Archívy značky: vojna

V Liptovskom Mikuláši zavládla fanatická antiruská slepota

Veľkosť a sila osobnosti sa ukáže v odpúšťaní. Dvojnásobné body sa rozdávajú, keď máte objektívny pocit krivdy, keď na vás doľahnú následky a vy odpustíte. Nič z toto na Liptove pán Slafkovský nepredviedol.

„Sme toho názoru, že Ruská federácia v súčasnosti porušuje medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré sama podpísala,“ zdôvodnil primátor Slafkovský odmietavé stanovisko vedenia mesta, čím poukázal na situáciu na Kryme.

Slafkovský tvrdí, že ruské veľvyslanectvo požiadalo o účasť vojenského pridelenca v stredu.

„Zatelefonoval som na ruské veľvyslanectvo, že si účasť pridelenca na oslavách neželáme. Naše stanovisko zobrali na vedomie. Vojaci Sovietskeho zväzu oslobodili mesto, ale dnes Rusko vystupuje ako agresor,“ konštatoval Slafkovský.

Zdroj:  Liptovský Mikuláš odmietol Rusov na oslavách oslobodenia | Spravodajstvo | liptov.sme.sk.

Ruskí občania onehdá prejavili trochu tolerancie, keď si nadšenci so Slovenska a Česka boli v Rusku pripomenúť návrat Československých legionárov.

V ďalšej časti podujatia prebehla vernisáž výstavy Československé legie v Rusku v letech 1914–1920 v priestoroch regionálneho múzea v Kungure. Ide o tú istú výstavu, ktorú pripravila Československá obec legionárska v spolupráci s Ministerstvom obrany ČR, Vojenským ústredným archívom MO ČR a Vojenským historickým ústavom v rámci projektu Legie 100, ktorá už bola predtým inštalovaná aj v regionálnom múzeu v meste Perm; z Kunguru bude putovať do ďalších ruských miest. Výstava obsahuje takmer šesťdesiat panelov so štyristo fotografiami, dokumentujúcimi udalosti, pôsobenie a život príslušníkov československých légií v Rusku.

To, že návšteve delegácie ČsOL sa v okrese prikladal značný význam, dokumentuje aj skutočnosť, že nás po celý deň sprevádzal osobne najvyšší predstaviteľ okresnej správy Aleksandr Gončarov.

Posledný deň našej pracovnej cesty sme venovali pátraniu po hroboch našich legionárov v okolí na železnici v smere na Jekaterinburg: v Závode Kyn, Kišerte, Kordone a Molevke. V posledne menovanej obci sme na jednom z pahorkov v blízkosti s pomocou miestneho obyvateľa našli aj miesto obrany našich legionárov, kde sa dodnes zachovali pozostatky troch línií zákopov.

Zdroj:  Ferdinand Vrábel: Návrat československých legionárov do Ruska | Listy.

Ak by sa to malo konať zajtra, tak to by ich mali Rusi poslať s nápadom kade-ľahšie, keďže každých 50 rokov sa v Rusku točí postavenie Čs. legionárov s nepriateľov na osloboditeľov a naopak?

Onehdá som bol býval bol písal o tom, ako nemeckí vojaci ležia vo Valašskom Meziŕíčí len toť tesne nad hrobmi židovskej časti toho istého cintorína.

Je to fotografia z cintorína vo Valašskom Meziříčí.  Je to fotografia cintorína, kde sú pochovaní ľudia.

Vedľa seba tam uvidíte náhrobky Nemcov, ktorí bojovali proti židom, ktorý tam tie náhrobky majú  vedľa Turkov, ktorí tam bojovali po boku alebo proti otcom tých Nemcov. A dole nižšie ležia české deti tých otcov, čo ich všetkých v prvej aj v tej druhej vojne pobili.

Priatelia, hranica je len čiara. Všetci sme ľudia.

Začiatok mája je čas, kedy sa patrí si to pripomenúť. Zbytok roka je 365 dní, počas ktorých by sme z tohto pripomenutia mali žiť.

Zdroj:  Zamneď: Z odstupom 68, 98, 198 rokov… | M+M+M+M (4M).

To čo predviedol pán Slafkovský je cesta do pekiel. Ak si ju tam chce dláždiť sám, nebudem sa bezhlaso prizerať. Aspoň som ho varoval a hádam aj vás.

