Archívy značky: SaS

Voličská podpora pre SaS a OĽaNO je pre Slovensko dobrá voľba

Nalejme si čistej pepsicoly a pozrime sa na aktuálnu situáciu v oblasti elít Slovenska bez obalu.

Indivíduá pod hlavičkou  Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky

Politické elity strany Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky  majú Slovensko a občanov Slovenska totálne v paži.

Predseda SNS rieši horalky a módnu políciu. Okrem neho, zo strany SNS nie je nikoho iného ani vidieť ani počuť. Rozdeľujú si posty, riešia platy a ostupné svojich priateľov a druhov v myšlienkovej ekvilibristike skloňovania slova národný. Ale zas nie až tak veľmi, veď najlepším kamošom je predseda národnej strany úplne iného národa.

Odvolávanie členov vlády pred alebo počas predsedníctva je vrcholnom nezodpovednosti a škodí obrazu Slovenska vo svete. A tak si členovia vlády počas predsedníctva lietajú po dovolenkách kade tade po západnej pologuli.

Híd zaliezol pod Most a jeho slovenský či intelektuálny apendix napĺňa úlohu apendixu. Je zbytočný a keď sa náhodou ozve, tak je to celému organizmu akurát na ťarchu.   Možno je už dokonca aj vyoperovaný.

Nie priatelia, dnes nám nevládne nik,. kto by mal nejakú víziu, program či nebodaj životné ciele pre Slovensko a občanov Slovenska. Vládnu ľudia, konkrétny ľudia, ktorí chceli byť len zvolení. Tento cieľ dosiahli a tým skončila akákoľvek snaha o vyššie princípy. Nie že by teda do volieb s nejakými vyššími princípmi vstupovali.

Ale áno, členovia politbyra strany  Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky mali plnú hubu princípov, vízii a programu. Plnú hubu…

Slovko, vlastne pol slovka k neonacistom

Na druhej strane, ono je to vlastne otázne, či naozaj na druhej strane, sú tu neonacistickí intelektuálni giganti s jednoznačnou víziou: Sloboda je chaos a chaos nedopustíme. 

Títo ľudia majú byť už za mrežami presne v duchu demokratických pravidiel. Pretože len debilný demokrat nechá nenonacistom či komunistom zlikvidovať demokraciu.

Nemá zmysel, pre mňa ako štváča demokracie, sa ďalej týmto neonacistickým hnutím zaoberať. Akonáhle sa objaví  znak myšlienok nenonacizmu, končím v akejkoľvek debate a prichádza odkaz na oddiel Trestného zákoníka zaoberajúci sa zločinmi proti štátu a demokratickému zriadeniu.

Čím viac mandátov a politickej sily majú demokrati, tým jednoduchšie sa k neonacizmu vyhraňuje pozícia demokratického politika. Proste sa nimi nemusí zaoberať.

Slovenské demokratické sily 21. storočia

OĽaNO  – hnutie občanov pritiahlo zaujímavých ľudí do politiky. Konečne je tu priestor pre ľudí, ktorí majú záujem nezištne, za plat a trochu toho márnivého uznania, pracovať pre rozvoj krajiny, štátu v ktorom žijú.  OĽaNO pre nich dokáže tvoriť politické zázemie.

SaS – strana odborníkov, s jasnou štruktúrou, jasným vedením a schopnosťou definovať morálnu e etickú hranicu pre výkon politiky.  Dôraz na osobné slobody pravicovej ekonomickej politiky a sociálnu solidaritu ľavičiarskych liberálov.

Skúsený liberál vie garantovať, že opačne to nikdy nebude. Ľavicová ekonómia je cesta krajín RVHP a Venezuely. Pravicová sociálna politika je oxymoron a volebná samovražda.

Áno, niekto na tú solidaritu ľavičiarskych myšlienok zarobiť musí.  Preto majú svoje miesto v SaS pravicoví liberálni  ekonómovia, aby tvorili otvorené trhové prostredie. Aby vytvárali prostredie pre podnikanie slobodného intelektu občanov.

A naopak, vyrábať zisky a zbierať dane nemá zmysel bez jasnej vízie sociálnej liberálnej politiky. A tá je vždy blízka ľavičiarom v liberálnych stranách. A že ich aj v SaS je, nie že by neboli. O štedrú a hlavne fungujúcu sociálnu záchrannú sieť sa pri vláde SaS naozaj nemusíte obávať.

