Archívy značky: štrajk

Štrajk je ich boj a nik to za nich neurobí

Môžeme to vziať na vedomie, môžeme sa inšpirovať, môžeme niektorej strane držať palce. A to je tak všetko. (Áno, nemáme právo niektorú stranu odsudzovať.) Nás ostatných do toho veľké nič. Lebo nik to za tých zamestnancov (a ich odborárov) neurobí a nik to za tých manažérov neukočíruje. Len oni sami vedia čo sami chcú.

Toto dolu sa zdá po pravičiarsky ako dobrý argument. Po liberálne pravičiarsky je to vonkoncom hovadina.

Po liberálne pravičiarsky – je to ich boj. Je to ich, pracovníkov, právo sa dohadovať so zamestnávateľom. A je na nich, na zamestnávateľovi, aby sa dokázal dohodnúť so zamestnancami.

Osobne mám radosť, že si odbory robia to, na čo sú odbory a manažment si robí to, na čo manažment je. Len tak vzniká dynamická rovnováha. A tú ja rád vždy a všade. Trh bez nej nie je trhom.

Mimochodom, preto som zásadne proti socialistickému zákoníku práce a kapitánskym štátnych 13,14, 18 platom.

Share Button

Učiteľský štrajk proti štátu beriem sakramentsky osobne

Nemením sa. Štrajk proti štátu beriem sakramentsky osobne. Učitelia sú mi sympatický. Moji gymnaziálny spolužiaci sú učitelia. Mám ich rád. Aj môj gymnaziálny triedny je učiteľ. Aj jeho mám rád. Sú to moji skutočný priatelia.

Štát som ja. Vy, ty, a keď zodvihnete oči od klávesnice či monitora, tak štát sú všetci kam vaše oko dohliadne.

Skúste si štrajkovať proti nám! Pošleme vás tam, kam dlhodobo slnko nesvieti.

Veď hovorím, nemením sa. Štrajkujúci učitelia ma rozčuľujú. Namiesto toho, aby robili to, za čo sú platení z mojich daní, flákajú sa po meste. Preto by som sa nikdy neznížil k tomu, aby som toto flákanie podporil nejakou zbierkou na ušú mzdu.

Viete, mne stačí normálnym hlasom a pár slovami povedať, že učitelia majú malé platy. Stačí, aby som si spomenul na výkonnostný rozdiel medzi mojimi gymnaziálnymi učiteľmi a učiteľmi v paralelnej béčke.

Ja by som učiteľov platil rozhodne lepšie. A rozhodne by som od nich očakával oveľa vyššiu kvalitu. Takú, akú mali moji učitelia na základke a na gymnáziu v našej  výberovej matematickej triede.

Kde by som na to vzal? A to sa pýtate akože vážne? Vy nečítate tento blog? Tak hupkom do archívu a začať môžete napríklad týmto článkom: Moja charakteristika štátu ako inštitúcie.

Beriem potreby učiteľov skutočne osobne. Ja som sa dostal ku všetkému čo mám len vďaka vzdelaniu. A nie je toho veru málo. Preto by som učiteľom veľa dal a veľa od nich očakával. A nepotrebujem na to, aby na mňa kvôli tomu vyrevúvali na námestí a šibrinkovali mi pred očami zástavami a transparentami. Nie som nechápavý idiot.

Viete ako by som to urobil? Zvoli by som si do parlamentu (lebo tam sa o tom rozhoduje) takých, čo majú vo volebnom programe zjednodušenie daňového a odvodového systému až na dreň a žiadne potreby zakladať absurdné fondy na podporu slovenských výrobkov.

Viete, čo by som, urobil? Presviedčal vás, že existujú v jednej strane ľudia, ktorým nerobí problém chytiť lopatku pod krk a nechať ju pracovať pre nás. Možno by sme takúto lopatku potrebovali na ministerstve financí, aby sme mali viac peňazí pre učiteľov.

A viete čo by som ešte urobil? Ukázal vám, čo treba urobiť. Ukázal vám, že nestačí so zelenými mužíkmi semo-tamo súhlasiť. Všimnite si dnešný parlament. Aby zelení mužíci mohli priviesť lopatkovcov ku korytám, potrebujú nie dnešných 8%, ale 35-40% hlasov vo voľbách.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity