Archívy značky: vojna

Zamneď: Vyserte sa na svoj štát a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa

Dnešné zamyslenie na nedeľu bude trochu drsné. Tento týždeň mnou otriasli dve fotografie. Na prvej boli voľne korzujúce tanky zapojené do bežnej premávky v niektorom z tisícových miest na juhovýchodnej Ukrajine. Na druhej fotke nesie chlap skrvanené dieťa  v náručí.  Ešte pridám opis jednej fotky z nedávnych čias. Sú na nej rodiča, ktorí povzbudzujú a fotia deti spoločne s neoznačenými samopalníkmi v kuklách.

Veľká prča, že? Vás sa to vôbec netýka, že sa niekto poneviera s tankom plným munície po ulici. Veď keď chcú, tak nech si tie kalašnikovy ládujú čim chcú pred obecným úradom, že?

Hups!

Vaše decko si nedalo povedať a pobehovaloi po ulici. Chlapík nezvládol koordináciu samopal, zapaľovač, cigareta a ozvala sa rana. Vaše decko leží mŕtve.

Keď vidím závery z dnešného Iraku či dnešnej Ukrajiny, vidím kopu chlapov, ktorých jediným životným záujmom je držať v rukách samopal. Je to predsa strašný prča, že sa ich ostatní potom boja. Môžu si kedykoľvek čokoľvek odkiaľkoľvek vziať.  Keď majú chuť, povozia sa na tanku po meste, spravia si ohňostroj výstrelom z nejakej sochy. Z dlhej chvíle vyhlásia samostatnú Hornú-Potň-al-humás.

Keď nad tým tak uvažujem, Rusku ani netreba nič aktívne robiť. Stačí sa vhodne pozerať inam, keď sa títo samopalníci presúvajú z Kaukazku na Ukrajinu. Pošepkajú im, že tam a tam sa tiež môžu fotiť so samopalmi, tam a tam stojí niekoľko tankov s plnou nádržou. Že ich ostraha sa bude tiež náhodou pozerať na futbalový zápas.

A čo my? Tiež sa budeme pozerať radšej na opačnú stranu ulice, keď po nej pôjde tank?

Tak to vám potom držím palce vo výchove vašich detí, že ste ich naučili poslúchať. Že sú tak poslušné, že keď im poviete, aby nevystrájali na ulici, že ich môže niečo trafiť, tak že radšej ostanú v dome. V dome, ktorý si tankysta vyberie ako zaujímavý pre skúšku zameriavača.

Čo spravíte? Zavoláte políciu, že na námestí je nejaký tankysta? A ste si istý, že sa dovoláte a že bude toho, kto to za vás vyrieši? Ste si istý, že váš štát je toho schopný?

Viete pre mňa je absolútne nepredstaviteľné, že by po námestí SNP v Bratislave išiel tank ako bežná súčasť premávky. Rozhodne by som sa niečo snažil spraviť. Niekam zavolať, upozorniť okoloidúcich. Zistiť, kam má namierené, čo sa to vlastne deje. Schovať náhodné deti na ulici. Proste by ten tank zásadným spôsobom ovplyvnil moje ďalšie kroky a správanie.

WTF? Ale nie tie tanky, ale tá „normálma“ premávka navôkol?

Čo to kua je, že tým obyvateľom je úplne normálne, že sa im po uliciach ponevierajú tanky. A potom sa tvária ohromne prekvapene, keď sa z tých tankov a do tých tankov začne strieľať a ich decko sa pripletie k tomu. A my sa tvárime ohromne pohoršene, že umierajú deti.

Som si istý, že by som sa pred ten tak nestaval. Ani svojim autom by som sa sním nesnažil aktívne bojovať tam a na tom mieste. No rozhodne viem, že by zásadne ovplyvnil moje ďalšie kroky. Nejako by som sa snažil zistiť, čo môžem urobiť pre to, aby sa už žiaden tank plný munície v budúcnosti len tak neponevieral po uliciach. Viete, možno stačí, aby armáda dostala informáciu, že tam je nejaký debilný samopalník.

