Archívy značky: Igor Matovič

Igor Matovič – sebec, ktorého všetci nakoniec opustia

Kult osobnosti Igora Matoviča sa musí rozhodnúť, či zlikviduje SVOJU OSOBNÚ vlastnú vládu, alebo bude spolupracovať so svojimi koaličnými partnermi.

Také sú fakty: SaS chce funkčnú vládu založenú na spolupráci a nachádzaní spoločných riešení. Spoločných.

Na spoluprácu potrebujete spoločnosť – to sú traja a viac partnerov za jedným stolom. Dnes za stolom sedí Igor Matovič sám ako prst. Má k dispozícii cca 45-48 svojich poslancov….

Igor Matovič sa nechce s nikým deliť o moc. S nikým. Našponovaním demokratických pravidiel na najvyššiu možnú mieru si vyrobil falošný poslanecký klub. Je to partia náhodne postretávaných žien a mužov bez spoločného cieľa. Spoločná práca, to im nič nehovorí. Každý to hrá sám, lebo nikdy netvorili tím, čo si prešiel dobré aj zlé.

Samotná strana OĽaNO je len jeden muž. Žiadna spoločnosť ľudí s rovnakým ideologickým videním sveta. Nemajú spoločné nič, okrem boja proti Ficovi. Tento cieľ dosiahli spoločne s ostatnými stranami vtedajšej demokratickej protismeráckej opozície. Veľmi rýchlo zabudli, že to bola spoločná snaha. Smer je v opozícii, rozdelený na dva tábory. Tak OĽaNO už neostalo nič, čo by im aspoň trochu pripomínalo spoločný cieľ s ostatnými stranami. Ani svoj vlastný vnútoRný spoločný cieľ.

Igor Matovič si verklíkuje stále dookola svoju utkvelú predstavu, ako všetko robí dobre, ako je on vyvolený, ako on chce to najlepšie a ako mu to všetci naokolo kazia. Ako všetci naokolo chcú povaliť JEHO vládu. Lebo toto je len a len JEHO vláda a on si nenechá od nikoho a ničoho do svojich dokonalých osobných jednomužových nápadov.

Nemá oponenta, nemá kto by mu nastavil zrkadlo, tak má pocit dokonalosti a svojej výnimočnosti.

Hovoril si JA prvý. Že JA je posledný, to nevedel.

A tak to všetci postupne vzdali a nechali ho v tom. Lebo presne tak sa to so sebcami v tímovej hre robí.

Necháte mu loptu, necháte mu ihrisko, necháte mu všetok čas sveta. A poberiete sa spoločne robiť niečo užitočnejšie ako toho sebca, do seba zahľadeného narcisa presviedčať, že má nahrať. Že má požičať loptu, že toto je tímová hra. Že prihrávka pre spoluhráča v lepšom postavení je rýchlejšia ako dobehnúť sám do dobrej pozície. (Zdravotnícky tím SaS pozdravuje.)

Priatelia, pred dvomi týždňami som v nádeji pre spoločnú hru využil svoje právo radového člena SaS požiadať svojho predsedu, aby konal, čo si prajem. U nás v strane sa táto politická hra hrá tímovo. Preto som svoj otvorený list adresoval našej republikovej rade.

Republiková rada sa mohla, alebo aj nemusela, s mojim návrhom stotožniť. Mohli moju nahrávku spracovať a prihrať ďalej predsedovi, alebo mi ju vrátiť späť do poľa. Bolo by bývalo bolo len na mne, ako kvalitne by som zdôvodnil svoju požiadavku požiadať OĽaNO a ako zmysluplne by som cielil svoju nahrávku.

Predseda tiež nekoná ako sólista. Nemohol by sa na moju nahrávku vykašľať, ak by sa za mňa postavil širší kolektív Republikovej rady. Tá mohla zaviazať predsedu, aby konal v mojom mene. Ale figu, už by konal v našom mene. Náš predseda hrá za nás všetkých. On to vie, my to vieme a preto to v SaS klape.

Áno, občas si predseda zasebčí, vydá si stanovisko sám za seba bez porady s nami a my mu to dáme okamžite pocítiť. SaS vie proste robiť politiku len ako dobre fungujúci stroj mnohých ľudí s rovnakým videním sveta. Sme liberáli a pravičiari.

Aj ten môj návrh bol v kolektívnom duchu. Ani by ma len nenapadlo požadovať niečo absolútne a ultimatívne, niečo také, ako odchod Mareka Krajčiho z funkcie ministra zdravotníctva. Plne chápem, že táto vláda je kolektívnym, spoločným priestorom vládnutia všetkých 4 koaličných stán. Preto moja požiadavka znela: Požiadajme stranu OĽaNO, aby vymenila Mareka Krajčiho na „svojom“ ministerstve, lebo svojimi politickými rozhodnutiami porušil pravidlá medicíny založenej na dôkazoch.

Spoločne 4 strany koalície víťazia a spoločne 4 strany koalície padajú

Tak to je a nikdy to nebude inak. Ak si myslím, že nám to nejaký sebec na nejakom poste kazí, tak to napíšem.

Najprv to napíšem našim, spoločne sa poradíme a potom s násobnou silou vieme požiadať svojho partnera, aby zvážil svoje kroky voči sebcom či totálne nekvalitným hráčom až smrteľne nebezpečným hráčom. Dávame tak svojim spoluhráčom šancu oprieť sa aj o nás. Nenecháme ich v tom samých, keď sa budú musieť vysporiadať so sebcami či s nebezpečnými hráčmi.

Verte mi, ako introvert sakrametsky dobre viem, ako sa tieto kolektívne hry majú hrať. Je pre mňa šialene energeticky náročné sa zapájať do kolektívnych radovánok, preto o to viac musím vedieť, ako sa to správne kolektívne má hrať. Opakované nahrávky, opakované pokusy by som proste už asi vzdal.

Preto navrhnem svojim priateľom v SaS, aby sme to spravili ako sa to so sebcami robieva – Necháme ho s tou loptou samého na ihrisku. Igor Matovič bude prskať, že prečo sa s ním nehráme. Prečo s ním nechceme robiť politiku. Možno vyroní aj zúrivé slzy a párkrát sa hodí o zem a vykričí nám, že to my sme opustili jeho. Že to my sme povalili JEHO vládu. Že on to chce hrať najlepšie ako sa len dá a my sme tí, čo to nechápeme.

Po chvíli, keď budeme mieriť, pochytaní okolo pliec, k rokovaciemu stolu, už ani nebudeme za chrbtom počuť jeho šialené výkriky. Vlastne nám už bude Igor Matovič úplne… Ale hej, tak po dvoch – troch rokoch dobrého spoločného vládnutia niekomu príde na um otázka: „Čo asi robí Igor Matovič sám uprostred stredového kruhu?“ Ale nikto nebude hľadať odpoveď. Budeme sa mu už len smiať.

Už z neho bude len kamenné uhlie.

Share Button