Archívy značky: lieky

Dostupnosť liekov a procesy cenotvorby na pozadí, ktoré ju zhoršujú

Na jednej strane je bulvárna prvá signálna – nie sú lieky pre onkologického pacienta. A na druhej procesy niekde hlboko v systéme zdravotníctva.

Najprv si teda dáme tú prvú bulvárnu signálnu:

Podľa našich informácií je základný problém v cene. Pre farmaceutické spoločnosti je výhodnejšie, ak ho predajú do iných krajín, kde zaň dostanú viac. O tom, v akej situácii sa ocitol onkologický pacient a že trnavská nemocnica nemá pre neho dôležitý liek, sme informovali ministerstvo zdravotníctva.

Národný onkologický ústav, na rozdiel od nemocníc, tento liek, ktorý potrebuje pán Marián, má.

Zdroj: Pán Marián trpí onkologickým ochorením. Liek, ktorý nutne potrebuje, na Slovensku nie je | TVnoviny.sk

A teraz, čo sa tam vzadu v procesoch zdravotníctva za týmto skrýva:

Existuje akési referencoívanie na úroveň 3 najlacnejšieho v EU. Takto natvrdo nastavené referencovanie pre 100% liekov vylieva 1-2% moderných liekov z faktickej dostupnosti.

Referencovanie na 3 najlacnejší je skvelý nástroj pre 90% až 95% liekov, ktoré tvoria 99,999% nákladov slovenského zdravotníctva na lieky. U moderných liekov sme s takýmto prístupom v riti.

Kým na väčšine liekov si výrobca doženie zisk na objeme, inovatívne lieky sa podávajú jednotkám pacientov. Takže potom so samozrejmosťou voľného trhu EU nastupuje pre výrobcu dilema, či bude pre Slovensko dodávať bez zisku.

Ďalším procesom je problém cenotvorby mimo štandardné cesty, ktorými prejde 80-90% liekov.

Existuje čosi ako kategorizačná komisia, ktorá má jasne definované pravidlá. Napríklad jedným z nich je, že keď nerozhodne o podanom cenovom návrhu, tak platí navrhovaná cena od výrobcu. To znie pre výrobcu skvele, ale…

Súčasne výrobca nesmie navrhnúť nič čo by presahovalo cenu ľudského života liekom zachráneného.  V reči paragrafov je to:

V zozname kategorizovaných liekov nemôže byť zaradený liek, ak dodatočné náklady vynaložené z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku ako účinkom efektívnejšieho variantu liečby sú vyššie ako 35-násobok referenčnej priemernej mesačnej mzdy za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality;

Takže aj by výrobca dostal požadovanú cenu obvyklú v EU, ale nesmie podať žiadosť kategorizačnej komisii.  Takže sa liek dostane k pacientovi v režime „na výnimku“.

Kým kategorizačná komisia stanovuje cenu s tým, že má za sebou objemy a obraty za celú republiku, výnimky riešia jednotlivé poisťovne a individuálne pre konkrétneho pacienta.  Namiesto silnej vyjednávacej pozície tu máme medicínu založenú na šťastí. 

Je potrebné vykonať dve úpravy v systéme.

Kvalifikovane, na základe tvrdých dát a presne definovaných parametrov vyčleniť tých pár percent liekov z referencovania. Súčasne prihliadať k rozhodnutiam o zaradení do terapie v ostatných krajinách EU.  (To sme pri štandardných terapeutických postupoch, ale to je iný príbeh.)

Akokoľvek to znie kruto, ak si danú liečbu nemôžu dovoliť platiť v Nemecku, naozaj si má na to naša ekonomika trúfnuť?  Naozaj si môžeme dovoliť platiť zo solidárneho balíka  liečbu na úrovni 40-, či nebodaj 70-násobku priemernej mesačnej mzdy za jeden získaný rok života štandardizovanej kvalitim ako to navrhuje Drucker?

Takto by sa zmietol zo stola prvý problém – výrobca nedodá na Slovensko, lebo to pre neho nemá ekonomický zmysel.

