Archívy značky: SaS

Neviete sa rozhodnúť medzi Sulíkom a Kollárom? Nechajte si poradiť od Demokracie.

Je to celé o priposranosti a trochu toho cimrmanovského génia v osobnej povahe. To čo vidím v médiách je neschopnosti veriť vo svoj vlastný úsudok. Je to o malovernosti a neochote v presviedčaní, občianskej angažovanosti. A rozsiahlej prešibanosti, aby sa zo svojho vlastného názoru dalo s čo najmenšími škodami vykorčuľovať.

Ako chce presvedčiť voličov, keď nedokázal presvedčiť ani len dostatok spolustraníkov?

Pritom ani nemusíte ísť do rizika tvorcu názorov ostatných. Len si stáť za svojou voľbou zo svojho presvedčenia.

Nie, nie je určite jednoduché stáť si za svojim názorom a charakterne prijať výsledky svojej voľby a svojho presvedčenia. Každý z nás by chcel byť na strane víťaza.

  1. Niektorí až tak intenzívne, že nemajú žiadne vlastné hodnoty a presvedčenie. Ale veľmi rýchlo si osvoja presvedčenie víťaza. To jeho.
  2. Niektorí to proste vzdajú a idú si hľadať takých, ktorých ľahšie presvedčíte. Nakoniec skončia na tribúne pred pologramotným davom.
  3. A niekoľko charakterných sa zamyslí, premyslí novú stratégiu a s novou energiou sa vrhne do ďalšieho kola presviedčania o svojej pravde.

Som si istý, že keď celý život volíte menšie zlo, keď celý život kalkulujete potenciálneho víťaza, keď celý život hľadáte cestu najmenšieho odporu, nikdy sa vám nemôže podariť pohnúť svet podľa vás.  Leda ak náhodou sa vám za 50 rokov aktívneho života môže pritrafiť, že sa pritúlite k víťazovi, ktorý je v zhode s vašou túžbou.

Určite sa vám nikoho nepodarí presvedčiť, že vaša predstava o svete je dobrá. Žiadnu svoju v skutočnosti nemáte, leda ak tú cudziu, víťazovu. A to by som chcel vidieť toho frajera, ktorý by mi dokázal predať myšlienku, ktorej neverí, len si ju osvojil, lebo je to pre neho výhodné. Ja nie som pologramotný dav.

Už dávno ste rezignovali na svoju predstavu. Rezignovali ste na  svoju voľbu. A hľadáte ciele podľa toho, ktoré sa javia ako najistejšie víťazné. A s takýmto prístupom sa budete sťažovať, že politici politikárčia pre vlastnú osobnú potrebu?

Naozaj by ma zaujímalo, pán Kollár

Ako sa dá voľbou jedného dosiahnuť presný opak?

Táto záhada ma prenasleduje odvtedy, ako je SaS vyčítané, že hlasovali proti eurovalu. Na chvíľu mi to zapadlo prachom a teraz znovu.

Viete, priatelia, mne sú zelení mužíčci a ženušky ukradnutí. Ja verím len myšlienkam, nápadom a riešeniam. Tie moje z väčšej časti uchopili zhodou okolností oni.

Jednou z tých myšlienok, ktorým verím, je moje presvedčenie demokrata. Demokraciu milujem. Napríklad aj preto, že vám dáva možnosť odísť po prehre stredom a bez ujmy na cti. A je len na vás, či tú šancu na uchovanie si osobnej cti uchopíte, alebo sa z vás stane sráč.

Keď ju uchopíte ako demokrat, všetci vidia, že ste sa zamysleli, počujú vás hovoriť:  „Dobre, prehral som. A kedy budú ďalšie voľby, aby som vás mohol lepšie presvedčiť?  Kedyže bude ďalšia šanca?“

Ak ste sráč, hľadáte budúceho víťaza ku ktorému by ste sa primkli.

Demokracia je kurevsky ťažká vec. Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru. Demokraciu milujme, inak sa nám vymkne z rúk.

Ono sa to povie, slobodne sa vyjadriť. Ale vy musíte počúvať aj to hovado demagogické.  Vy ho musíte uznávať, aj keď sa vám z jeho slov, kedykoľvek ho počujete,  varí krv v žilách. Aj keď tvrdí, že by ste mali byť celý život v opozícii a držať hubu.

Ak tvrdíme, že toto je demokratická krajina, tak symbolom nemôžeme byť len my demokrati. Symbolom musí byť aj ten človek, ktorý uplatňuje svoje právo na slobodu slova tým, že vás zosmiešňuje a nadáva vám.

Slobodu a demokraciu bráňme a ospevujme každý deň!

