Archívy značky: úvaha

Hádam vám len nevadia cudzie názory 

Celý včerajší deň som krútil hlavou a asi dvakrát som si prečítal „To jsem nenapsal!“ od Arthura. Manželka je mi svedkom, ako som prechádzal komentáre Sulíkovho vyjadrenia od elity národa, nádeje vlasti a postupne uvidel každú jednu odpoveď:

Mějme větu: „Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.“ Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

 

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Krútil som hlavou nad intelektuálnou silou, ktorá to po sebe nevidí. A zamýšľal som sa nad tým, či je teda naozaj bezpečnejšie v týchto časoch radšej držať hubu. Ľudia nedokážu rozumieť písanému textu, tak čo si ubližovať. Človek povie, „nechce mať deti“ a v televízii z toho urobia, že „nenávidí černochov a deti“.

To zamýšľanie mi trvalo asi 3 sekundy a skočilo sebakritikou: „A čo ti šibe? Hanbiť sa za názor? Čo sme v 70. rokoch 20. storočia?“

Hm, niektoré veci nie sú jednoduché. Aj ja by som si prial, aby svet fungoval trochu inak. Ale nie som utopista. Od toho mám priďaleko. Ale zamrzí to. Ten svet, myslím. Tak aspoň o tom píšem.

Pozerám, že aspoň nie som sám.

Môžeme, samozrejme, o tomto názore diskutovať a je to aj plne legitímne. Môžeme diskutovať aj o tom, či náhodou nemajú mať všetci šudia sveta rovnaké práva na Slovensku ako občania SR. Ale musím povedať, ako hanlivo a netolerantne voči inému názoru reagovali ľudia, ktorí sa považujú za intelektuálov, ma teda riadne prekvapilo. Zdroj: Občania Slovenska sú privilegovaní. Na Slovensku.

Áno, pôda okolo ľudských práv je kvôli prizme Druhej svetovej vojny práve v Európe veľmi žhavá. Až taká žhavá, že pre istotu budeme tak politicky korektný, až úplne vychladneme?

A možno je to s tou prizmou trochu inak. Možno to nie je prizma toho zlého, čo sa vtedy udialo. Možno je to obyčajný osobný strach, ktorý spôsobuje, že sa zľakneme samých seba. Bojíte sa, že pri diskusii o právach by sa vám mohlo stať, že skĺznete do fašizmu, nacizmu či komunizmu  a tak si pre istotu hyperkorektne zakážete akúkoľvek zmienku o tom, že by eventuálne v niektorých oblastiach nemuseli byť ľudia rovný?

Hm, je mi to čudné. Pretože moja profesia ma naučila, že ľudia naozaj nie sú rovnakí. Sú ženy s antikoncepciou a muži s karcinómom prostaty, sú černosi s kosáčikovitou anémiou a aziati s menšou pôrodnou hmotnosťou… Farmakológia nie je politicky korektná, nikdy nebola a ani nebude. Je preto pre mňa normálne uvažovať nad rozdielnymi právami ľudí s ohľadom na ich prirodzenosť.

Hm, je mi to čudné. Pretože moja profesia poučuje denno denne môj život, že som na strane zachraňovania, nie zabíjania.

Hm, je mi to čudné. Pretože som si kedysi v mladosti absolvoval jeden taký menší a komornejší migranov experiment a od vtedy viem, že by som umrel ako odbojár. To človeka zbaví všelijakých vnútroných pochybností.

Možno len pre to, že mám túto prizmu, tej vašej nerozumiem. Tej hyperkorektnej hyperchladnej, hyperkvykalkulovanejm prizme, ktorá vás núti byť preventívne opatrný. Lebo sa sami seba bojíte, bojíte sa toho nácka vo vás, že by mohol ožiť?

Pre záujemcov o hlbšie skúmanie: V tej vete je napísané. “rovnaké práva.” Nikde nie je “ľudské práva”. To len vaše predsudky z jedného slova urobia niečo viac. Nie on, ale vy ste si to vyložili ako nacisti o Židoch. Viac v texte: To jsem nenapsal! Zdroj: Kto je mi ľudsko-právne rovný nemusí mi byť ústavno-zákonne rovný | M+M+M+M (4M)

Áno, často používam v diskusiách „Na to, že nie sú dôkazy tak sa skutok sa nestal. A že keď povedal tekutina tak nemyslel voda. Tak na to od čias mečiarizmu nehrám.“. Používam, lebo som si vedomí všetkých rizík. Vrátane toho, že ja viem čo on nie (že skutok sa stal, či že jeho tekutina bola naozaj voda) a nie je dôležité mu odhaľovať zdroje a vedomosti. Vrátane toho, že sa autor ohradí, že „To nenapsal!“ a že bude mať pravdu. Nie vždy je totiž dôležité vyhrať. Niekedy je zaujímavé si dobre zahrať.

Svet je chvála Bohu farebný a dúhový a preto volím program SaS na ich kandidátke (a rozhodne nie naopak). Dúhové pochody nemám rád. Veď viete čo to robí s dopravou. Hlavne v Marseilles.

