Archívy značky: Progresívne Slovensko

Keď Štefunko nechá veci bežať a potom ho dobehnú

Sa nám tu ktosi zamotal. Kým by boli zisky, tak by dividendy bral, keď sa skazila morálka, tak vraj nemal možnosť to ani vedieť a ani ovplyvniť.

Dáme príbeh z mojej mladosti-pochabosti:

Keď som bol mladý, síce už šedivejúci, ale vrabčiak rok po skončení vysokej školy, tak ma požiadal majiteľ lekárne, kde som pracoval, či by som sa nechcel stať spoločníkom v eséročke. Že mi venujú takých 5-10% podiel. Išlo hlavne o to, že majiteľmi boli samí nelekárnici a hrozilo, že sa zmení zákonná úprava a budú požadovaní majitelia lekárnici. Že ani splatiť svoj podiel na základnom imaní netreba, že také sú zákony.

A tak mladý vrabčia súhlasil, dva-trikrát sa kdesi podpísal a bolo. Písal sa rok 1997.

V roku 1999 mi moja vlastná firma, sic s 10% podielom, dlhovala 3 platy a tak som skončil v emigácii v Česku. Skvelá vec sa mi stala.

Pri jednej návšteve doma som si našiel v schránke list a akási distribučka odo mňa chcela cca 10000 SKK, ako podiel na dlhu, ktorý „moja“ firma u nich urobila. Vo výške nesplateného podielu na základnom imaní.

Zašiel som konečne za právnikom, ten sa na mne asi pol hodinu rehotal a potom sme spravili dohodu o právnom zastúpení a podaní na súd – zrušenie majetkového menšinového podielu v nefunkčnej s.r.o. a formálnu žalobu na vyplatenie mzdy za posledné 3 mesiace.

Za pol roka som došiel na formálne súdne pojednávanie do Banskej Bystrice a za ďalší mesiac som bol bez podielu vo firme.

Koniec príbehu z mladosti.

Na rozdiel od Štefunka, keď som zistil, že som somár, urobil som aktívne kroky k náprave. Pánom, ktorí ma do toho namontovali vlastne ani nemám nič za zlé. Bola to cenná životná podnikateľská lekcia a stála ma len tých 10000SKK plus palmáre právnikovi.

Od vtedy viem, že menšinový podiel v s.r.o. bez rozhodovacej právomoci je hovadina, akurát tak zaujímavá v zálusku na vyplatenie zisku.

Byť naivný vrabčiak nie je chyba. No morálka sa ukáže v momente, keď sa so zistenou chybou treba vysporiadať.

Takže priatelia, ak sa Štefunko alebo iný viťúz bude niekedy vyvinovať, že on nič, on vlastne so svojim 25% podielom nemal na morálku obchodnej spoločnosti žiaden dosah, neverte mu ani pol písmena.

Iste, nemal vplyv na firmu, ale vždy mohol minimálne odstúpiť, predať podiel, nechať sa súdne vyviazať. Ale on veril, že firma bude mať zisky, že sa mu podnikanie formou investície oplatí. A práve touto vierou v zisk vystavil plnú podporu akémukoľvek nemorálnemu konaniu pri verejných zakázkach.

Prípad Štefunko nie je vôbec odlišný od prípadu Kaliňáka, ktorému sa v podnikaní zázračne darilo ausgerechnet od momentu jeho vstupu do vysokej politiky. Ničím sa nelíši od Andreja Babiša a jeho podnikania s Čapím hnízdem. Všetko sú to viery v lepšie zostatky na vlastných účtoch. Ausgerechnet náhodou v čase politickej aktivity, kedy mnohí sa klaňajú práve kvôli funkcii, ktorú dotyční páni zastávali alebo chcú zastávať.

Pamätáte na ten môj príbeh? S akými slovami ma lákali páni do majetkového podielu vo firme? Aby sme spoločne mali prospech napriek snahe štátu. Vtedy som bol mladý, síce už šedivejúci, ale mladý a neskúsený vrabčiak. No akonáhle som zistil, že „moja firma“ koná nekalo (keď som zistil, že narobila nekryté dlhy), podnikol som aktívne kroky a takejto toxickej záťaže som sa snažil zbaviť. Mňa tá skúsenosť stála 10000SKK, vám a celému národu ju dávam zadarmo.