Keď sa pozerám na zábery z Ukrajiny či Iraku, úplne v pohode by stačila podpora obyvateľstva svojho štátu svojim vlastným vojakom, ktorých si platia zo svojich vlastných daní.

Čokoľvek  je lepšie ako prekvapená pasivita, že to za nich niekto vyrieši. To sa tiež môžu o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. A budú stále nadávať, že si na ich území vybavujú účty USA a Rusko.

Zamyslite sa, kua, nad sebov!

Áno, tam, kde sú na uliciach samopaly a tanky, tam na uliciach umierajú ľudia. Umierajú takí, ktorí chceli žiť.  Márnosť šedivá, ja žijem rád. Starajme sa zavčasu o to, aby sa z ničoho nič neobjavili samopalníci uprostred našich miest.

Priatelia moji, nebuďte dementní demokrati, ktorí si myslia, že to je tak úplne samozrejmé a že to pre vás niekto zariadi, aby ste mohli slobodne chodiť po ulici a nemuseli sa báť zblúdilých guliek. Že to niekto iný spraví akosi automaticky.

Na drsné argumenty len drsná odpoveď:

Priatelia a to ste naozaj dokázali zabudnúť za 2 mesiace, že zo skríň vytiahli miestny samopalníci kalašnikov a hor sa obsadiť najbližšiu radnicu? Toto sú ich obete. Neviem ako vy, ale ja nechcem byť ich obeť len preto, že si otvorím hubu a volím pravicových liberálov.

Naozaj si myslíte, že sa má  nápadom samopalníkov ustupovať, len aby sme náhodou netrafili nejakého nevinného civilistu? Fakt si môže každý pomätenec so sluchátkami na ušiach pobehovať po ulici Devínskej a vy mu ešte donesiete obed v obedári? Fakt?

Myslite priatelia keď hádžete zodpovednosť na Ukrajinskú vládu. Keď sa smejete z toho, ako materiálna vojenská podpora USA pre Irak skončila v rukách takýchto samopalníkov. Bolo to tak, že tí sporiadaní občania uplatnili svoje zhromažďovacie právo, zišli sa na demonštrácii na námestí a Ukrajinská armáda do nich strieľa? Hovno! Vytiahli zbrane, aby presadili svoj názor.

Nie neexistuje dobré riešenie keď sa na ulici strieľa. Ale povedzte mi, kto iný má udržiavať na uliciach poriadok ako vláda danej krajiny, jej armáda a jej polícia? No kto má udržiavať na našich uliciach poriadok ako naša armáda NATO a naša polícia EU? Tí samopalníci, čo sa ráno zobudili a keď nevedeli čo z načatým dňom, tak hor sa postaviť nejaký palpost? Takýto ľudia?

Ako chcete dostať dnes, teraz v tejto chvíli tých samopalníkov z ulice? Tak konečne odpovedajte na túto jasnú otázku! Postovať fotky nevinných obetí ako argument proti silovému zásahu je len znakom vašich plných gatí od strachu a vašej bezradnosti. Je to len podpora samopalníkom, ktorí nevedeli čo z načatým večerom.

Ak majú tí samopalníci pravdu a väčšina obyvateľov chce, aby sa naplnila ich predstava o smerovaní Ukrajiny, kde sú tie desaťtisícové demonštrácie ob deň a 2x do mesiaca generálna stávka? Kde sú tie desaťtisíce ľudí v jednom šíku?  Ako to, že sa za tými tankami na tom videu nevytvorila spontánna manisfestácia stoviek automobilov a desaťtisícov pochodujúcich?  To si už nikto nepamätáte ako sa komunisti posrali pred nasadením ľudových milícii proti tím tisícom československých občanov denno denne na Letenskej pláni? To si už nikto z obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny ako prebiehali protesty na Majdane?!?

Nie neexistuje dobré riešenie keď sa na ulici strieľa. Neuveriteľne ma sere, že ukrajinská armáda nedáva väčší pozor. Strašne ma to hnevá.

