Archívy značky: úvaha

Náruč nás slobodných ľudí je vždy otvorená, ruka vystretá s ponukou na spoluprácu

Trochu sa rozpíšem oproti pôvodnému krátkemu článku z pred pár dní. Viete mám plné zuby vykladania toho, o čom ten teroristický skutok bol a ako máme teraz ešte prísnejšie… Čo vlastne? Ukrajovať si vlastnej slobody?

Nie, treba jasne pomenovať, že útočili zločinci proti slobodným ľuďom. Že sloboda je v nás. Že sloboda je to, čo nás definuje ako ľudí. Že nepriatelia slobody v nás budú slobodných ľudí stále zabíjať, pretože je to forma zastrašovania vlastných otrokov, pretože je to forma vymývania mozgov svojich nacistických či komunistických poddaných.

Takže poďme na to.

Stres z udalostí vo Francúzsku? Slobodu vám nevezmú! Stáli ste dnes na zastávke autobusu či vlaku?  Videli ste toho chlapíka čo stál 4 metre od vás? Poznáte ho?

Nie nepoznáte. Tak ako ste pred 26 rokmi nepoznali medzi svojimi známymi niektorého z tých vyše 100000 eštébákov či tisícok spolupracovníkov KGB.

Proste neviete kto tam stoji. Viete len, že tam stojí slobodný človek. Slobodný človek má svoju voľbu. Tak isto slobodný ako vy. Slobodný ľudia sa usmievajú. Nebadane pokývnu hlavou na pozdrav. Slobodný človek bude rešpektovať svoju slobodu vo vás. Až kým príde autobus a vy do neho pokojne a bezpečne nastúpite.

Slobodu máme v sebe. Ani po miliardách sekúnd v koncentrákoch ju nedokázal človek z človeka vytrieskať. A že sa teda nacisti snažili! Môžeme sa zavrieť pred svetom, ale keď náhodou príde záblesk nádeje, sloboda z nás vytryskne. Je to nekonečný prameň v ľudskej duši. Každý ju tam máme. A to mi dáva istotu, že je život medzi slobodnými ľuďmi tým najbezpečnejším miestom.

Viete priatelia, kým sa posledný človek bude radovať zo života, len tak úplne obyčajne sa radovať z krásy bytia, dovtedy bude jedinou šancou ako poraziť slobodu jej vražda. Strieľať môže ktokoľvek a kedykoľvek.  Veď vždy to bolo a aj je také jednoduché. Stlačiť kohútik. Čo teda bráni ľuďom sa zabíjať?

Neviem teda ako vy, ale ja verím v slobodu.

Vezmite si do ruky Listina práv a slobôd (PDF) Prečítajte si ju.

PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Čl. 1
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

No vidíte, ako vás to chytilo! Úplne to hltáte. Je tam opísané, čo je to slobodný človek a ako sa správa slobodný človek v spoločnosti iného slobodného človeka. Keď viem, že aj pre vás je Listina tým jediný popisom vášho života, tak viem, že sa vás nemusí báť. Robím to isté podľa tej istej príručky (Listiny) a seba sa naozaj nebojím.

Je úplne normálne cestovať MHD. Včera, dnes aj zajtra. Aj v sobotu večer aj v nedeľu ráno. Len vy sami sa môžete vzdať svojej slobody. Nikto iný vám ju nevezme.

Ak si máme z tej absolútne nezmyselnej tragédie odniesť aspoň niečo pozitívne, tak nech je to poznanie, že v roku 2015 sa Francúzske udalosti stali udalosťami domácimi. Sme tu v Európe všade doma. Tak ako je pre Oravca domáca udalosť čokoľvek v Kováčovej, tak od roku 2015 je takto rovnakou domácou udalosťou čokoľvek vo Francúzsku.

Ak si máme z tej absolútne nezmyselnej tragédie odniesť aspoň niečo pozitívne, tak nech je to poznanie, že nám závidia našu slobodu. Závidia nám demokraciu a závidia nám liberálnu kapitalistickú spoločnosť.  Boja sa nás práve preto, že sme slobodný, že sme demokrati, že voľne podnikáme. Boja sa, že reprezentujeme hodnoty, ktoré by chceli užívať aj ich poddaný. A už by nemali komu rozkazovať koho ovládať.

Slobodný človek v demokratickej spoločnosti, keď sa mu nepáči, tak to povie, keď sa mu viac nepáči tak sa proste  a jednoducho zoberie a odíde. Keď sa mu nepáči a chce s tým na mieste aj niečo urobiť, tak v demokratických voľbách dá slobodne hlas niekomu inému.

