Archívy značky: Reforma SaS pre zdravotníctvo

Omyl úslužného pacienta pri klaňaní sa bohom

Ako to vidí pacient

Dobré ráno, je cca 7:00 a tisícky pacientov zažívajú toto v niekoľkých obmenách či len niečo z tohoto:

Pred pár dňami v noci má pacient akýsi akútny, no život neohrozujúci stav.

Ráno rovno k špecialistovi predpísať liek, ktorý pacient bol býval bol v takýchto akútnych stavoch užíval.

Odborný lekár mal dovolenku. Zastupuje lekár v 15-30km vzdialenosti s neznámymi ordinačnými hodinami. Príbuzná špecializácia v mieste má tiež dovolenku.

Takže k obvodnému lekárovi, ktorý v takýchto prípadoch predpisuje lieky.

Dve hodiny v čakárni.

Vo vnútri ambulancie: Sestrička náhle musela odbehnúť. Po 15 minútach je naspäť, nik nevie prečo. Sestra si vypočuje pacienta, skontroluje, či liek už pacient niekedy bral a po krátkej chvíli odovzdá pacientovi recept na to, čo požadoval.

S receptom do lekárne: „Tento liek sa už nevyrába“, povedala lekárnička.

Znovu obvodný lekár.

Zas v poradí zapísanom na papier.

Tentokrát už návšteva lekárky nie sestry.

Obvodná lekárka má obmedzenie na predpisovanie daných liekov špecialistu, tak vytiahne liek zo skrine.

A teraz ako to vidí systém

Je len a len v moci obvodnej lekárky, ako jej funguje jej vlastná ambulancia. Je len a len v moci obvodnej lekárky, aby bola schopná predpísať len a len lieky aktuálne kategorizované, aktuálne dostupné a aktuálne čokoľvek. Na to všetko sú pre lekárov dostupná nástroje. SW je rovnako nástroj lekára ako špachtle do krku.

Preskripčné obmedzenia na lieky stanovujú odborné spoločnosti na základe odborných kritérii tak, aby mal obvodný lekár v rukách dostatok nástrojov zodpovedajúcich svojej odbornosti.  Vrátane liekov na riešenie akútnych stavov a preklenutia obdobia, kým sa dostane pacient k špecialistovi.

A naopak, špecializované lieky boli pod kontrolou lekárov so špecializovanými odbornosťami.

Ak je to stav chronický, isto navštevujete pravidelne svojho špecialistu. Obvodný lekár môže predpísať na doporučenie nie staršie ako 6 mesiacov lieky na 3 mesiace liečby.

Poisťovňa sa nepostarala o dostatočné kapacity pre svojich pacientov. Existujú zákonné požiadavky na poisťovne, na tvorbu dostatočnej hustej siete poskytovateľov.  Nedodržanie tejto podmienky je dôvodom na siahnutie na licenciu poisťovne. Bez licencie, nie je zisk.

Poisťovňa sa nepostarala o dobrú informovanosť svojho pacienta. Poisťovne sú povinné pre svojho pacienta zazmluvňovať. Takže majú najlepší prehľad, kde sú aké čakacie doby u ktorého ich zmluvného lekára.

Lekár VUC schválil dovolenky (a ordinačné hodiny) v ambulanciách bez ohľadu na zabezpečenie dostupnosti a reálnej zastupiteľnosti v danej špecializácii v regióne.

Úrad pre dohľad nedokázal primeť poisťovňu a lekára VUC, aby dodržiavali pravidlá.

Odborné spoločnosti praktikov či špecialistov, lekárska komora, pacientské organizácie zastupujúce práva pacientov, nikto z nich nedokázal dostať do štandardných terapeutických postupov časové faktory.  Nikto z nich neučí účinne svojich členov, ako organizovať prácu ambulancie na úrovni služieb občanom 21. storočia.

Suma sumárum

Ani jeden z tých ľudí, ktorí obsadzujú jednotlivé posty v našom príbehu, nerobil prácu na viac.

Každý z nich robil niečo, čo mu absolútne neprináleží.

Obvodná nemala zorganizovaný objednávkový systém a namiesto svojej sestry organizovala poradie pacientov.

Sestra namiesto odborných ošetrovatreľských výkonov a delegovaných manažérskych výkonov robila prácu lekára a hlavného manažéra ambulancie.