A druhým opatrením je zvýšenie akčnosti kategorizačnej komisie, otvorenie jej vyjadnávacích možností.  Už dnes má právo 2x do roka z vlastnej iniciatívy preskúmavať cenové hladiny liekov. Tak nech to robí intenzívnejšie práve u tých liekov, ktorých lepšie ceny si dnes dokážu jednotlivé nemocnice vyjednať aj pri svojich malých objemoch.

Spolu s presunom liekov z režimu „na výnimku“ do režimu normálnej kategorizácie sa tým vyrieši problém z reportáže, keď je liek dostupný len u niektorých poskytovateľov.

Pokojne nech potom ešte vyjednávajú poisťovne či jednotlivý poskytovatelia. Už dnes je súčasťou podmienok vyhlasovaných centrálnych nákupov nemocníc či poisťovní klauzula, že ponúknutá cena od výrobcu musí byť najviac 85% kategorizačnej ceny. Len keby sme tú kategorizačnú cenu mali, že.

 

 

Share Button

Solidarita a regulácie cien verzus reexport liekov a ich nedostupnosť

Čo si myslím o reexportoch? Nič lichotivé. A viete prečo? Lebo je to očakávaný dôsledok regulácie.

Regulácia cien liekov, PZT (zdravotníckych pomôcok) a výkonov zo strany štátu (nie poisťovní, ale štátu) je nutná. Proste takto sa vyvinula solidarita v tradícii demokratickej Európy.

Na každú reguláciu sa nájde okamžite riešenie. Reexporty sú takouto reakciou trhu na nevhodne nastavenú reguláciu. Do rovnakej skupiny patrí aj „pacientská turistika“ a, KDH to nebude počuť rado, aj potratová turistika. Proste nevhodne nastavená regulácia.

Preto považujem v oblasti štátneho regulovania cien za nutné rozumné referencovanie aj s ohľadom na ceny v štátoch EU. Opakujem: Rozumné referencovanie cien.

Referencovanie cien je súčasťou procesu regulácie, kde sa kontroluje konečná cena lieku u nás a na ostatných 27 trhoch krajín EU. Ak budeme referencovať tak, že chceme povinne byť na úrovni najnižšej ceny v EU, tak samozrejme že bude existovať v prostredí voľného trhu EU reexport.

A keby len to. Atraktivita našich pacientov pre výrobcov liekov je na bode mrazu, keď ich títo pacienti (štát) núti, aby predávali svoje lieky za najnižšie ceny v celej EU.  Dôsledkom je, že výrobca pošle na Slovensko len toľko liekov, aby sa nepovedalo, že Slovensko ignoruje. A občasné výpadky nie sú prioritne riešené. Prioritu majú štáty, kde sa za liek utŕži viac.

Nie, nie je to nič morálne ani etické a nepáči sa mi to. No to, že sa mi to nepáči nezmení nič na tom, že to existuje. Jediné čo pomôže, je niečo urobiť.

Áno, sú to totálne protichodné tendencie: 1. mať lacné lieky, aby sa výdavky na zdravotníctvo nerástli. 2. zabezpečiť dostupnosť liekov.

V slobodnom prostredí nedokážete prinútiť výrobcu aby predával tam, kde nechce. Môžete mu pripraviť len lákavé prostredie.

Takže aby to nezapadlo, ešte raz:

Liekom na reexporty je rozumne nastavené referencovanie cien v rámci EU. 

Celé zdravotníctvo je o solidarite

Prečo takýto totálne neliberálny prístup? Prečo v článku píšem niečo o povinnosti štátu regulovať ceny liekov, PZT a výkonov?

Za všetko môže solidarita.  Musíme, jednoducho musíme byť medzi sebou solidárny. Ako spoločnosť sa musíme postarať o chorých a menej úspešných. To je vlastnosť európskeho životného priestoru.  Byť solidárny je vysoko morálne.

Súčasťou solidarity je aj to, že spoločnosť zabezpečí, že chorý má k dispozícii liečbu. Jeden z nástrojov je cenová regulácia.