Podporovať SaS má zmysle aj pre ľavičiarov aj pravičiarov.  To už sa tak stáva liberálnym stranám.  Sú veľmi otvorené a jediným dôležitým aspektom je dôraz na ochotu spolupráce oboch vnútrostraníckych táborov. Okrem svojho primárneho politického smerovania musíte byť ochotný spolupracovať aj s opačným názorovým spektrom.

Takto sú rozdané karty dnešnej politickej scény.

Zmetení voliči Siete

Ups, je tu ešte akási mlčiaca intelektuálna a odborná skupina, ktorá kdesi v zasmradnutom závetrí kuje pikle a dohody pre vznik čohosi.

Veľmi by som si prial, aby toto čosi oslovilo zmätených voličov strany  Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky. Pre nich je potrebné nájsť skupinu politikov, ktorí budú cieľavedomo svoje sľuby napĺňať.

Aj pre mňa, politika na voľnej nohe –  sympatizanta SaS a priateľa slobody, by to bolo vynikajúce riešenie pre Slovensko a občanov Slovenska.

Tento nový  politický subjekt by si mal absolvovať minimálne jedno volebné obdobie v opozícii. V opozícii k vláde SaS a OĽaNO.

Táto strana a toho hnutie majú dobre vytvorené zázemie pre odborné riadenie krajiny. Zhromaždili za posledných 4-5 rokov skupinu ľudí, ktorí vedia a majú ucelenú víziu pre Slovensko.

Potrebujeme pre Slovensko vládu SaS

Počas minulého a hlavne tohto volebného obdobia si všetci politici v SaS a  OĽaNO ujasnili nastavenie morálnych a etických štandardov pre našu krajinu. Áno, smutné je, že sa to udialo a aj deje metódou kontrapríkladu k činom politikov strany  Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky.  Ale udialo sa to.

Práve preto, že politici SaS a OĽaNO denno-denne ukazujú absurdnosť rozporov rečí a skutkov politikov strany  Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky, tak si sami sebe jasne nastavujú parametre normálnosti politiky pre 21. storočie.

SaS má najlepší volebný program. Má schopnosť politických nominácii pre odborníkov mimo politikov strany. A hlavne, má jasne preukázaný štandard: zhodu slov s činmi. 

Slovensko potrebuje vytvorenie a upevnenie viery občanov vo svojich politických zástupcov. Slovensko potrebuje vytvorenie silnej väzby medzi prácou politikov a prianiami jeho osobných voličov. Demokracia bez zodpovednosti, bez zodpovednosti, ktorá vedie oboma smermi, nefunguje. Bez zodpovednosti sa vytráca demokracia a nastupuje diktatúra.

Politici SaS a OĽaNO už druhé volebné obdobie bojujú proti tomu odcuzeniu. Neustále naň poukazujú. Za dve volebné obdobia sa potreba väzby politika s občianskou spoločnosťou v nich naplno usadila.

Už samotný liberálny princíp je zárukou toho, aby aj priemerný stredoškolák rozumel tomu, ako funguje jeho štát. A porozumenie svojmu vlastnému štátu je najlepšou prevenciou proti kadejakým extrémistickým intelektuálnym gigantom.

Súčasťou tej novej latky morálky, etiky a demokracie je aj nastavenie veľkej sily pre budúcu opozíciu vlády strán SaS a OĽaNO. Bude úplne samozrejmé, že s opozičnými stranami sa bude rokovať o významných zmenách. Bude úplne samozrejmé, že opozičné návrhy budú diskutované a kvalitné budú prijímané.

Bude samozrejmé, že opozícia voči vláde SaS a OĽaNO bude chápaná ako organický doplnok vlády v štáte. Pretože obe tieto strany, jej politici, osobne na vlastnej koži pociťujú, aké miesto má mať opozičná strana v riadení demokratickej strany 21. storočia.

Skúsenosť s bašternákmi posilňuje normálnu vládu SaS

Som veľmi silne presvedčený, že pre Slovensko a občanov Slovenska by bola vláda SaS a OĽaNO dobrou voľbou. Bola by to radikálna zmena, opustenie bašternáckych a kaliňákovských praktík politikov.