Špecializácia v medicíne nie je pre srandu králikov a zvyšovanie telesnej zdatnosti pacientov.

Poisťovniam sú udeľované licencie na základe jasne definovaných podmienok nie preto, aby nemohli žalovať štát na arbitrážach. Ale preto, že len a len vďaka dodržiavaniu pravidiel pre udržanie si licencie môžu dosahovať zisk. Pravidlo: „Nie je licencia, nie je zisk.“, motivuje nad všetky motivácie.

Politici vo vládnych funkciách (naozaj  to nie je jedno vrece politikov) nesledujú vývoj v spoločnosti, nenavrhujú  a hlavne nezabezpečujú ladenie systému, nezametajú cestu odborníkom a odborným riešeniam.  Politici vo vládnych funkciách nevytvárajú tlak na odborné a profesné spoločnosti, aby predkladali riešenia pre svoje odbornosti.

Politici (toto sú naozaj všetci v jednom vreci) nezastupujú pacienta-občana tam, kde vládne veľká informačná nerovnováha, tam kde pacient-občan objektívne nemôže riskovať osobnú reputáciu.  (Práve že to viem, preto leziem do politiky, preto píšem tento text, preto sa podieľam na zdravotníckom programe SaS.)

Profi-úradníci zodpovední za koordináciu systému ako celku, nepredkladajú odpočet svojej práce verejnosti formou tvrdých dát a merateľných ukazovateľov. 

Pacient sa sám zdiagnostikoval a išiel si len pre recept. Oni tí lekári neštudujú 6 rokov + 3-5 rokov atestačnej príparvy + atestácia + celoživotné vzdelávanie pre srandu králikov. Oni naozaj vedia, že aj režimové opatrenia (rozumej: nežer toľko, neožieraj sa, cvič, relaxuj) majú svoj zmysel, občas silnejší ako lieky z lekárne. Lekári naozaj vedia, prečo má zmysel pre pacienta chodiť na pravidelné preventívne prehliadky.

Priatelia, neklaňme sa ľuďom vo funkciách či bielych plášťoch len preto, že to mamička povedala. (Ale mamička mala pravdu, keď hovorila, že si máte ráno vziať čisté prádlo, keby vás náhodou musel vyšetrovať lekár.)

Klaňajme sa politikom, úradníkom, primárom, lekárom, sestrám, zdravotným asistentom, sanitárkam za to, že dobre robia svoju skutočnú robotu. Robotu, ktorá prináleží práve tej funkcii, práve tomu postu, tomu vzdelaniu, ktoré im boli zverené a ktoré majú k dispozícii.

 

 

Share Button

Dostupnosť liekov a procesy cenotvorby na pozadí, ktoré ju zhoršujú

Na jednej strane je bulvárna prvá signálna – nie sú lieky pre onkologického pacienta. A na druhej procesy niekde hlboko v systéme zdravotníctva.

Najprv si teda dáme tú prvú bulvárnu signálnu:

Podľa našich informácií je základný problém v cene. Pre farmaceutické spoločnosti je výhodnejšie, ak ho predajú do iných krajín, kde zaň dostanú viac. O tom, v akej situácii sa ocitol onkologický pacient a že trnavská nemocnica nemá pre neho dôležitý liek, sme informovali ministerstvo zdravotníctva.

Národný onkologický ústav, na rozdiel od nemocníc, tento liek, ktorý potrebuje pán Marián, má.

Zdroj: Pán Marián trpí onkologickým ochorením. Liek, ktorý nutne potrebuje, na Slovensku nie je | TVnoviny.sk

A teraz, čo sa tam vzadu v procesoch zdravotníctva za týmto skrýva:

Existuje akési referencoívanie na úroveň 3 najlacnejšieho v EU. Takto natvrdo nastavené referencovanie pre 100% liekov vylieva 1-2% moderných liekov z faktickej dostupnosti.

Referencovanie na 3 najlacnejší je skvelý nástroj pre 90% až 95% liekov, ktoré tvoria 99,999% nákladov slovenského zdravotníctva na lieky. U moderných liekov sme s takýmto prístupom v riti.

Kým na väčšine liekov si výrobca doženie zisk na objeme, inovatívne lieky sa podávajú jednotkám pacientov. Takže potom so samozrejmosťou voľného trhu EU nastupuje pre výrobcu dilema, či bude pre Slovensko dodávať bez zisku.