Cenová regulácia je nástroj. Môže byť dobý, môže byť zlý. Ako každý nástroj. Všetko závisí, ako tento nástroj použijeme.  A kto ho má v rukách.

Akú cenu má vás život?

Ešte jedno vysvetlenie pre totálnych nadšencov totálnej slobody trhu s liekmi a výkonmi.

Pripustím, že cenu má nastavovať trh. Tak sa vám teda opýtam, akú cenu má pre vás vaše zdravie?

Predstavte si, že sa poškriabete hrdzavým klincom a rana je hlboká a špinavá.  Ak nepoužijete antibiotiká, čaká vás na 100% smrť.  Čo by ste dali za to, aby ste neumreli? Milión? Dva milióny?

Dva milióny, to je trhová cena škatuľky Augmentinu a vakcíny proti tetanu vo vašom prípade.

Áno, ak by takto nastavil venu výrobca, nič by nepredal, leto nikto dva milióny eur na účte nemáme. Takže zlezie s cenou na cca 5 000€. To je priemerná výška vkladu na účtoch Slovákov.  To reálne máte možnosť zaplatiť.

Tak si vyberte: 5000€ alebo 100% smrť.  č.b.t.d.

Preto do cien liekov, PZT a výkonov vstupuje silná vyjednávacia autorita. Štát je silná vyjednávacia autorita. Namiesto slabého a o život bojujúceho pacienta nad hrobom a mokvajúcou hnisavou a gangrenóznou haksňov, preto cenu vyjednáva štát.

V dobrých časoch, bez časového tlaku, so silou trhu v hodnote niekoľkých miliárd € za sebou.  Za takýchto podmienok sa vyjednávanie s firmou dostane do stavu, že Augmentin stojí 5€ a vakcína proti tetanu 4€.

Cena za váš život bude 9€. Pomocou štátnej autority sa vám podarí zachrániť si svoj život v hodnote desiatok miliónov eur liekmi za 9€.

Priatelia, naozaj sa dá byť liberál a stáť za cenovou reguláciou liekov.

Tam, kde existuje voľný trh, cenové regulácie naozaj nemajú miesto.  Za lieky si kupujeme život. 80-90% liekov, ktoré užívate po 45-50 roku životu, sú lieky proti smrti. Lieky proti smrti nie sú voľný trh. Lieky proti smrti sú o solidarite medzi nami.

Pamätajte, osobná sloboda a medziľudská solidarita. Jedno bez druhého existovať nemôže.

Pod čiarou: O cene nemôže vyjednávať poisťovňa. Tej, na rozdiel od štátu, nezáleží na dostupnosti. Ak je liek nedostupný, poisťovňa nemusí zaplatiť.   Je to vidieť na to, ako poisťovne milujú limity na platby za výkony.

Share Button

Dáta o pohybe každej škatuľky lieku sú k dispozícii

Naozaj treba hľadať tú správnu rovnováhu v komplexe cena lieku-regulácia pohybu lieku.

U nás sa určujú ako priemer troch najnižších cien v Únii. Preto sú často v okolitých krajinách lieky drahšie ako na Slovensku. Výrobca tak privezie liek ku nám, za nízke ceny, dodávatelia ich však vyvezú do zahraničia, kde stoja viac.

Zdroj:  Lieku na tíšenie bolestí je málo, môže za tým byť aj jeho vývoz.

Či chceme alebo nie, liek je tovar a štandardne sa vo svete obchoduje. Takže hlásať, že reguláciou sme znížili ceny liekov a teda sú dostupnejšie je len ohlupovanie voličov.

Je dobré, že sa o tom píše, ŠUKL bude pod väčším tlakom. Pretože treba mať na pamäti, že ŠUKL disponuje skutočne všetkými potrebnými dátami, aby dokázal vyhodnotiť a kontrolovať skutočný pohyb každej jednej škatuľky, ktorá od výrobcu prvýkrát prešla naše hranice. Výhovorky musia naraziť na tvrdé dáta a tie sú k dispozícii!

Share Button