Archívy značky: Pikiho rada na piatok

PRP: Nepočúvam Plastikov, Pride pochody ma otravujú a preto urobím všetko pre podporu menšinových zástupcov

Tento týždeň bol bohatý na komunisticko-nacistické zásahy štátnej moci do podpory menšinových žánrov, zásahov do rozmanitosti kultúry. Nechutné, sprosté, otravné, neprijateľné.

Ministerstvo kultúry zatrhlo všetku podporu pre menšinové pro-LGBT mimovládky. Absurdné, neprijateľné. Keď im na ich predstavenia, na ich performancie, na ich kultúrne akcie nepríde ani jeden divák, potom môžeme prípadne uvažovať, či by eventuálne z našich spoločných daní nebolo dobré financovať niečo iné. No nikdy to nezistíme, ak im rovno tú finančnú podporu vezmeme z moci úradnej a sily väčšinovej.

Nie, nemám rád tieto ich okázalé verejné predvádzania sa. Pride pochody ma dokonale otravujú. Ale to je tak všetko čo proti tomu urobím. Menšinové aktivity musia dostať vždy aspoň 120% podpory, ktorú dostáva väčšinová kultúra.

Rozmanitosť, neobvyklé nápady, to je to, čo nás obohacuje. Priatelia ružolíci progresívny by povedali: Čo nás posúva dopredu. Ja im k tomu dodávam, že dopredu je aj predkom do zadku. Ale to je iný príbeh.

Tak ako v 70. rokoch 20. storočia nemala právo komunistická diktatúra hodnotiť, čo sa má občanom páčiť a čo nie, rovnako to nemá ani demokratická spoločnosť. Teda, ak si chce hovoriť demokratická.

Keď som bol na stretávke po 20 rokoch od skončenia gymnázia, tak som mal spoledzi spolužiakov pomaly najkratší a najnudnejší príhovor.

Vzali sme sa v lete po mojich štátniciach, o 7 mesiacoch sa nám v riadnom termíne narodila dcéra (každý máme nejaké nedokonalosti, že), po piatich rokoch syn a žijeme s manželkou stále v jednom manželstve. Ako ide čas, som stále viac a viac do nej zamilovaný a viac a viac ma to s ňu baví.

A to je celé. Takto si tu žijeme, naša väčšinová populácia. Všetky zákony týkajúce sa rodiny, kultúry, ekonomiky sú postavené tak, že do centra dávajú našu rodinu. Všetko ostatné je menšina a preto je dobré tomu dávať 120% výdavkov. Pri tých ich počtoch je to aj tak zlomok.

Pritom to robím z čisto sebeckých záujmov. Chcem, aby prišli s niečím, na čo ja nikdy neprídem.

Viete, priatelia, ja to mám doma. Som absolútny prírodovedec. Literárna veda je pre mňa šialená záhada. Milujem, keď sa manželka pustí do dišputy o literatúre so svojim bratrancom. Absolútne im nerozumiem, ale fascinuje ma to.

Po chvíle počúvania Plastikov mám pocit ako keď šúchate o seba dva polystyrény a k tomu do taktu hvízda nožík po tanieri. Ale evidentne na ich koncerty chodia ľudia.

Vytočil ma pride pochod v Marseelle. Ausgerechnet v hodinu, keď sme si s rodinkou chceli dať v centre obed začali vyznačovať uzávierky. V cudzom meste som musel hľadať cestu kvôli kope šantiacich ľudí. Ale chodia tam na to ľudia. Všetci sa dobre bavia, majú evidentne radosť zo života.

O to predsa ide, priatelia, mať radosť zo života. Veď tú majú aj katolíci po svätom prijímaní. O tom zas niečo vie zas ja.

Preto v prípade témy LGBT komunity si dovoľujem využiť právo nechodiť.

