Moji prezidenti si zarečnili, zaamnestovali a jeden aj zanevymenoval. Toho s krížom v štandarde nebudem spomínať, ešte by ma obvinili z hanobenia štátnych symbolov. Prokurátora na to čoskoro bude mať. A ak by sa žiaden nehodil, Česi nám stále môžu požičať Polednovú. Isto to urobia radi z čírej bratskej lásky. Keď už máme tie najsamlepšie medzinárodné vzťahy za posledných 1200 rokov.
Takže poďme na toho, čo amnestoval tých, čo ani za 8 rokov česká justícia nevedela odsúdiť. Ale viete čo? Mne sa to jeho gesto vlastne veľmi pozdáva. A ukážem vám dva dôvody.
Prvým dôvodom je, že uľavil aspoň vyšetrovateľom. Viete si to predstaviť, ako asi vyzerá spis po 8 rokoch vkladania ospravedlneniek do neho? To môžete byť aj naschopnejším zaláskovancom, keď vám po 4 rokoch takýto spis hodia na stôl po odchode do dôchodku vášho kolegu. Prvé 2 roky len čítate tie ospravedlnenky z prvých kolegových 4 rokov. A ďalšie dva roky tie ospravedlnenky z tých dvoch rokov, počas ktorých ste čítali tie z tých predchádzajúcich 4 rokov. Ledva čo si medzičasom stihnete úchytkom odskočiť uľaviť
No a ten druhý dôvod? Hádam aspoň nejakému promile dôjde, že principiálna chyba nie je v tom, že po 8 rokoch sa zastavuje stíhanie. Ale že živili a volili 8 rokov niečo, čo sa tvárilo ako vyšetrovanie.
Pozorujem z povzdialia svojho emigrantského nadhľadu (toho, čo nechce mať s eséróčkami ŠtátSk s.r.o. a StátCZ s.r.o. nič spoločné), tak z tohto nadhľadu pozorujem, ako Česi hromadne závidia. Ako by si boli mohli bývali boli nakradli aj oni, keby sa nebáli, keby doma ausgerechnet vtedy nekachličkovali, keby…
Pozorujem, ako sa zľakli. Mali 8 rokov istoty a terazky sú akýsi zmätený. Stále si mohli mädliť ruky, že raz to príde. Žiadna hrôza z definitívneho a nezvratného oslobodzujúceho rozsudku. Mohli ich všetkých celých krásnych 8 rokov každodenne a opakovane odsudzovať. Prd nejaká prezumpcia neviny. Krásnych 8 rokov slastného pocitu, že oni za to môžu v akých sú sračkách 28. štátu v poradí s najlepším výhľadom na život na tejto planéte z 82 hodnotených.
A teraz bum ho – koniec. Skončilo 8 rokov fišerovského „Vyhlášení amnestie je prezidentovým právem, rozhodnutí Václava Klause proto respektuji. Sám bych amnestie nevyhlašovalal“, ktoré ich práve dobehlo.
Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.
Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.
Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.
Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza tohto článku nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.
To ocitované som napísané 19.12.2012, keď o amnestiách ešte nebolo ani vidu ani sluchu v článku Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ. Ja viem, človek má pravdu, až už keď netreba.
A budem to opakovať zas a znovu. Keď si 8 rokov spokojne hoviete, volíte si a hovoríte si: „Ako dlho budú vyšetrovatelia vyšetrovať je len na nich a ich rozhodnutie budeme, keď aj by im to trvalo 8 rokov, rešpektovať. Ale sám by som s odsúdením bol hotový nato-tata.“, príde a prísť musí ten moment, keď vás Pravidlá dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu.
Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti. Ale keď je to také čecháčkovské.