Iná alternatíva tu nie je. Môžeme dúfať, že sa narodí spasiteľ. Môžeme rezignovať a hodiť to vo voľbách zas strane  Spojené štadióny-diaľnice-kompy-tunely-servery-SBSky. A môžeme byť idioti a voliť neonacizmus.

Alebo môžeme zvoliť ľudí, ktorí majú jasno v tom, ako nastaviť opäť latku normálnosti na úroveň demokratickej spoločnosti 21. storočia.

Nie, žiadne uťahovanie opaskov, žiadne kadejaké ekonomické bolestivé reformy SaS nemusí prinášať a ani neprinesie. Stačí len a len vrátiť politike zodpovednosť voči voličom a jasný vzťah činov a slov.

Na tomto stojí moja politická vízia

  • Otvorená spoločnosť.
  • Práca za plat.
  • Motivácia službou spoločnosti.
  • Priestor pre odborníkov.
  • Liberálne princípy.

Mám vieru presne v to, v čo veril aj TGM: Nebáť sa a nekradnúť.
Mám vieru presne v to, v čo veril aj Gándhí: Keď robíte dobrú vec, ľudia sa odniekiaľ sami objavia a pridajú sa.

Otázka neznie, či chodiť k voľbám.

Otázka znie, kto iný sa má o Slovensko starať, ak nie my. Nik iný to za nás neurobí. Nie je žiadne oni. Sme len my. My si za to môžeme, ako vyzerá  Slovensko.

 

Share Button

Po 10 rokoch Smer prichádza na to, že má ponúkať „hodnotu za peniaze“?

Niekedy uprostred zimy som sedel pri stole s  Janou Kiššovou, Jozefom Rajtárom, Miroslavom Ivanom a ešte pár ďalšími po skončení predvolebného mítingu vo Zvolene. Rozprávali sme sa o všeličom, hlavnou témou boli ciele, ktoré program SaS ponúka.  Teda hlavne oni rozprávali a ja – politické ucho z pozície č. 130 – som počúval a vypytoval sa.

Jana Kiššová v jednej chvíli zahlásila, že keď to tak počúva, má pocit, že sme nejaká porucha v systéme.  A všetci sme jej dali za pravdu. Sme porucha v systéme, ktorá chce niečo pre túto krajinu urobiť.

Mám dnes za sebou pár naozaj nahliadnutí do fungovania tohoto štátu, ktorý riadili posledné 4 roky indivíduá zo strany Smer.  Pripadám si po prečítaní každej ďalšej strany každého ďalšieho pdf-ka, po absolvovaní každého ďalšieho stretnutia ako porucha v systéme. 

Pred pár dňami prišli byrokrati, čo boli posledných 10 rokov pod taktovkou indivíduí zo strany Smer s akýmisi prvými výsledkami ich projektu  „Hodnota za peniaze“.  WTF?

To akože teraz začali analyzovať tabuľky a prišli na to, kde sa nachádza hodnota ich práce?  Vôbec tomu nápadu od počiatka nerozumiem.

Viete prečo?

Ďalšie tabuľky, ďalšie analýzy, ďalšie čísla, ďalšie desiatky strán pdf-iek, aby sme zistili, že cesty prvej triedy sú rozdrbané pod obraz Boží? Aby sme zistili, že za eurofondy sa nakupujú drahé sifónové hovadiny? Že vylúčené lokality stále existujú? Že si po dedinách robia kadejakí „naši ľudia“ z územného plánu trhací kalendár? Že na štiepku sa vozia kamióny a kamióny zdravých stromov?

ŽE PRIEMERNÝ DôCHODKOK A PRIEMERNÝ PLAT JE ZLOMKOM PLATOV A DôCHODKOV V NEMECKU?

Na to potrebujete analyzovať ďalšie a ďalšie tabuľky po 10 rokoch svojej vlastnej odbornej a politickej práce? WTF?

Pre mňa je absolútne samozrejmé, že to, čo ponúkam je  hodnota, výsledok, cieľ, merateľný ukazovateľ.  Tak, ako sme tam vtedy v zime sedeli za stolom a rozprávali sa, všetci sme považovali za absolútne prirodzené, samozrejmé, jediné možné to, že volebný program SaS je ponukou výsledkov, hodnôt, cieľov. 