Prekvapená pasivita, že to za nich niekto vyrieši. Buď sa Ukrajinci postavia aktívne na stranu svojho štátu, alebo aktívne na stranu nového samostatného juhovýchodu Ukrajiny. Alebo budú robiť aktívnu demokraciu (zhromažďovacie právo je súčasťou demokracie), alebo sa môžu o 25 rokov prebudiť do rovnakého stavu ako dnes. A budú stále nadávať, že si na ich území vybavujú účty USA a Rusko.

Vyserte sa na svoj štát vyserte sa na EU, vyserte sa na NATO, vyserte sa na demokraciu a zblúdilá guľka poľahky trafí vaše dieťa. Ja som vás, kua, varoval.

Share Button

Stojím na strane americkej propagandy

Cieľ je jasný. demokracia. Ak mám mať na mysli demokraciu ako  cieľ, ak mám mať na mysli demokraciu ako prostriedok, som rozhodne na strane americkej propagandy. Partizánske záškodnícke akcie v politike škodia nám všetkým. Odhrabať sa a ukázať jasnú líniu myšlienkového a ideového stretu pomôže nám všetkým.

Česi sa práve rozdeľujú a jasne vyhraňujú. Sociálna demokracia ústami svojho predsedu jasne odmietla amerických vojakov na svojom území. Sociálna demokracia na Slovensku jasne odmieta akékoľvek ekonomické sankcie voči Rusku.

Ak si mám vybrať za  ktorú stranu sa mám postaviť, tak hľadám demokraciu. Áno, som štváč demokracie a hľadám nástroje, ktoré dokážu demokraciu zabezpečiť pre mňa a aj moje deti.  Nepopieram, že sa môžem s tou demokraciou sakrametsky mýliť. Podobne ako sa onehdá pomýlil jež keď potupne zliezal z kefy.

Mám istotu, že akékoľvek paktovanie sa s putinovou diktatúrou je pre demokraciu cesta do pekla.

Keď zvážim tieto dve možnosti, teda euro-americkú demokraciu a možnosť že sa v nej zmýlim na jednej strane a na druhej strane putinovu diktatúru nemôžem inak. Rozhodne stojím na strane euro-americkej demokracie.

Áno, budem rád, keď si aj ďalšie štáty budú meniť svoje zriadenie, keď budú nasledovať euro-americkú demokraciu. Ak ju považujem za dobrú pre seba, rád ju doprajem aj ostatným. Nehovorím, že je bez chyby. Ale… Áno, vždy je nejaké ale. Ale euro-americká demokracia je v tejto chvíli jediná forma správy štátu na tejto Zemeguli, ktorá dáva občanom možnosť rozhodovať sa o svojom vlastnom osude.

Rád by som nemal na území svojho štátu žiadneho vojaka. Ani vlastného ani cudzieho. V tankoch, nech už sú označené bielou či  červenou hviezdou nevidím žiadnu zmysluplnú hodnotu. Ak ale za hranicami pobehuje splašená horda pod velením diktátora, nevidím inú možnosť, ako stavať protiváhu. Vy áno?

Reálnu protiváhu. Neviem ako to máte vy vo vašej mozgovni upratané, ale pre mňa je základom všetkého matematika. Rusko má cca  143 miliónov obyvateľov. EU 503 miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie) a  USA 313,9 miliónov. Slovensko 5, česko 10 miliónov. Pre grafomilov tu je graf. Tak si to prosím preberte, koľko vojakov môžeme postaviť proti sebe. Podobne si to preberte v hodnotách peňazí vydávaných na zbrojenie. Podobne si to preberte v schopnosti ekonomík zmeniť výrobu z mierovej na vojenskú a súčasne zachovať schopnosť živiť obyvateľstvo.

Ani za mak sa mi nepáči, že o tomto musím písať. Už od počiatku ukrajinskej krízy sa jasne vyjadrujem, že nechcem akýkoľvek živý vojnový konflikt. Jediné čo si prajem, je euro-americká demokracia na území EU Napriek kritike je mojou jasnou preferenciou západná demokracia. A keď si aj iní myslia, že to bude pre nich dobré, tak aj jej rozširovanie po ostatnom svete. Naša demokracia môže byť pre nich len príkladom.

