozdelme si výdavky štátu na:

  1. tie pre ľudí
  2. tie pre firmy

Koľko z nadchádzajúceho štátneho rozpočtu dostanú firmy? Peniaze na diaľnice, podpory zahraničným investorom, štátna realitka, zdravotné poisťovne, podpora fotovoltaických elektrární a tak ďalej a tak podobne.

Hádam si priemerný pravičiak urobí predstavu, čo mám na mysli.  A aby aj lavičiak pochopil – sú to peniaze, ktoré sa presúvajú v prvom kroku zo štátneho rozpočtu na účet súkromnej firmy. A pre ľudí? Zdravotná starostlivosť, dôchodky, podpora v nezamestnanosti, sociálne dávky.  Teda peniaze, ktoré sú priamo vyplácané do rúk občanom.


Uvažujete chvíľu so mnou?

Nejde o to, že niekde potom máme z toho všetci úžitok. Ide o to, že medzitým sa tie peniaze dva-tri krát otočia na účtoch hnusných kapitalistov.

Dokáže ľavicový volič pochopiť, že peniaze na diaľnice sú sčasti výplaty pre ľudí? Že si  štát zamestnávaním svojich nezamestnaných takto kupuje sociálny zmier?  Nie je to pre neho tak trochu veľa krokov, kým konečne uvidia tie peniaze vo svojich rukách?

Možno by naozaj stačilo využiť nevyhnutný dôkaz sporom, ktorý socializmus poskytuje:

Priatelia, zapamätať, naučiť a spamäti opakovať a opakovať:

Letos stála podpora čisté energie celkem 36 miliard korun, necelou třetinu z toho (11,7 miliardy) poslal stát přímo z rozpočtu.  …. Jen pro srovnání – ona přímá částka dotace z rozpočtu je třeba o dvě miliardy víc, než kolik stát loni vydal na podporu v nezaměstnanosti, třikrát víc, než dává na podporu bydlení sociálně slabých, a šestkrát víc, než činí dávky všem zdravotně postiženým.

Geniálny argument proti súčasnému štátnemu rozpočtu.

Vidíte to? Výdavky štátu venované firmám verzus výdavky štátu venované priamo občanom. Komunistické výdavky verzus voľný  trh. Keď nebudeme živiť firmy, nemusíme toľko vyberať na daniach.

Č.B.T.D.

Share Button

Zamneď: Viete, že je to zlé a spoliehate sa na to?

Hm, nič z toho som nezažil. Ale znie to údesne. Takže sa jeden kvázi-promočný projev stal hitom víkendových sociálnych sietí.

Na Farmaceutickej fakulte v Bratislave prednášali špičky, semináre a cvičenia viedli docenti a budúci dekani. Od skúšok sa vyhadzovalo za nevedomosti, takže štátnice boli príjemnou interdisciplinárnou diskusiou. Diplomovky boli plné experimentov, lebo boli súčasťou zahraničných grantov a oponoval to konkurenčný tím. Pracovať v odbore je brnkaćka, pracovať mimo odbor sa ani nedá – znamená to pribrať si k farmácii ešte nejaké manažérske, ekonomické či právnické doplnky.

Na Gymnáziu v našom okresnom meste už dávno pred osemročným modelom som tento absolvoval. Byť extra v predu v niečom bolo pomaly povinnosťou.

Na vojne som bol a videl práve tie dvojciferné IQ. Nehovorím, že som ich musel skúmať 5 mesiacov, ale kedy by som sa zahral na sestričku a videl svojim pracovným partnerom – lekárom, priamo do gágora?

Takže skutočne neviem o čom to ten komentátor-dekan točil. Som zhnusený a som si istý, že by som do takého systému svoje deti nevypustil. Predsa nie som hlupák, aby som vediac, že je nie čo zlé, svoje deti – to najdrahšie čo na svete mám – do toho zlého nútil vstúpiť.

Je to o motiváciách

Nám hovorili, že sú isté možnosti. Hovorili nám o nich v hlbokých 80. rokoch minulého storočia. Hovorili nám o nich v 90. rokoch. Ak dnes o tých možnostiach nikto nehovorí v škole mojim deťom, tak im o nich hovorím ja. A hlavne cez prázdniny im ich ukazujem. Ale možno je to preto, že ma neučili spolieehať sa na systém.

Všemocná škola? Prd baraní! Ak vy, ako rodičia nedáte svojim deťom informáciu o možnostiach – vy ste zlyhali, nie to školstvo. Zlyhá ten, kto sa spolieha na zlý systém, keď vie, že je to zlý systém. Nie, netreba mať ambície zlepšiť školstvo. Stačí sa aktívne vyhýbať jeho zlým vlastnostiam.

Ale ani to netreba. Stačí sa len v tom školskom čase učiť. Ak tá škola má takú nízku laťku, že ju prejdete bez učenia, je len a len vašou osobnou chybou, že v čase vyhradenom na učenie ste sa na tú lokálnu laťku zhnusene nepozerali z ďalekého európskeho nadhľadu.

Európa je jedna. Jazyk je otázkou niekoľkých málo mesiacov. Ak má ten komentátor-dekan v tom prejave pravdu a súčasne si my rodičia myslíme, že to so slovenským či českým školstvom je také mizerné, tak prečo nemotivujeme naše decká skúsiť prímačky na Sorbonu či Oxford?

Nebuďte za hlupákov. Vediac, že to je zlé, sa na to len hlupák spolieha.

Share Button