Nikto z nás tam ani na chvíľu neuvažoval o tom, že by chcel byť zvolený pre to, aby bol zvolený. Áno, každý z nás chcel byť zvolený a to zvolenie každý z nás chápal  ako prostriedok  nutný na splnenie cieľov, hodnôt, merateľných ukazovateľov.  Jeden chcel stavebníctvo bez akcii Váhostav-SK. Ďalší rozvoj malých a stredných podnikov. Ďalší jednoducho pochopiteľný dôchodkový systém.

Ja zas rozvoj liekovej politiky štátu, rušenie limitov a súťaž odborných lekárov a nemocníc v kvalite liečby.  Kratšie čakacie doby, udržateľný trvalý vývoj v liečbe a zvyšovanie počtov lekárov a sestier v našom systéme zdravotníctva a teda zlepšenie dostupnosti a hlavne nepriestupnosti sociálnej a zdravotnej záchrannej siete. Fungujúce procesy verejnej správy (vrátane ich poriadnej elektronizácie) a rušenie agned štátu, celé  zamerané na občana-zákazníka štátu.

To, čo sme tam my považovali za absolútne samozrejme – priniesť ľuďom za ich a naše dane hodnotu, to Smer, ktorý to mohol urobiť kedykoľvek za posledné 4 roky, chce začať prinášať teraz? Po 10. rokoch vládnutia?

Áno, SaS je evidentne porucha v systéme vyžierania tohoto štátu politikmi žijúcimi len a len zo zvolenia.   Denno-denné skladanie účtov z poberanej výplaty poslanca je evidentne porucha v systéme Lašákovej palca.

Verejná prezentácia plánov, termínov na ich dosiahnutie, opravených kilometrov ciest, vysokoškolákov na výmenných pobytoch, funkčných elektronických službách, prospechu vo výlúčených komunitách…

Milióny drobných verejne dostupných cieľov  v najlepšom programe pre Slovensko – to je je naozaj porucha v systéme, v ktorom indivíduá strany Smer po 10. rokoch vládnutia prichádzajú s akousi Hodnotou za peniaze.

Štátny aparát pod taktovkou strany Smer a Smeru podobní zas ide prezentovať nejaké megalomanské centrálne heslo.

Namiesto toho, aby štát zjednodušil prístup každého jedného občana k jeho vlastnej osobnej iniciatíve. Aby sme sa podieľali sami sebe navzájom na podpore našich vlastných občiansky a podnikateľských iniciatív. Namiesto toho, aby sme si podporili navzájom milióny drobných jednoducho merateľných a vyhodnotiteľných cieľov.  Namiesto pre priemerného stredoškoláka pochopiteľných a kontrolovateľných merateľných ukazovateľov.

Namiesto riadenia motivácii a lákania  budú politici Smeru a Smeru podobní tlačiť centrálnymi rozhodnutiami a zamedzovať reguláciami, aby po 10 rokoch vlastnej vlády ukázali občanom, čo oni považujú za hodnotné.  Po tom, ako 10 rokov IT-žúrovali , CT-žúrovali a STAVO-žúrovali.

Áno, ľudia v SaS a okolo SaS sú svojou schopnosťou dať priestor na sebarealizáciu profíkom a posadnutosťou zjednodušovaním a zmenšovaním vplyvu štátu na život občanov porucha v tomto žúrovacom systéme Smeru a Smeru podobných.

Súvisiace: Rajtár: Horšie by to robil už len Ľupták

Dôkaz miesto sľubov

Po prečítaní pár kúskov projektov informatizácie štátnej správy som si radšej povedal, že určite žiadnu analýzu užitočnosti nerobili. Pretože to by už len kvôli samotnej existencii tých vysúťažených projektov tie projekty potopilo rovno do hlbín NiFe. 😉

Jeden príklad: „Kvantitatívnym vyjadrením globálneho cieľa je zvýšenie miery povedomia obyvateľstva SR o podpore projektov v oblasti dopravy a informatizácie z prostriedkov EŠIF z 27,8 % v roku 2013 na 33 % v roku 2023.“. Vysúťažené za 25 784 314 eur na desať rokov.

Viete si predstaviť analýzu v duchu „Hodnota za peniaze“, ktorá by určila ako potrebný cieľ našej spoločnosti zvýšenie povedomia jej členov za 10 rokov o 5,2 percentuálne body a to tak, že 2/3 ľudí aj tak o ničom nebudú tušiť a bude to tak dobre?