Terorizmus, otrokárstvo, rasizmus, nacizmus či komunizmus nestoja na samozrejmej atraktivite. Naozaj nie je nič atraktívne byť vystrašenou obeťou, byť otrokom, či byť väzňom po celý svoj život. Kto len môže, ujde z pod teroru, z pod otrokárov, z pod nacizmu či komunizmu.

Reprezentujeme jasnú atraktívnu alternatívu. Reprezentujeme lepší spôsob života, aký bol na tejto planéte kedykoľvek doteraz. Jasným dôkazom toho je, že sú tu ľudia, ktorí nás chcú zničiť. Nie preto, že sme to my konkrétny jednotlivci. Chcú nás zabiť, lebo žijeme slobodne a demokraticky. Chcú nás zničiť pre to, čo reprezentujeme. Že sme vzor pre ich poddaných. Že nechceme žiť tak ako si oni predstavujú.

Áno, kým bude na svete čo i len jeden terorista, rasista, otrokár, nacista či komunista, budú slobodný ľudia v slobodných a demokratických krajinách umierať. Tak to bolo vždy a naozaj to inak nebude. Nalejme si tejto čistej pepsikoly.

A ešte jednu si nalejme. Môžeme sa len snažiť, my slobodný ľudia, vymýšľať novšie a novšie pasce na teroristov, otrokárov či nacistov ukrytých a zamaskovaných medzi nami, aby sme ich spomedzi seba čo najviac odhalili a ukázali ich pravú tvár. No nikdy sa nám to úplne nepodarí. Maximálne si sami sebe siahneme na svoju slobodu. Až už budú medzi nami státisíce ortrokárov a ich otrokov v podobe novodobých eštébákov slúžiacich novodobým nacistom či komunistom.

Jedinou cestou je dopriať slobodu aj ostatným. Umožniť im slobodne o sebe rozhodovať. Ako k tomu príde niekto, že musí byť otrokom nejakého teroristu či nacistu len preto, že sa narodil za hranicou? Predurčenosť osudu miestom narodenia nemá so slobodou nič spoločné!

Slobodný človek nikdy nie je hrozbou pre iného slobodného človeka. Môžu sa pohádať, môžu spolu diskutovať, no nakoniec vždy nájdu nejaké  spoločné riešenie a obaja ho budú napĺňať spoločne. Alebo sa rozídu, každý na svoju stranu a budú si slobodne realizovať svoje predstavy s inými, s ktorými nájdu svoje spoločné  riešenie. So všetkým rešpektom k slobodnému rozhodnutiu iných.

Pre mňa ani terorista ani otrokár ani rasista ani nacista ani komunista nemajú žiadne ľudské práva. Môžem to naplno povedať, že nemajú nárok na žiadne práva našej slobodnej spoločnosti, pretože viem, že aj oni majú v sebe žriedlo slobody. Stačí aby ho využili. Aby sa správali ako každý iný človek v slobodnej a demokratickej spoločnosti a svoje ľudské práva získajú späť. Oni sami musia chcieť žiť slobodne.

Každý máme slobodnú vôľu. Agnostici to vedia a priori z definície, ateisti tomu veria presvedčením o neexistencii Boha a napríklad my katolíci sme tomu učený našou vierou. „Boh nám dal slobodnú vôľu a je len na nás, ako svoje Talenty využijeme“, tak nejako sa to píše v našom katechizme.

Je len na každom jednom z nás, či sa bude správať slobode alebo svoje ľudské práva stratí. Náruč nás slobodných ľudí je vždy otvorená, ruka vystretá s ponukou na spoluprácu. 

 

Share Button

Len pokiaľ neprestaneme dobro hľadať, tak máme nádej ho aj nájsť

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnosť na paškál. „Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.“ Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých najlepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najjednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

A vy čo? Ako ste sa pozreli počas tohtoročného Adventu sami na seba? Ja to už robím niekoľkým rokom a stále neviem, aký je ten správny návod na život. Ale snažím sa. Tak to nech je tohtoročné adventné posolstvo. Aj keď dlho, aspoň hľadáte a nevzdávate to, byť lepším.

Share Button

Zamneď: Spôsobíte mnoho problémov…

Pozerám film Ghándí. Je to na dlhšie, rád si to vychutnám, takže ti to asi pozriem zas na viackrát. Spoločným motívom celého jeho života je, že spôsoboval problémy tým čo robil.

Jeden z mojich najobľúbenejších fyzikov napísal knihu, ktorá sa volá Snad ti nedělají starosti cizí názory  a To nemyslíte vážně, pane Feynmane!. Zvyk a problémy. Nie jeho. Ale tí, ktorým nabúral zvyky svojimi názormi, tým pôsobil problémy.