Takže, aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Musíme podporovať menšinové aktivity na úrovni 120% tých väčšinových. Jednak je to aj tak len zlomok toho, čo konzumujeme my, väčšina. A hlavne, kým sa tie ich aktivity neuskutočnia, nezistíme, aký je o ne skutočný záujem a nezistíme, čím nás dokáže táto inakosť obohacovať.

Viete priatelia, zakázať to je naozaj jednoduché. Presvedčiť, to chce mať v seba naozaj veľkú vieru. Ja v naše vyše 20 ročné usporiadané manželstvo a dve biologické deti skutočne úprimne verím. Takto je to dobré, funguje to a nemusíme riešiť kadejaké podivné konštrukcie odkiaľ vziať DNA na výrobu potomstva.

Mňa ani nikoho z mojej rodiny to nevyrušuje, neohrozuje. Občas je to otravné, tak využijem svoje právo sa pozrieť na druhú stranu. A po chvíli sa vlastne celkom teším sa, že majú radosť zo života.

Prekvapení? Ale choďte! Hovorím vám to už na internete 16 rokov. Som nie len lekárnik, ale aj optimista.

Share Button

Kto vlastne vládne v Bielom dome? Demokracia alebo samozvaní hnutia Za vyššie dobro? 

No, ono to nie je tak úplne dobre nechať to ľahostajne len tak, veď ono sa to nejako samo vyvrbí.  Poľahky sa nám tu môže zrodiť nejaký nový diktátor, čo v mene vyššieho dobra…

Dostávame sa do dilemy: Demokracia verzus diktatúra nevolených. Demokracia verzus „Pokoj na práci“.   Demokracia verzus páchanie vyššieho dobra.

Given the instability many witnessed, there were early whispers within the cabinet of invoking the 25th Amendment, which would start a complex process for removing the president. But no one wanted to precipitate a constitutional crisis. So we will do what we can to steer the administration in the right direction until — one way or another — it’s over. Source: Opinion | I Am Part of the Resistance Inside the Trump Administration – The New York Times

No chápete to? Takže budeme robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme riadili administratívu správnym smerom, kým – tak či onak – to skončí.

Aký je to ten správny smer?  Čo sú toto kua za ueči?

Viete priatelia, veľmi dobre viem o čom hovorím. Nie ja, ale moja šéfka, poslankyňa Janka Cigániková, bola zvolená do parlamentu.

Kto som ja? Jej asistent. Kto je ona? Poslankyňa. Môžem predložiť desiatky podkladov –  nie moje, ale jej rozhodnutie je to, ktoré musím potom aj ja ctiť, prezentovať, obhajovať. Alebo odísť.

V priestore parlamentu som len červíček úradníček. Lebo ctím demokraciu, ako najvyšší politický princíp.

Trump bol demokraticky zvolený. Môže sa nám to nepáčiť, môžeme proti tomu protestovať, ale to je tak asi všetko. Tí angažovaní ružolíci objektívni úradníci sú stále len a len úradníci. Nikým nevolení, nikomu sa nezodpovedajúci. Ak robia politické rozhodnutia, je to prachsprostá diktatúra, je to obyčajné zneužitie moci. Takýchto zapálených horlivcov za vyššie dobro sme tu za ostatných 300 rokov mali, že by sme ich mohli aj do susedných vesmírov vyvážať a nechýbali by nám.

Existuje len jediné dobré riešenie – aby tí úradníci presvedčili Kongres na impeachment. Text v NYT je dobrý nástroj. Iste, patrí medzi úlohy úradníkov, ak dôjdu volený šéfovia za hranicu morálky, etiky a zákonnosti, vyjadriť svoj postoj. Informovať.

Aby aj moje deti, inžinier a zememerač pochopili:

Loajalita úradnického aparátu k voleným zástupcom vo výkonných funkciách má samozrejme svoje hranice. Je na nás občanoch  posúdiť, či sa postavíme za nich a budeme úradníkom vďační alebo na stranu našich volených zástupcov.