Proste cieľ: „2/3 ľudí nebude tušiť, že cesty sú financované z eurofondov a môže to stáť aj 25 784 314 eur„?

Že je to hovadina ako voda v koši, na toto poznanie nepotrebujeme analyzovať ďalšie a  ďalšie tabuľky. Stačí vedieť, že k 1.8. je na nasadenie e-schránok pripravené 1% konateľov firiem.

Share Button

Slovensko potrebuje jednu liberálnu pravicovú stranu a SaS je dobrá voľba

Keď ma naštve Sulik, Mihál, Nikolsonová, Blahová či Rajtár, alebo Poliačik alebo Galko, stále mi ostane liberálne a pravicové videnie sveta.  No kto z vás to má?

Som silne presvedčený, že predsedom strany musí byť človek , ktorý dokáže získať pre stranu viac percent hlasov ako ich odradí.  To je to, čo musí cca 160 členov SaS v sebe rozhodnúť.

Nie to, či je Mihál dobrý v odvodoch, daniach a marketingu svojich profesných aktivít. Ani to, či bude Nikolsonová dobrou matkou. Ani to, či je Poliačik dobrý reper. A už vonkoncom nie to, či Galko dokáže podať ruku tým správnym spôsobom. To sú tak nepodstatné veci.

Základom všetkého je matematika.  Vlastnosťou liberálnej strany je, že sa v nej znáša bez problémov mnoho veľmi vyhranených politických prúdov. A to je dôležité, že súčasne tieto prúdy sa navzájom rešpektujú a chcú hľadať v tých druhých to zisk prinášajúce. To je to liberálne videnie sveta.

Tých  cca 160 hlasujúcich aj za nás Priateľov slobody musí zvážiť, či počet odmietačov SaS z dôvodu „lebo Sulík“ je väčší, ako odmietačov SaS z dôvodu „lebo Poliačik“ a vice verza „lebo Galko“, lebo „Nikolsobnová“ a tak ďalej až po koniec zoznamu všetkých členov, ktorí kedy napísali čo i len jednu vetu pod hlavičkou SaS. Teda vrátane mňa.

A aby to nebolo také jednoduché, týchto cca 160 hlasujúcich musí spočítať prínos „lebo Sulík“, „lebo Mihál“…. No čo sa budem opakovať.

Keď si dajú dohromady túto rovnicu,  získajú jasnú predstavu o najlepšom predsedovi. O nič inšie nejde. 

Áno, Sulík dokáže vyrobiť skutočne kvalitný mediálny prúser, teda šlamastiku. Áno, jeho politické prejavy sú sulíkovského typu. No a? Čo to robí s preferenciami strany? To je tá jediná správna otázka pre 160 hlasujúcich o predsedovi.

Aký rozkol, ak sú všetci liberáli?

Pre človeka s liberálne – pravicovým videním sveta nie je dnes na Slovensku inej alternatívy na politický život ako v rámci strany SaS. Tak to proste je a je to tak dobre. Bolo by pre Slovensko absolútne absurdné mať dve liberálne-pravicové strany. Alebo tri alebo 10.

Takže jediná šanca je spolupráca. Ako píšem úplne na začiatku – keď ma naštve…, tak mi ostane môj liberalizmus, moja pravicovosť.  A keď chcem liberálny prístup k utečencom, liberálny zákonník práce, liberálnu rodinnú výchovu, liberálnu zahraničnú politiku , liberálne čokoľvek, tak musím hľadať liberálnu politickú stranu. Lebo len a len liberálna politická strana mi umožní, aby som zrealizoval svoju predstavu o svete.

Nik iný a nikde inde ako pomocou liberálnej strany sa dá presadiť svoj vlastný parciálny kus liberalizmu. 

Keď vo voľbách maskota (predsedu) nevyhrá Sulík, stane sa z neho automaticky ľavicový socialista?  Jožo Miháľ sa po prehratých voľbách predsedu stane pravicový konzervatívec? Bude Poliačik po výhre Sulíka ľavicový slniečkár?

Nie! Všetci stále budú mať v sebe to liberálne a pravicové videnie sveta, ktoré dáva dohromady všetkých pravicových liberálov.