Ďalším procesom je problém cenotvorby mimo štandardné cesty, ktorými prejde 80-90% liekov.

Existuje čosi ako kategorizačná komisia, ktorá má jasne definované pravidlá. Napríklad jedným z nich je, že keď nerozhodne o podanom cenovom návrhu, tak platí navrhovaná cena od výrobcu. To znie pre výrobcu skvele, ale…

Súčasne výrobca nesmie navrhnúť nič čo by presahovalo cenu ľudského života liekom zachráneného.  V reči paragrafov je to:

V zozname kategorizovaných liekov nemôže byť zaradený liek, ak dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku ako účinkom efektívnejšieho variantu liečby sú vyššie ako 35-násobok referenčnej priemernej mesačnej mzdy za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality;

Takže aj by výrobca dostal požadovanú cenu obvyklú v EU, ale nesmie podať žiadosť kategorizačnej komisii.  Takže sa liek dostane k pacientovi v režime „na výnimku“.

Kým kategorizačná komisia stanovuje cenu s tým, že má za sebou objemy a obraty za celú republiku, výnimky riešia jednotlivé poisťovne a individuálne pre konkrétneho pacienta.  Namiesto silnej vyjednávacej pozície tu máme medicínu založenú na šťastí. 

Je potrebné vykonať dve úpravy v systéme.

Kvalifikovane, na základe tvrdých dát a presne definovaných parametrov vyčleniť tých pár percent liekov z referencovania. Súčasne prihliadať k rozhodnutiam o zaradení do terapie v ostatných krajinách EU.  (To sme pri štandardných terapeutických postupoch, ale to je iný príbeh.)

Akokoľvek to znie kruto, ak si danú liečbu nemôžu dovoliť platiť v Nemecku, naozaj si má na to naša ekonomika trúfnuť?  Naozaj si môžeme dovoliť platiť zo solidárneho balíka  liečbu na úrovni 40-, či nebodaj 70-násobku priemernej mesačnej mzdy za jeden získaný rok života štandardizovanej kvalitim ako to navrhuje Drucker?

Takto by sa zmietol zo stola prvý problém – výrobca nedodá na Slovensko, lebo to pre neho nemá ekonomický zmysel.

A druhým opatrením je zvýšenie akčnosti kategorizačnej komisie, otvorenie jej vyjadnávacích možností.  Už dnes má právo 2x do roka z vlastnej iniciatívy preskúmavať cenové hladiny liekov. Tak nech to robí intenzívnejšie práve u tých liekov, ktorých lepšie ceny si dnes dokážu jednotlivé nemocnice vyjednať aj pri svojich malých objemoch.

Spolu s presunom liekov z režimu „na výnimku“ do režimu normálnej kategorizácie sa tým vyrieši problém z reportáže, keď je liek dostupný len u niektorých poskytovateľov.

Pokojne nech potom ešte vyjednávajú poisťovne či jednotlivý poskytovatelia. Už dnes je súčasťou podmienok vyhlasovaných centrálnych nákupov nemocníc či poisťovní klauzula, že ponúknutá cena od výrobcu musí byť najviac 85% kategorizačnej ceny. Len keby sme tú kategorizačnú cenu mali, že.

 

 

Share Button

Vynakladať úsilie a peniaze na ľudské dobro má zmysel hlavne v zdravotníctve

V oblasti zdravotníctva funguje trh ako všade inde. Skvele rieši presun k efektivite, skvele rieši poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tam a v tých miestach, kde si o jej poskytovanie občania najviac zažiadajú.

Trh v zdravotníctve skvele dokáže nastaviť ceny presne v duchu trhových podmienok – tam kde je najvyššia požiadavka, tam kde občan získa najväčšiu hodnotu, tam trh dokáže zabezpečiť najväčšiu konkurenciu a udržiavať dynamickú rovnováhu dopytu a ponuky pomocou ceny za lieky, za výkony (prácu) poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Trh ani v zdravotníctve nezlyhavá. Naplno pracuje tak ako kdekoľvek inde. 

To len my, občania, sme si huncúcky vymysleli jeden skvelý, k dnešnému dňu dokonalý, dokument – Listinu práv a slobôd.