(Volne podľa filmu Americký prezident.)

Kua, kua, tak už ste pochopili? Žiadne diktátorské hovado vám dnes nebráni, aby ste celému národu, či dokonca celej EU vnútili svoju pravdu. Iba vy sami si v tom bránite.

Zdroj:  Byť demokratom a slobodným občanom je absolútne vecou charakteru | M+M+M+M (4M).

Rozhodne, Kollár môže vytvoriť na svojom vnútrostranícky prehratom volebnom programe základ budúceho úspechu v parlamentných voľbách.  Podobne ako ďalších 28 individualistov na pravej strane. Žiadny demokrat mu v tom nebráni. Pointou ale je, že to by sa museli títo individualisti dať dohromady. Tí istí, ktorí nedokázali presvedčiť ani svojich spolustraníkov a namiesto nového kola práce odišli hľadať ľahšie presvedčiteľných?

Ak by som mal na chvíľu a len čisto teoreticky opustiť svoju nadradenosť myšlienok nad osoby (viac v článku Myšlienka, nie človek, to je to o čo mi ide), tak by som rozhodne viac dôveroval v schopnosti tých, ktorí vo svojich stranách ostali. Oni totiž v nejakých tých vnútrostraníckych diskusiách dokázali zvíťaziť a svoje túžby a predstavy dokázali obhájiť. Dokázali zjednotiť nadpolovičné väčšiny.

Už vám to tu hovorím niekoľko rokov, demokracia je dobrá vec, spoliehajte sa na ňu a vráti vám to aj s úrokmi.

Share Button

Zamneď: Pán Lopatka a iné nástroje na kydanie hnoja

Strana SaS je mi sympatická z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že sú to politici, ktorí si na prácu dokážu nájsť manažérov. Nepotrebujú tam vysedávať osobne. Ich programovým cieľom je,  prehovoriť na prácu pre štát niekoho, kto to vie. Riaditeľ inštitúcie s 5000 zamestnancami musí byť manažér. Niekto, kto to má už dávno natrénované.

Alebo to môže byť podržtaška a poskok. V inštitúcii, kde sa dá zamestnať 5000 superverných,  my občania takého podržtašku určite potrebujeme, že?

Priatelia, je to o charaktere a morálke tých, kto takéto riaditeľské miesto majú možnosť obsadiť.  Obsadenie takýchto riadiacich pozícii v štátnych inštitúciách  je skvelou spätnou väzbou, ktorá vypovedá o politikoch. O ich motiváciách, o ich charaktere, o ich  schopnosti pracovať pre nás, čo si tento štát platíme.

Politika je nástroj, pomocou ktorého máte možnosť nastaviť fungovanie štátu podľa svojich vlastných predstáv. To je fakt, ktorý môžete pozorovať všade navôkol. Je to princíp zastupiteľskej demokracie. Predstavy socialistických politikov o tom, ako má fungovať slovenský sociálny systém sú mi protivné. Predstavy socialistických politikov ako má fungovať  Európska únia sú mi  27-násobne protivné.

Zvolili sme si to sami

Ako demokrat viem, že musím vydržať do budúcich volieb. Otázkou je, čo za toto obdobie urobím pre to, aby v deň  volieb zvíťazili politici, ktorí majú môj  názor na to, ako má štát fungovať.

Z ostatných pár mesiacov som získal presvedčenie, že  kam len sa po 3 rokoch pozriem, budem vidieť kopy hnoja z všelijakých  komplikovaných regulácii, výnimiek a pravidiel, v ktorých sa už ani divá sviňa nebude vyznať. Bude tu privilegovaná vrstva nadľudí, ktorí budú poznať tú správnu podržtašku. Podržtašky budú sedieť na kohútikoch od pomijí, ktoré budú vytekať z tunelov výnimiek a regulácií veľkých ako Branisko. A na vrchole tejto pyramídy farmy zvierat bude sedieť ako na Olympe pár mrzutých, zlomyselných, nudiaich sa jachtárov s teplomermi v rukách.

Motivácia nadovšetko

Budem vôbec potom chcieť  hľadať kade-tade zapotrošené zhrdzavené lopatky, vyštrbené hrabličky a vyčistiť tento Augiášov chliev? A budú tie lopatky a hrabličky a hadice nikolsonky chcieť sa s čistením trápiť?  Ona tá naša zemeguľa obsahuje dosť miest, kde si to môžeme bez námahy urobiť  podľa vlastných predstáv. Rovno, z čistej vody. Tak prečo práve pod Tatrami? Veď tu ani more nemáme, kam by sme ten presmerovaný Dunaj z chlievov vypustili.