Minoritné, hlavne minoritné podiely vrchných politikov vo firmách sú silnou indíciou na snahy vybabrať s niečím, k niečomu motivovať. V prípade, že skutočne došlo k nejakému morálne a eticky spornému konaniu, je zotrvávanie v minoritnom podiele už len vlastnou a hlavne vedomou smolou dotyčného.

Štefunko sa tak nemôže čudovať, že nesie politické náklady za svoje ničnerobenie s vedomím morálnych a etických závad. Vedieť mal a mohol riešiť.

Share Button

Na línii regresia-progresia je hybnou silou eugenika

Kým my demokrati v pohode dáme priestor aj na scestné myšlienky, pri spore minulosť verzus budúcnosť máte jedinú možnosť – selektovať, kto má právo na život. Taký je totiž princíp vývoja.

Kým na línii ľavica-pravica či liberalizmus-konzervatizmus je hybnou silou demokracia, na línii regresia-progresia je hybnou silou eugenika.

V demokracii si slobodne môžete robiť aj sprostosti. A je len na vás, či presvedčíte iných, že majú mať vaše najobľúbenejšie myšlienky.

A nehovorte, že som vás nevaroval. Bojím, bojím tých, čo si myslia, že sa máme rozhodovať medzi myslením minulosti alebo budúcnosti.

Starý verzus mladý, biely verzus čierny, malý verzus veľký… spoločným znakom je predurčenie narodením.

A tu by sa niekto opýtal – a toto je pravica alebo ľavica, liberáli alebo konzervatívci? A pravda je, že ani jedno….

Posted by Martin Poliačik on 16. február 2018

A tu by sa niekto opýtal – a toto je pravica alebo ľavica, liberáli alebo konzervatívci? A pravda je, že ani jedno. Kuffovci a ich perepuť sú regresívne sily, plne otočené do minulosti, pracujúce v mentálnych aj politických konceptoch desiatky, niekedy stovky rokov starých. A progresivizmus – pohľad dopredu, je ich opakom. Dnes tak potrebným v tejto krajine.

Vymedzovať sa voči tomu, čo na sebe nedokážete ovplyvniť je znakom kadejakých šovinizmov, nacizmov, rasizmov či komunizmov.

Zlatá demokracia, kde si môžete slobodne zvoliť, aký politický postoj budete zastávať. Môžete si dokonca zvoliť čokoľvek do čoho ste sa nenarodili. Aj ako proletár môžete začať brojiť za kapitalizmus a super liberálnu spoločnosť. Ba dokonca môžete po čase zmeniť svoj svetonázor a z komunistu sa stať liberálny pravičiar.

Ale na línii minulosť-budúcnosť dopadnete takto: Ako chcete brojiť za minulosť? Čo ste sa s koňom zrazili? To musel byť ale veľký kôň, keď by ste chceli obhajovať právo na minulosť. 

Pozor, je veľký rozdiel, či obhajujete správanie sa, ktoré bolo v minulosti. Pretože časový obsah slova minulosť je absolútne prirodzená a samozrejmá vec. Čas plynie neustále a kontinuálne, takže samozrejme, že všetko (nech je to liberálne, alebo komunistické) sa udialo v minulosti.

Pre progresivistov je preto ohromne jednoduché čokoľvek označiť za regresiu. A ste v riti aj s topánkami a nemusíte byť ani Ján Botto.

Nastaviť otázku: Chcete byť regresívny alebo progresívny?, to je jasné vymedzenie toho, čo je dobré. Len blb by chcel nastaviť beh udalostí smerom dozadu. Zväčšovať chudobu, podporovať nedemokratické stavy, vracať sa do vojnového stavu, propagovať heliocentrizmus… Áno, regresia je presne toto. Progresia naopak postup k novým métam.

Ale naozaj lepším? Kto to rozhodne? Je automaticky lepšie len preto, že je to smerovanie k novým? Alebo aké adjektívum vlastne mám použiť?

A čo si vy, Kefalín, predstavujete pod slovom progresívny? Lepší? krajší? Prečo by progresívnym nemohol byť ja rasistický? Čo ak sa všetci dnes mýlime a medzi rasami naozaj existujú jasné intelektuálne rozdiely?  Nebolo by potom progresívnym zamerať sa na rozvoj apartheidu?