Snažím sa svojimi textami vyrobiť vám problémy. Tak trochu počítam s tým, že keď bojujete za spravodlivú vec, že sa ľudia tak nejako objavia. Akoby vyrástli z chodníku. Hafo ľudí nikdy nič neurobí. Pre mnohých sú moje názory veľkým problémom. Som zdrojom problémov pre nich.

A tak to chcem.

Rád by som bol, aby moje názory boli problémom pre rasistov, komunistov a nacistov. Nie pre tých uniformovaných. Ale pre tých, čo sa skrývajú v tom dave 71 tisíc neonaciostických voličov v banskobystrickom kraji. Či ma to neomrzelo? Dovtedy, kým čo i len jeden človek v slobodných demokratických voľbách hodí do volebnej urny neonacistu, dovtedy ma to neomrzí. Dovtedy vám to budem pripomínať.

Hádam len nemáte problém z toho, že vám pripomínam, čo ste sami urobili? Hádam len nemáte problém s tým, že sa cítite akosi nesvoji, keď máte predo mnou obhajovať svoje diktátorské nápady? Ak by ste čo i len na chvíľu mali ten pocit, tak to je to čbolo treba dokázať.

Z osláv, ach jo aká absurdnosť oslavovať smrť spojencov a zabíjanie Nemcov, Dňa D vznikla zaujímavá fotka. Je na nej Obama ako pomáha kráľovnej Alžbete  A za nimi stojí v obkľúčení Merkelová. Hlava dnešných Nemcov na spoločnej  pripomienke. Áno, slovo pripomienka mi je oveľa príjemnejšie.

Prítomnosť Merkelovej mi robí problémy. Bolo to také divné. Zveril som sa stým na FB a jeden známy mi nadhodil, že je to proste už 70 rokov, že sú to ich udalosti. To mi ukázalo cestu k pochopeniu a akceptácii vlajúcej nemeckej vlajky medzi vlajkami Británie, Francúzska a ďalších. Bol to ich boj, boj našich rodičov a nie je dôvod si ich vliecť ako guľu na našej nohe, nás detí. Ak sa rodičia ako susedia nenávideli, nie je dôvod, aby sme sa my, ich deti, spoločne nehrali na jednom piesočku. Je to náš život. 

Pripomínanie osudných chýb našej spoločnosti nám spôsobuje problémy. Ale musíme si to pripomínať. Musíme si pripomínať, že vtedajší Nemci súhlasili so svojim vtedajším vodcom. Tak ako davy nasledovali Ghándího, tak davy nasledovali Goebelsa. A tak dnes davy nasledujú Putina. A rovnako davy nasledujú Obamu. Nie je v tom žiaden rozdiel. Keď bojujete za spravodlivú vec, ľudia sa nejako objavia a pridajú k vám.

V schopnosti byť vodcom, v schopnosti byť tým šikulom priemerných nie je najmenší rozdiel medzi Ghándím, Obamom, Putinom, Merkelovov, Sulíkom či Ficom. Všetci bojujú za spravodlivú vec, tak ako ju oni vidia najspravodlivejšiu.

V našej demokratickej spoločnosti sme sa dohodli, že túto moc obmedzíme tým, že každá volená funkcia bude na 4+4 (5+5) rokov a dosť. V porovnaní s dĺžkou života je potom pre všetkých šanca, že zvíťazia, že budú môcť skúsiť presvedčiť priemerných. V porovnaní s dĺžkou života je nádej, že za tých 70-80 rokov sa všetci aj vystriedajú.

Milujem demokraciu a skutočne by sa mi páčilo, ak by som bol pre vás tiež šikula hodný nasledovania v presadzovaní demokratických a slobodných myšlienok.

Nebojme sa mať vodcov. Bojme sa mať vodcov dlhšie ako 5+5 rokov. Spôsobuje to skutočné problémy, nie len nepohodlie. Nepohodlie vám môžu spôsobiť tak maximálne moje názory.

Nebojme sa mať vodcov. Bojme sa vodcov, ktorí si nectia demokraciu a nedodržiavajú jej pravidlá. Ak sa medzi nejakým vodcom neviete rozhodnúť, hľadajte v jeho cieľoch demokratické pravidlá. Ak budete stáť na strane demokracie, nemôžete sa pomýliť. A ak sa pomýlite, tak budete mať šancu  na opravu či zmenu. To je ten rozdiel medzi obdivovaním Obamu a Putina.

Preto som ja na strane liberálov a nie, pre katolíka príhodnejších, konzervatívcov. Ale to je už zas iný príbeh na iný článok.

Share Button