Viete priatelia, minulosť, to je to čo sa stalo. V minulosti už nebudeme žiť. Nie je dôvod sa do nej vracať a prežívať si ju znovu či nebodaj meniť. Veď to sa ani nedá, ísť proti behu času.

Zaťahovanie dnešných aktuálnych udalostí do pripomínania si tých minulých je na hlavu postavené.  Ako chcete pomocou dnešnej Krymskej krízy vyriešiť či predísť smrti stoviek sovietskych vojakov v roku 1945?!? To sa stalo vtedy na základe vtedajšej aktuálnej situácie. Ako môže tú vtedajšiu situáciu zmeniť dnešné počínanie?

Naopak, my si musíme pri riešení dnešných udalostí pripomínať minulé chyby a minulé úspechy. Pomocou poučenia sa z histórie nájsť riešenia dnešných problémov. Sovietska armáda bola v roku 1945 armádou osloboditeľskou. To treba dnes samotným Rusom  pripomínať. Nebola to armáda okupačná. To je to poučenie pre nich z roku 1945. Budeme ich tu vítať, keď prídu ako slobodní občania a budú chápať nedotknuteľnosť našej slobody a demokracie.

Na Liptove to bola skvelá príležitosť ukázať dnešným Rusom, aké zbytočné budú obete ich predkov, ak sa zajtra budú správať ako Wehrmacht v roku 1940. Bola to skvelá príležitosť pripomenúť Rusom, ako sa menil pohľad obyvateľov Československa v roku 1968, keď sa Sovietom zachcelo oslobodzovať nás od demokracie a práva na vlastnú správu svojich vecí verejných.

Na Liptove bola premárnená šanca ukázať našu veľkosť. Ukázať, že síce máme dôvod cítiť krivdu za rok 1968, za vojenský útok na Krym, ale rovnako máme v úcte čo sa stalo v roku 1945.

Snažme sa, aby bola budúcnosť lepšia ako minulosť. Minulosť je nemenná, v rukách máme len dnešok a zajtrajšok.

Pod čiarou: Keby bolo keby, boli by sa v Jalte roku 1945 lepšie dohodli. Keby bolo keby, boli by sa vo Versailles roku 1919 lepšie dohodli. Keby bolo keby bol by Kolumbus Nemec.

Share Button

Celé kompletne zle, tieto náboženské sople na rukávoch

Sloboda slova v riti. Demokracia v riti. Sebaúcta v riti.

Francúzsky premiér Jean­-Marc Ayrault sa zastal časopisu s tým, že platí sloboda prejavu, no v súčasnej situácii sú excesy neprípustné a každý by sa mal správať zodpovedne. „Ak sa ľudia skutočne cítia dotknutí, môžu sa obrátiť na súd,“ povedal pre rozhlasovú stanicu RTL.

SME.sk | Pre karikatúry Mohameda Francúzi zatvoria školy.

Svoj postoj by som asi nesformuloval lepšie, tak ocitujem jedného f-priateľa:

Koukejte zabít ty zatracený lháře co si dovolili tvrdit, že jsme tlupa zabedněných vražedných primitivů beznadějně zaseknutých ve středověku.

(Reakcia na Egyptský imám vyzval k zabití tvůrců filmu Nevinnost muslimů)

Ale čo nám je táto intelektuálna debata platná? To, čo roztrhnutá košľa toho mladíka pred sovietskym tankom z šesťdesiateho ôsmeho.

Pamätám si na údiv v hlase jedného historika a jeho slová: „Ľudia chceli s nimi hovoriť o Voltérovi a Senecovi. To predsa nemohlo fungovať! Tie decká mali pod uniformou pyžamo a čudovali sa, prečo je v tejto strednej Ázii ráno tak chladno.“  Podobne to bolo v 1956, keď po vyjdení z tankov sa vraj sovieti pýtali na cestu k oceánu. Miestny im vysvetlili, že sú v Maďarsku a nie v Sueze.

Aj kresťania mali svoje krížové výpravy. Už sme z toho vyrástli a pravidelne organizujeme ekumenické bohoslužby. Drhne to, trvá to storočia, ale ide to. Ďalší Ján Pavol II. sa v arabskom svete ešte nenarodil.  Hádam to sloboda a demokracia u nás dovtedy prežije.

Share Button