Čo s istotou chcem, je, aby sa na území Slovenska a Česka neobjavila putinova diktatúra. Ak je dnes pre zachovanie demokracie potrebné postaviť na každú druhú križovatku vojaka NATO, tak to nie je preto, že my si tu medzi sebou potrebujeme niečo dokazovať. Nie je to preto, aby sme si vrámci EU a NATO potrebovali ukazovať, aké máme naleštené Gripeny alebo F16  a kto má v európskej komisii väčšieho pindíka.

Ani okom by som o tých vojakov NATO normálne nezavadil. A skúsili by tí vojaci  vyliezť so samopalom z kasární, hnal by som ich prvý do kasární späť. Tak ako našich vlastných. (No dobre, tak druhý, ako prvé by som vás išiel zachraňovať z titulu svojej profesie.) V demokracii nemajú čo vojaci pobehovať so samopalmi po uliciach.

Viete, keď neďaleký diktátor začne vyťahovať svoje zbrane z kasární, aby rozšíril svoju diktatúru, tak to je presne ten moment, kedy chcem mať k dispozícii naše spoločné zbrane pripravené na obranu demokracie na našich hraniciach. Aby diktátori ostali za nimi. Nie je to ktovie ako humanitné voči tím za plotom. Aj to sú predsa ľudia. Ale všetko pekne poporiadku.

 

Verím, že vy ste si vybrali.  Alebo demokraciu, alebo diktatúru. Akokoľvek, je celá dnešná situácia totálne na hovno. No rozhodne to nie je tak, že nevieme čo bolo skôr. Toto nie je absurdná diskusia či bolo skôr vajce alebo sliepka. Dnes je to pre nás na Slovensku aj v Česku  o tom, že nechceme, aby na nás ako prvé zaútočilo putinovo Rusko. My sa nikam nehrabeme.

Ak je pre Ukrajincov, Paštúnov či Číňanov (dnes je 25. výročie krvavých tankov na Tchien-an-men kuang-čchang) demokracia taká lákavá, že chcú svojich diktátorov zvrhnúť, no máme sa preto hanbiť, že sme pre nich príkladom?

Ešte vysvetlenie pre pomýlecov, čo vidia kadejaké paralely.

  1. Železná opona, ktorú naši vojaci NATO dnes stavajú na hraniciach EU je ochranou pred vstupom diktátora do slobodného sveta. Železná opona na západných hraniciach Varšavskej zmluvy bola ochranou pred útekom vlastných občanov do slobodného sveta. 
  2.  Vojaci NATO majú úlohu obrany vonkajších hraníc pred útokom zvonka. Cieľom ich nasadenia sú hranice EU/NATO. Sovietski vojaci boli umiestnení na území krajín socialistického bloku, aby v prípade potreby mohli zasiahnuť proti vlastným obyvateľom týchto socialistických štátov. Cieľom ich útoku bolo vnútorné územie.
  3. Áno, je tu riziko, že sa vojaci inej krajiny pod zámienkou NATO obrátia proti hostiteľskej krajine. Ak sa bojíte okupácie zo strany USA viac ako zo strany Ruska, ruská ambasáda vám dlhodobé víza určite rada udelí. Potom je to už aj tak tak jedno, diktatúra alebo diktatúra.

Pod čiarou: Pre obdivovateľov putinovej či inej diktatúry: Cenzurujte sa – prestaňte kázať vodu a nalejte si svojho čistého diktátorského vína aj sami pre seba.

Pod dvomi čiarami:  Aj za tou hranicou žijú rovnaký ľudia. Aj tí, čo sa sem snažia dostať sú ľudia. Otázku prisťahovalectva a ľudských práv utečencov musíme riešiť. No je to celkom iný problém a má celkom inak definovanú prioritu. Všetko pekne po poriadku. Možno by sme sa ich, tých utečencov pred diktatúrou mohli opýtať, či by nebolo lepšie, keby si tú diktatúru nezvrhli doma namiesto toho, aby sa plahočili za slobodou a demokraciou k nám.