Share Button

Na viac práce za naše vyššie dane a odvody zatiaľ nemáme nárok – rozhodla štátostrana

Práca za dávky – to bol jeden z programov  pred ostatnými voľbami mne sympatickej SaS.  Ráno som sa pri ceste z obchodu zdravil so susedami, ktoré práve takto za dávky hrabali verejné priestranstvo v našej obci.  Tešil som sa z toho, ako som sa vždy v lekárni tešil keď ma ráno vítala sanitárka s upratanou lekárňou. Mám rád, keď tieto drobnosti ľudia robia. Obdivujem ich, mňa by to nebavilo a preto rád veci delegujem.

Máme doma fotky z 50. rokov zo stavby Trate mládeže do Štiavnice. Strýco na nej pracoval. Denne sa mi v RSS-ke zobrazujú staré fotky z USA z rokov cca  1900-1930.  Pri geocechingu v posteli si rád čítam listingy kešulí, ktoré sú v ďalekej prírode, teda 2-10 kilometrov od cesty. Často sú to historické exkurzi do obdobia, kedy vznikali zaujímavé železničné, cestné stavby či budovy. Občas sú tam dobové fotky.

Všetky tieto fotky majú spoločné davové scény. Všade je hafo-veľa robotníkov s lopatami. Hafo-veľa murárov. Ale sú to staré časy, kedy nás na planéte bolo o pár miliárd menej.

Jožo s tajomníčkou si ten  projekt dávky za prácu  rozpracovali a potom prišli predčasné voľby. No akeďže socialisti majú toto isté naplánované až na koniec roka 2013, tak to predložili toť včul 2.7.1012. Aj aby im to neukradli kompletne a aj aby sa na ďalšom príklade ukázalo, ako to štátostrana v skutočnosti s istotami myslí.  Výsledok je taký, že 3.7. boli všetci socialisti proti.  Plán hovorí, že koniec roka 2013, tak koniec roka 2013! My si naše sieťové grafi so sociálnymi istotami rozvracať nedáme!

Už ma chápete,  prečo to celé najbližšie 3 roky nemá zmysel?  Práci česť!

Priatelia, nepísal som o tých fotkách len tak. Ide o nasledové: Tú prácu musia robiť ľudia osobne, rukami a davovo. Bez ohľadu, že naša spoločnosť postúpila v technologickom rozvoji. Musíme sa jednoducho v niektorých miestach vrátiť k tomu, aby ľudia dostali prácu do ruky.

Viete, nemyslím si že štát má hospodáriť ako firma. Ako, veď úlohou štátu je míňať, úlohou firmy je zarábať. Štát musí míňať peniaze tak, ako to spoločnosť, ktorá si ho vytvorila, potrebuje.

My dnes nepotrebujeme, aby sa pri stavbe dialnic využívali moderné megabagre, megaťahače, megacisterny, megazametače a ďalšie skvelé  cestné stroje. Ani na čistotu mesta to nepotrebujeme. Ani na stavbu kanalizácie do kde-akej prilepenej  cigánskej osady. My potrebujeme, aby tam podchvíľou pracovali ľudia, ktorí nemajú žiadne pracovné náviky.

Priatelia, viete čo potrebujeme? Aby starí otcovia zas hovorili svojim vnukom pri táboráku:

„Vidíš tamten most? Tak všetko ten betón som tam rozhŕňal s tvojimi 5 ujami a strýcami. A celá naša osada si vykopala kanalizáciu vlastnými rukami. Tak nie že ťa do paroma napadne nachádzať do záchoda noviny.“

Keď som prechádzal onehdá staveniskom R2, niekde nad Beňadikom, nevidel som tam jediného z lopatou. Len samých navigátorov s plácačkami a vo vestách, ktorí posedávali a čakali, kým prídu stroje, odídu stroje, kým to tie stroje urobia.

Keďže je tu nejaký balík peňazí, ktoré na tie dávky spotrebujeme, mal by tu byť aj jasne definovaný balík práce, ktorý za tie dávky dostaneme. A nech sa skúsi niekto v tej súvislosti niekto posťažovať, že nemá pre aktivačné práce nejaké stroje. Nech je čokoľvek od naklonenej roviny a kladky v práci za dávky prísne zakázané.

Pod čiarou: Poslednou inšpiračnou kvapkou mi bol Rony, čo to po webe pár krát naznačil a nedávna opätovná spomienka. Za môjho detstva zbierali bále na poli a fortieľne ich nakladali na vlečku polonahí chlapi opálení ako cigáni. Včera som videl, ako sa  po poli preháňal vysokozdvyžný vozík – tereňák.   Áno, aj tie dotácie  do poľnohospodárstva sú z našich daní a odvodov.

Share Button