Po 25 rokoch by sme už my mali mať ambíciu byť tými, za ktorými utekali všetci tí dederóni. Už nie len sa približovať k Západu. Ale byť súčasťou toho vzoru, kvôli ktorému sme prekopali pred 25. rokmi svoje životy.

Rozdielu, medzi životnou perspektívou vtedy a dnes, tomu som sa už venoval v predchádzajúcom výročnom článku. Končil som ho slovami:

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite. Keď budete o pár hodín hodnotiť 17. november 1989, uvážte, čo by sa s vami stalo  bez tej revolúcie.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Na 25. výročie prevzatia zodpovednosti za vlastný život by som skôr chcel pohovoriť o budúcnosti. Učiť sa žiť v slobodnom a demokratickom priestore, stále znova a znova riešiť tie úplne základné pravdy, že máte svoj život sami v rukách, to je síce pekné, ale po 25. rokoch to chce niečo skutočne pokročilejšie.

Je to ako keď na Záhorí gniavia v sude kapustu. Šlapete šlapete a Západ sa k vám nepribližuje. Musíte z toho suda základných schopností vykročiť do života. Uplatniť tie základné základné demokratické schopnosti. Žiť ich ako samozrejmosť každý deň každú hodinu.

To je presne to, čo sme tak závideli Západu. To je to, prečo padol Berlínsky múr tlakom z Východu na Západ a prečo sme sa hrnuli smerom na Západ a prečo sme chceli žiť ten Západný životný spôsob. Oni na tom západe žili slobodu a demokraciu každý deň a akosi úplne samozrejme. Tak ako človek dýcha a neuvedomuje si to, tak žil v roku 1988 Západ slobodne a demokraticky. A tak isto aj my dnes, v roku 2014 žijeme slobodne a demokraticky.

Keď toto píšem, je sobota a na Slovensku sú komunálne voľby. Normálna všedná udalosť. Áno, pre mňa je to všedná samozrejmá udalosť. Tak to presne má byť. Raz za 4 roky si volím starostu a zastupiteľstvo našej obce. Za ostatné 4 roky bolo v našej obci všetko evidentne v priadku, keďže je jediný kandidát, doterajší starosta.

Keby bolo niečo zlé v jeho práci, tak by sa niekto zdravo hecol a kandidoval proti nemu. Bez akýchkoľvek problémov. Veď čo je to za bariéra, zozbierať pár podpisov, aby sa človek mohol zaregistrovať ako kandidát na starostu? To nie je bariéra. To je pohodovka a zvládnete to medzi odvozom detí do škôlky a večerným rodinným sexom.

Nuž pohodovka! Sviňa matka príroda je na stane skrytých závad 😉

Zdravý rozum má občas problémy so sebapresadzovaním. Ani mne sa nepáči základný prírodný princíp, že čo neurobíte to sa samo neurobí. Ani neviete ako si furtom prajem, aby sa veci a udalosti udiali len na základe pohonu a sily myšlienky. A furtom nič. Mozgovňou môžete trepotať sem a tam ako hrkálkou, ale bez priloženia rúk k dielu entropiu neporazíte.

Zdroj:  Lekcia osobnej demokracie – posilvestrovské petardy | M+M+M+M (4M).

 

Nuž dobre, demokracia vyžaduje predsa len nejakú tú aktívnu činnosť.

Včera bola demonštrácia proti predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Prišlo tam vraj okolo 2-3 tisíc ľudí. Bola tribúna, ľudia nadávali na predsedu parlamentu. Normálna politická udalosť. Široko ďaleko žiaden boľševický nok s pelendrekom proti protestujúcim. Naopak, policajti chránili protestujúcich a ich slobodu vyjadrovania, slobodu názoru, slobodu zhromažďovania.

Nikoho deti zo zúčastnených nebudú mať v utorok predvolanie na koberček k riaditeľovi gymnázia a triedna im nebude vypisovať čierne bodíky do posudku na vysokú školu. Normálka, bol protest. Ak sa ukáže, že ten protest mal potenciál, tak sa o 1-2 týždne uskutoční ešte väčší, vo viacerých mestách. A buď sa aktuálne vládnuca strana chytí za nos a vyťaží zo sebareflexie kapitál pre kampaň v najbližších voľbách, alebo opozícia uchopí krčmovú nasranosť a zmení ju vo volebné víťazstvo.

Tak či tak v roku 2016 budú voľby isto iste. Bude tu cca 2,8 milióny voličov, ktorí bez samopalu na spánku či na uliciach slobodne za plentou rozhodnú, ako má vyzerať Slovensko ďalšie 4 roky. Po 25 rokoch už normálka, klasika, všednosť. Ak chcete, aby sa Slovensko točilo podľa vás, vyhrajte voľby. Také jednoduché a všedné to tu dnes, v roku 2014, na Slovensku máme.

A kvôli tejto všednosti rozhodovania o sebe samých sme v roku 1989 zmenili svet. To ako žijeme my dnes je lákavé pre ďalších. Aj oni by chceli žiť túto demokratickú samozrejmosť. A vôbec sa im nečudujem. Nádej, po tej túži každý. A keď môžete tej nádeji sami pomôcť tak jednoducho, že medzi rannou cestou s deckom do škôlky a večerným sexom podáte kandidátku…

Stali sme sa vzorom slobody a demokracie pre mnoho a mnoho miliónov ľudí na tejto planéte. Áno, aj my Slováci. Áno, aj ty tam za monitorom. Máme zodpovednosť a to nikdy nie je jednoduché.

Každý jeden z nás je  zodpovedný za to, čo sme si osvojili. Sme  zodpovední za svoju demokraciu. Sú tu milióny ľudí, ktorí by chceli žiť tak ako my, slobodne a demokraticky. Už aj my sme zodpovední za to, čo je to demokracia a sloboda.