 

Share Button

Bez politickej sily pokračuje na Ukrajine anarchia.

Tak si stádo obyvateľov Ukrajiny vyskúšalo, ako sa stojí v rade a ako sa hádžu popísané papieriky do urny. A to je tak všetko, čo sa dňa 11.5.2014 udialo. Naďalej tam pokračuje anarchia. A pokračovať bude, kým sa na Juhovýchode Ukrajiny nenájde politická sila, ktorá by bola ochotná vziať na seba zodpovednosť.

Či sa nám to páči alebo nie, Ukrajina je ukážkou ako to dopadá, keď chýba politika. Štát 21. storočia je založený na politickom princípe. Potrebujeme politikov, potrebujeme celú tú nenávidenú politickú hierarchiu. Stranícke štruktúry sú jediným spôsobom ako vytvoriť zastupiteľskú demokraciu.

Všetci, ktorí volajú po obmedzení moci politikov, prosím ukážte, s kým má rokovať ukrajinská vláda z Kyjeva? Čím skôr sa sformuje nejaká politická reprezentácia na východe Ukrajiny, tým skôr tam bude normálne fungujúci štát.

Tieto slová som napísal skoro pred mesiacom, 17.4. v článku  Na východe Ukrajiny mi stále chýba politický systém. V komentároch na FB sa našlo pár anarchistických poblúdencov, ktorí zpochybňovali spásnu úlohu politických strán. Tak prosím, teraz sa ukážte. Argumentujete proti tomuto opisu udalostí pár hodín po zavrení tréningových hlasovacích miestností.

Právě zmatky kolem konkrétního cíle referenda provázely celý nedělní den. Řada lidí si totiž nebyla jistá, pro jaké uspořádání svého regionu se vyslovuje. Organizátoři ještě před několika dny hovořili o federalizaci země jakožto tématu hlasování. Později se klíčová otázka měla změnit dle krymského vzoru, tedy zda lidé souhlasí s připojením Doněcké či Luhanské oblasti k Rusku.

Výsledná varianta byla nakonec tou s nejméně konkrétním vyzněním: Podporujete nezávislost Doněcké lidové republiky? (V případě Luhanska šlo o „státní samostatnost“.) Podle pozorovatelů tak ani jednoznačné výsledky vlastně nedávají tušit, jak s nimi separatisté naloží. Příliš konkrétní nebyl ani předseda volební komise separatistů Roman Lijagin. „Tento výsledek znamená pouze to, že lidé z Doňecké oblasti požadují, aby byl jejich názor respektován. Požadujeme právo na vlastní sebeurčení a budeme o něj usilovat,“ komentoval výsledky referenda.

Zdroj:  Jasný verdikt nejasného referenda: Svět čeká na další kroky separatistů — Svět — ČT24 — Česká televize.

Čo sú to prosím vás za táraniny? Po skončení referenda ani nevieme o čom sa hlasovalo, aký to má legislatívny dopad a už vôbec netušíme, čo sme tým chceli dosiahnuť. Veď netreba aby to bola pravda. Stačí, to sformulovať. Ale ani to nikto na Juhovýchode nedokáže.

Sraľova na Ukrajine nie sú schopní zorganizovať desaťtisícové demonštrácie. Nie sú schopní zorganizovať generálny štrajk. Pretože to by museli jasne vysvetliť občanom, za čo majú ísť demonštrovať. Prečo nemajú dostať za jeden deň v práci mzdu. Sraľovia na Ukrajine nie sú schopní postaviť do prezidentských volieb konaných 25.5. kandidáta, ktorý by získal zmysluplnú podporu. Veď netreba aby vyhral voľby, stačí, aby vyhral na Juhovýchode Ukrajiny.

Namiesto zodpovednej politickej či revolučnej práce niekto anonymný neznámy zorganizuje pár desiatok či stoviek ľudí do nejakých komisií a postaví tam hlasovaciu urnu. A veď uvidíme ako budeme ešte interpretovať výsledky a čo z toho bude.