No nebudú na palgáte. No a to je tak asi všetko čo sa pre nich udeje. Stále budú mať svoj liberálny ťah na dane, školstvo, spoločnosť, deti, vojsko, zdravotníctvo…

Alebo očakáva niekto z vás, špičky SaS,  niečo viac ako hlavné miesto na plagáte?

Liberál neznamená, že nesmie nesúhlasiť

Hej vy, čo po prvom nesúhlase nejakého SaSkára so spolupartajníkom hneď šúchate ručičky od radosti z rozkolu v strane!

Nikdy sa nemôžete viac v politike mýliť, ako keď vyžadujete 100% súhlas s líniou strany a predsedu v prostredí liberálnej politickej strany.

Liberáli nie sú komunisti!

Liberál sa znesie s nositeľom iného názoru. Ale neberte nám prosím právo s iným názorom nesúhlasiť. To naozaj nie sú deje totožné.

Preto je absolútne normálne, že liberál v Sulíkovi nesúhlasí s ľavicovejším postojom. Je absolútne normálne, že liberál Mihál nesúhlasí s postojmi a výrokmi predsedu Sulíka. A súčasne s ním dokáže spolupracovať na politických či odborných témach.

Navonok sa bude liberálna strana vždy javiť ako akási bujná názorová riava. Komunisti bachnú po stole a kto na 100% nesúhlasí s líniou strany, tak hupkom šupkom do gulagu.

Liberáli sa s inakosti budú tešiť. Zvyšok sveta bude prekvapený z toho, čo je pre liberála normálka. My liberáli sme si na vás divných konzervatívcov zvykli.

Výber predsedu je pre liberála hnusným výberom jedného

Áno, svet je zlý a od liberálov očakáva občas nejaké jasné zrozumiteľné jednotné stanovisko. Liberáli túto požiadavku, divnú požiadavku, chápu a tak sa stretnú a horko-ťažko dajú dohromady jednotné stanovisko. A keďže každý liberál si uvedomuje ako ťažko sa jednotné stanovisko rodilo, tak potom sa ho drží a nestane sa, že ho spochybní. Veľmi, ale veľmi si váži tú námahu.

Tak to je v prípade stanoviska SaS k prevádzkovému problému EU s ľuďmi známemu ako utečenecká kríza.

A tak to bude aj s výberom predsedu strany. Nebude to ľahké. Bude to miestami aj krvavé. Ale v jeden moment dôjde na hlasovanie. A nikto nebude jeho výsledok spochybňovať.  Bude ho uznávať ako najlepšie možné a jediné.

Asi to predvolebné obdobie naozaj nemá trvať vyše roka, ale aj 25 dní je totálne mimo. (No som liberál, mám názor, budem ho presadzovať, šíriť a hovoriť, že ja by som to dal na 5 mesiacov.)

Aj Mihál aj Sulík aj Galko aj Poliačik aj…, no aj ja, máme jasnú predstavu, kto by mal byť predseda SaS na ďalšie 4 roky.  Predseda – maskot – konečný arbiter – môže byť len jeden.  Pravicovým liberálom môže byť každý. Bez ohľadu na predsedu.

Keď ma naserie predseda, to neznamená, že by som prišiel o svoje pravicové liberálne videnie sveta. Prečo aj?

Mám jasnú predstavu, ako by malo vyzerať zdravotníctvo. Keď presvedčím nenávideného predsedu, aby sa za moju predstavu postavil, bude potom už s prstom v nose presvedčiť ostatný svet.

Názorov kopa, len v jednej strane

Priatelia kolo SaS – držme sa princípov pravicového liberalizmu aby dobre bolo.  Slovensko potrebuje jednu dobrú liberálnu pravicovú stranu. Pokiaľ bude kandidát na predsedu SaS hľadať podporu pre pravicový liberalizmus, bude všetko v najlepšom poriadku.

Som presvedčený, že každý z prvej 20. kandidátky na poslanca NR SR  a ja máme v sebe pravicovo-liberálne videnie sveta. Spomedzi takýchto kandidátov na predsedu a mňa je úplne jedno, kto bude predsedom SaS.  Rovnako dobrým pravicovým liberálom som  aj ja aj Sulík aj Mihál aj Poliačik.

Ide naozaj len o matematickú rovnicu „lebo xxx“.  A tam jasne vedie…

(Pokračovanie nabudúce)

Share Button