Share Button

Vyváženosť ľudskosti a nacizmu

Sú tri uhly pohľadu:

  1. Za
  2. kritický
  3. proti

Keď ste za, vyberáte si to čo sa vám hodí do argumentácie. Keď ste proti, môžete si vybrať. Buď budete kritický alebo budete vyberať to, čo sa vám hodí.

Ľudskosť je absolútna veličina. Je to absolútna pravda. Skritizovať niekoho za ľudskosť rovná sa prihlásenie k „najlepším“ tradíciám nacizmu. Ja viem, je to tvrdé, no je to tak.

Nie, neexistuje žiadna protiváha k ľudskosti, ktorú by ste mohli využiť v boji za vyváženosť verejného priestoru. Proti ľudskosti nedokážete nájsť žiadne ALE.

Keď chodím nakupovať, pri zásobníku na košíku stáva ten istý bezdomovec. Nedávam mu mincu z košíka. Teda vlastne áno, pravidelne na Vianoce. Nie, moja ľudskosť nie je na takej vysokej hladine, aby som sa rozdal každý týždeň.

Nikdy nebudem kritizovať a už vôbec nikdy nebudem proti, keď mu niekto iný tú mincu dá. Som matematik, viem, že pravdepodobnosť, že tú mincu počas dňa dostane je na jeho strane. Keď ma osloví niekto oveľa ľudskejší, či by som jemu nepomohol s pomocou pre toho bezdomovca, asi by som sa už pridal. Aj to je moja forma ľudskosti.

A teraz skúste nájsť opačný postoj, ktorý v menej vyváženosti použijete. Buď to bude iná ľudskosť alebo nacizmus.

Tak, tak, vyvažovať ľudskosť v menej objektivity, v mene boja za vyvážený postoj, to je ako delenie nulou. Nie že to nemá riešenie, to je proste nezmyselné zadanie.

Inšpirované tromi desiatkami nacistov:

Pořad pro děti Planeta Yó vyvolal rozruch, když se dětem snažil minulé pondělí vysvětlit příčiny a následky uprchlické krize. „Má tu přistát několik uprchlíků z planety Ne. Na planetě Ne je to od rána do večera horor, proto z ní všichni utíkají – ani se jim nedivím,“ řekl moderátor Tomáš Kyselka. „Jídla je tady dost pro všechny a kráterů máš habaděj. Silnější má pomáhat slabším,“ zastávali se moderátoři uprchlíků. Tento postoj však rozzuřil část veřejnosti. „V posledních několika dnech obdržela rada skoro tři desítky stížností. Zpravidla rodiče malých diváků vyjadřují rozhořčení nad tím, že tento pořad cílí na děti údajně proimigrantskou propagandu,“ popsal serveru Lidovky.cz předseda rady Ivan Krejčí. Někteří rodiče na sociálních sítích také kritizovali, že pořad pro děti nebyl objektivní a ukazoval pouze jeden úhel pohledu na migrantskou krizi.

Zdroj: Rada řeší dětský pořad ČT. Zastal se uprchlíků, stěžují si desítky lidí | Média | Lidovky.cz

Share Button

Zamneď: Existenciálne otázky

Sedím s laptopom na kolenách na sedadle spolujazdca, auto odparkované na jednej z mnohých benzíniek v jednom väčšom meste. Ozaj, prečo sa to stále volá benzínka, keď tu predávajú aj nafru. Možno onedlho budú benzínový motor raritou. Potom budeme čerpať naftu na naftinke elektriku na elektrinke?

Teda, laptop na kolenách, MDA compact v nabíjačke a surfujem si cez GPRS transformer na kolenách, Android v nabíjačke a surfujem po jeho 3G  wifi. Celkom to ide. Pozerám, na ceste sa pravidelne vytvorí rad áut. Čakajú na semaforoch na červenú. Šoféri sa zmudene obzerajú, niektorí sa špárajú v nose. Ešte že máme ti mikroorganizmy. Viete si predstaviť tú kopu šušňov pri každej križovatke?

Doobeda som išiel ta, teraz sa skoro po rovnakej ceste vraciam. Malý princ to považuje za čudné. Ľudia sú naozaj čudný. Jedny idú tam, iní zas päť. No nebolo by nám lepšie, keby sme ostali tam kde sme?

Hrá mi tu CD-MP3. V náhodnom poradí. Teda tak sa to volá, ale s náhodnosťou má dosť problémy často sa stane, že sa usadí v nejakom adresári a nie a nie náhodne preskočiť na náhodne inú pesničku z náhodne iného adresára. Pomohol som mu ručne. Naozaj sa s nami hrá v kocky?

Čo by som ešte. Aha, už viem. Počasie. Je pekne, svieti slnko. Milujem toto obdobie v roku. Celé auto mi vonia jablkami a hroznom, čo veziem domov. Nado mnou gýčovito modrá obloha. Pre dospelých: na teplomery je 19 stupňov a máme tlakový výš.

Len toľko som vám chcel povedať, vtedy v piatok 6.10.2006 okolo obeda, keď som si surfoval uprostred ľudí a tak sám.

Keď sa pozerám, čo som musel oproti pôvodnému článku škrtnúť a nahradiť, svet sa až tak nezmenil. Len toľko som vám chcel povedať, takto v nedeľu 13.9.2015.

Share Button