Veď len toť nedávno aj na Slovensku sa udial pekne a slušne zrealizovaný odpor  úradníka v podaní Zuzany Hlávkovej.  Aj nejakí občania sa postavili za ňu.  Aj nejaké to úsilie opozícia voči Lajčákovi vyvinula.

Ale musí ostať len a len pri informovaní verejnosti. Nič viac.  Nasledovať musia demokratické poistky.  Je v demokracii absolútne neprijateľné, aby nikým nevolení robili samozvané politické rozhodnutia.

Tých poistiek má demokracia dostatok. Naozaj nie je dôvod v mene vyššieho dobra hneď hádzať flintu na plece a telom brániť voleným zástupcom k prístupu k písaciemu stolu. Ľudové milície do demokracie naozaj nepatria!

Do demokracie patrí  aktivita občianskej spoločnosti, účasť na voľbách, aktívny podiel na kampani pre tých našich a hlasovanie.

Po nich sú už len jednoduchšie zlé riešenia. Jedno z prvých na rade je revolúcia a občianska vojna.

Možno som posledný demokrat-idealista, no nevzdám sa demokracie, aj keby som mal byť naozaj posledným. Viem ako to potom dopadá – zavoláte ma, aby som vám išiel na tie barikády rany obväzovať. Ale viete vy, čo taká revolúcia robí s dopravou?!?

Ľudia neblbnite. Na piatok podvečer mám lepší program, ako vyrábať v sterilizáku mastný tyl na oškerú kožu na vašich smradľavých haksniach. Jasne, že to urobím, ale nebude sa vám páčiť, že ma musíte pri tom počúvať.

Share Button

PRP: „Na toto je proste nutný zákon…“

Dobre si premyslite, či za seba naozaj chcete, aby konal zákon.

„Na toto je proste nutný zákon..“ – jo – všetci píšte modrým perom. Kua a keď nie, Treblinka to istí!

Skúste sa zamyslieť nad tým, ako si váš sused zabezpečuje svoje videnie sveta, práve to, ktoré sa vám nepáči, zákonom.

Omrkol som váš profil, priatelia čo ma tu čítate a napadá mi takýto príklad:

Napríklad povinne stráviť 20 dní za rok v Rusku. Podporením drobnej a lokálnej ekonomiky Ruska predsa pomôžeme v emancipácii miestneho obyvateľstva a rozvoju demokratického uvedomenia sa.

To je predsa absolútne v záujme nás, nadšencov západnej civilizácie, vyznávačov liberálnej demokracie.  Ak by bola v Rusku moderná spoločnosť demokratov, volili by si demokratov, nie diktátorské hovädá.

Že vy na to nemáte prostriedky, dostatok dovolenkových dní? Že vám sa to akurát tohoto roku nehodí, lebo by ste chceli vidieť Route 66 v USA? Tak potom na páchanie tohoto dobra je proste nutný zákon! 

Aby aj moje deti, inžinier a zememerač chápali:

Motivácia, vysvetľovanie, argumentácia – to sú dobré nástroje k spokojnému spolužitiu s ľuďmi okolo vás. Zákazy, príkazy nechcete ani vy voči sebe. Tak ich neskúšajte na iných. 

Viete priatelia, onehdá som bol býval bol napísal vrámci svojho osobného volebného programu niečo o tom, ako len keď budeme mať jednoduchší, menší štát, tak budeme šťastnejší.  Táto dnešná Pikiho rada na piatok je presne o tom.

Menej zákonov, jednoduchšie napísaných, aby svojej vlastnej spoločnosti rozumel aj priemerný stredoškolák.  A ak chcete, aby sa ostatní správali ako sa vám osobne páči, tak ich presvedčte, že je to pre nich samých výhodné.

Keď sa stane ich najobľúbenejšou myšlienkou to, čo milujete vy, vyhráme všetci.

Pod čiarou: Tento text naozaj nie je o Rusku.  Leda ak, tak len trochu.

Share Button