Nie, nevtipkujem! Boli časové obdobia a miesta, kedy bolo všetkým moderne mysliacim ľuďom nad všetky pochybnosti jasné, že otrokárska spoločnosť je tou najlepšou na svete.

Demokracia má jasný obranný mechanizmus – nesmieš brániť v myšlienkach, stačí len, aby nebránili inému v myšlienkach. Aký obranný mechanizmus je na línii spiatočník – progresivista?

Demokrat je pokorný v tom, že nechá rozhodnúť väčšinu.

Lebo nie je dôležité, čo chcete na oponentoch uplatňovať, ale ako sa opanujete pred násilím na svojich oponentoch pri uplatňovaní svojich myšlienok.

Ja osobne mám najväčší strach z tých, čo veľmi dobre vedia, ako sa pomáha utlačovaným a prídu s nápadom, že len pomáhajúci utlačovaným majú právo na život.

 

Share Button

Progresívne ružolíco k ďalšiemu rastu obludného štátu?

A jéjé. Som na 21. strane progresívneho ružolíceho dokumentu od ľavicových progresivistov a neobjavil som nič o úlohách štátu. Nie v boji s korupciou. Proste o úlohách štátu, ktoré sú nevyhnutné a majú na ne byť uvedené postupy aplikované. A niečo o úlohách štátu, ktoré prestanú byť korupčné vďaka tomu, že ich štát proste a jednoducho prestane vykonávať.

Ak potrebujete, príklad nadovšetky – soľárňi bizňis a spaľovanie nováckeho uhlia v nováckej elektrárni. Alebo také kampane za „slovenské potraviny“.

Hm, ale ten dokument má len 23 strán… Takže asi sa už ani nedočítam ničoho iného okrem jedného odstavčeka:

Byrokratické prekážky bežného života občanov, nejasnosti a komplikovaná komunikácia s orgánmi štátnej správy, či s poskytovateľmi verejných služieb (zdravotníctvo, školstvo) sú primárnymi
spúšťačmi bežnej korupcie. Systematické odstraňovanie týchto prekážok a zjednodušovanie, a zlepšovanie fungovania štátnej správy a verejných služieb je najlepším liekom na odstraňovanie motivácií ku korupcii v každodennom živote. Zdroj: Dá sa bojovať s korupciou na Slovensku? Dá! (PDF)

A aj to sa týka byrokracie okolo existujúcich úloh, ktoré na svoje bedrá za ostatných 15 rokov nabral po socialisticky vedený štát. Takže vlastne je rozsah štátu OK, len treba múdrejšiu demokraciu?

V mojej predstave opravy korupčných chýb v zdravotníctve má škrtanie činností štátu nezastupiteľnú úlohu. Nie je pritom jednoduché kľučkovať pri vylievaní tak, aby som nevylial ja decko – solidárny rozmer zdravotnej starostlivosti Európy 21. storočia.  Ale dá sa to!

Viem veľmi dobre o čom hovorím. Nakupovať s cudzou peňaženkou bez rizika strát vo vlastnej peňaženke, to je pre zdravotníckych pracovníkov veľmi charakteristické. Dokonca to skvele spoločnosť akceptuje, pretože vždy vie zdravotnícky pracovník povedať, že „je to nutné pre záchranu života“. Tak sa dá každá osobne motivovaná hovadina presadiť do financovania zo solidárneho zdravotného poistenia.

Verte mi, naozaj viem o čom hovorím, keď apelujem, na prehodnocovanie úloh štátu. Nabobtnať do nezvládateľných rozmerov sa dá s tými najlepšími úmyslami.

Preto mi tam tak neuveriteľne chýba bod medzi 2 až 3. škrtanie činností štátu.

Namiesto toho, je tam podivne naformulovaný bod (a možno aj dva) o podpore kontinuity profesionality v štátnej správe. Čo je presný opak. Nie je nad to, podporovať pečiatku, ktorej potrebu vyjadrí 11 z 10 jeho profesionálnych kolegov so slovami: „My to tak už 15 rokov kontinuálne pečiatkujeme a keď prestaneme, tak sa zrúti svet a zhasne slnko“.

Viete priatelia, mám vieru, že oni len pozabudli na ten chýbajúci bodík v protikorupčnom boji. Lebo inak, je to ako by ho jedna mater mi ho od mojej klávesnice odtŕhali. Fakt, že dobré.

Share Button