Nie, takto to naozaj v Európe nerobíme!

Poučenie z histórie

Keď si na začiatku 90. rokov hľadalo Slovensko nové miesto vo federácii Československa, našla sa jedna politická sila. Pridala sa ďalšia. Vyhrali so svojim programom voľby. Vyrobili testovací dokument „Deklaráciu nezávislosti Slovenska“. Zorganizovali zhromaždenia, vatry zvrchovanosti a čo ja viem ešte aké srandistické zhromaždenia s tisícovou účasťou po velom Slovensku. Dokázali presviedčať občanov, že tú samostatnosť dokážu spraviť a že sa nový štát neocitne v chaose. Dokázali udržiavať občanov na svojej nastolenej ceste. Ale naozaj len na svojej osobnej? Veď vyhrali voľby. Jasne to bola cesta, na ktorej zastupovali  väčšinu zúčastnených vo voľbách.

Rokovali s partnerom. Dlho rokovali s partnerom a praktických otázkach delenia. Od zlata po ceruzky na ministerstvách. Áno, mohlo ešte nasledovať referendum zorganizované pod tlakom politickej sily oficiálnou vládou v duchu Ústavy. Bola by to pekná čerešnička na tortičke krásy demokracie v priamom prenose.

Príprava a príprava a príprava. Počas celého toho obdobia príprav boli ochotní vziať na seba zodpovednosť nezdaru. Otvorene sa k svojmu programu hlásiť. A tým boli pod permanentnou kontrolou a to mi verte, že keby sa boli Mečiar so SNS ukázali ako neschopáci, ľudia by ich potopili.

Občiansky potenciál sa váľa po uliciach a nič

Keď leží voľne pohodená verejná mienka a voľne pohodená voličská podpora nejakej myšlienke, u nás sa nájdu aspoň 4 Smery, 3 KDHy a dvaja Procházkovia, ktorí po nej siahnu a začnú s týmto občianskym potenciálom pracovať. Vidíte ich na Ukrajine? Veď tam nemajú ani len nejakého Sládka, Žirinovského či Pinocheta. A to už je teda čo povedať!

Viete, môžete si myslieť o zmenách štátneho usporiadania čokoľvek, ale musíte tlačiť na to, aby, keď už sa teda dejú, mali nejaký systém, nejakú postupnosť krokov. Musíte tušiť, čo sa bude diať za prvým rohom. Inak je výsledkom kopa mŕtvych, desať kôp zranených  a tisíce utečencov. A vy medzi nimi.

Ukrajinci zdá sa potrebujú na vlastnej škode pochopiť zmysel demokratického politického systému. Je mi to ľúto, že sa ľudia učia na vlastných chybách a na vlastných mŕtvych odlíšiť anarchiu od demokracie/revolúcie/vojenského prevratu.  Ľahkovážnosť od zodpovednosti.

Márnosť šedivá, veď všetko sme si už v dejinách vyskúšali!

Áno, na Ukrajine prebieha boj o moc. Ale medzi kým? 

Kým sa táto sila neukáže, kým sa na tribúnu nepostaví politik, je to anarchia ako z učebnice politológie.

Šikovných 20-30 chlapov vytiahne samopaly so skrine, obsadia najbližšiu radnicu a vyhlásia, že oni sú tu páni. Anarchia. Najhoršie čo si môžu obyvatelia Ukrajiny zažiť.

Pamätáte si, ako stáli Havel, Dubček a ešte 10-20 ďalších na balkóne budovy Melantrich? To je to, čoho absencia je na Juhovýchodne Ukrajiny vražedná.

Je to boj o moc formou anarchie. Ani revolúcia, ani demokratický prevrat, ani zmena po volebnom výsledku, ani vojenský puč. Bez jasne vyhranenej vedúcej politickej sily je to len a len anarchia.

Prestaňme sa hrať na to, že tou politickou silou nie je… Diktátori sú odjakživa sraľovia.

Pod čiarou: Tento text nie je ani tak určený Ukrajincom, skôr nám, aby sme si zbytočne neublížili.

Share Button