Tento dokument, Listina práv a slobôd,  je jeden z najväčších úspechov ľudskej civilizácie. Nad čokoľvek, proste nadovšetko, na prvé miesto kladie človeka, rovnosť medzi ľuďmi právo na život človeka a prikazuje bojovať o život každého jedného človeka. Každého jedného!

Nadovšetko, dokonca aj nad akékoľvek iné fungujúce matematické, biologické či iné vedecké pravidlá. Listina práv a slobôd nám hovorí, že sa máme vzoprieť. Lebo život každého jedného človeka je nadovšetko cenný.

Humanizmus, ľudské práva  – to je ten dôvod, prečo v oblasti zdravotníctva aj ten najzarytejší liberál, aj ten najzarytejší zástanca voľného trhu aktívne hľadá nástroje, aby skvele fungujúci trh pokrivil reguláciami, zásahmi, úpravami.

Ak by sme tieto zásahy neurobili, bolo by nám sveta žiť. Dosiahli by sme najmenšie možné náklady, najmenšie možné výdavky a získali najväčšie možné benefity z najlepšie ako je len možné fungujúceho systému zdravotníctva a celej spoločnosti.

Akurát by umierali ľudia v rozpore s Listinou práv a slobôd. Akurát by neboli dodržiavané pravidlá humanizmu, boli by narúšané ľudské práva. Umreli by ľudia len preto, že nemali peniaze na obyčajné antibiotiká za 20€.

Nie nie je to jednoduché nájsť dobrú rovnováhu pri regulačných zásahoch do systému zdravotnej starostlivosti na tak vysokej úrovni akou je úroveň štátu.  Pretože každý jeden zásah, každá jedna regulácia zhoršuje tie super výsledky, ktoré by priniesol čistý neregulovaný fungujúci trh.

Je dôležité mať na pamäti, že každý jeden vstup do trhového mechanizmu vyžaduje vloženie peňazí, zvýšenie nákladov, nárast ľudského úsilia. Treba s touto obetou počítať. Treba byť pripravený, že systém po regulačnom zásahu nebude na 100% efektívny.  No naopak, získame ďalší diel humanizmu, ďalší diel podpory ľudských práv.

Slniečkári to nemajú jednoduché. Veľmi veľmi ťažko dokážu tieto zisky kvantifikovať. Dokonca priamo hovoria, že ľudské práva nie je možné vyčísliť v peniazoch.  Preto pri práci v tíme SaS pre zdravotníctvo na nich neustále myslím. Aj s týmto rizikom, že nedokážem kvantifikovať prínosy dodržania ľudských práv, stále myslím na dodržiavanie ľudských práv, rovnosť šancí.

Stále myslím na to, že úlohou štátmej zdravotnej záchrannej siete je každého človeka bez rozdielu zachytiť, keď sa mu nezadarí, keď si v lotérii života vytiahne krátku slamku nie len s c-čkovou diagnózou.

Viete priatelia, vždy mám na pamäti jednu príhodu zo začiatku mojej profesionálnej kariéry. Podrobnosti vôbec nie sú dôležité. Výsledkom tej príhody je veta, ktorú som už verejne mnohokrát opakoval:

Rozdrapovať sa o tom, že nech neúspešní umrú, veď si za to môžu sami, to dokáže hocikto a hocikde. Tak sa postavte uprostred Európy na začiatku 21. storočia zoči-voči človeku so zápalom pľúc a povedzte mu z metrovej vzdialenosti do očí: „Ty si si nenašetril 1500€, takže teraz na zápal pľúc umrieš bez liekov a bez akejkoľvek starostlivosti sám a opustený.“ 

Viete priatelia, v tej jedinej vete to všetko je: Ľudské dobro nás stojí peniaze. Keďže je dobré žiť v dobrej spoločnosti, má zmysel na ľudské dobro vynakladať úsilie a peniaze. V zdravotníctve vždy, pretože vždy ide o život.

Ako som bol býval bol už napísal: Našou úlohou, tých, ktorí riešime míňanie prostriedkov zo solidárneho zdravotného poistenia, tak našou úlohou je, aby boli solidárny platcovia aspoň trošku hrdí na to, že sa podieľajú na solidarite s chorými a menej úspešnými v lotérii života a smrti.

Share Button