Na jednej strane v EU bojujeme za jednotný trh, odstránenie prekážok, bojujeme za jednotný postoj celej EU navonok voči ostatným partnerom. A potom si chceme prijať smernicu o audiovízií, ktorá je kompletne založená na ľubovôli jednotlivých krajín EU.

Na jednej strane je tu smernica zavádzajúca rovnaké práva spotrebiteľov nech je obchodník a zákazník z akejkoľvek krajiny EU a na druhej strane ideme dať do ruky nacionalistickým kapitánom nástroj na kúskovanie práv občanov pri prístupe k internetovému obsahu.

Pokojne pripravíme smernicu, ktorá priestor internetu delí na internet národných štátov. Pokojne si pripravíme smernicu, ktorá priamo vytvára požiadavky na prevádzkovateľov lokálnych služieb, aby diskriminovali občanov EU podľa príslušnosti k jednotlivým národným štátom. V roku 2017, roku 60 výročia vzniku EU!

„Tým podstatným aj dramaticky konfliktným bodom bola práve regulácia nevhodných videoobsahov na platformách, ako je Youtube, alebo na sociálnych médiách.“ uviedol Maďarič.

Vysvetlil, že viacero členských štátov sa postavilo proti tomu, aby smernica regulovala aj sociálne siete. Po spore dosiahli ministri kompromis spočívajúci v tom, že smernica sa bude týkať len tých sociálnych sietí, pri ktorých „je videoslužba podstatnou súčasťou“. Presné definície, či je obsah extrémistický, alebo nevhodný pre mládež, smernica neobsahuje. To si presnejšie stanovia členské štáty v národnej legislatíve po schválení smernice.

…

Ďalším bodom rokovania ministrov boli povinné kvóty na európske diela pri poskytovateľoch služieb na požiadanie, akým je napríklad Netflix. „Ak prejde táto smernica aj v europarlamente, 30 percent služby budú musieť venovať európskym dielam,“ vysvetlil Maďarič.

Konkrétny spôsob uplatnenia kvót na európsku tvorbu pri službách na požiadanie neupravuje smernica EÚ, ale až zákony, ktoré po jej schválení budú musieť prijať členské štáty.

Zdroj: Ministri kultúry EÚ schválili smernicu o audiovizuálnych službách. Sporným bodom… – Denník N

Viete priatelia, chápal by som, keby v tej informácii, ktorú nám náš minister kultúry priniesol z rokovania Rady EU, bolo napísané, že „na tomto sme sa nedohodli, tak to nebude predmetom smernice.“

Je naozaj veľký rozdiel, či globálna smernica EU niečo reguluje systémom – každý štát inak, alebo to smernica EU vôbec nerieši, nereguluje.

V prvom prípade sa dáva veľmi silná zbraň do ruky kadejakým extrémistom, nacionalistom či pomätencom duševne žijúcim v 18. storočí.  Buchnú po stole, prijme národnú legislatívu a poskytovateľ služby musí, proste musí počúvnuť a pre lokálny trh, pre určitú skupinu globálneho internetu zaviesť opatrenia, ktoré nikdy nebude musieť zavádzať pre občanov EU žijúcich v inej časti EU.

V prípade, že sa daná vec, v tomto prípade napríklad stanovenie koľko je to podstatná súčasť, alebo čo už je extrémistický obsah, teda v prípade, že sa to z centralizovaných procedúr a teda z legislatívy vynechá, musia si lokálny nacionalisti ad-hock zohnať podporu pre svoj konkrétny nápad regulovať.

Pretože sami s Facebookom či Googlom nezmôžu nič. Jeden internet je stále len jeden internet. Preto len a len na celo-EU úrovni má zmysle hovoriť o vymenovaní služieb, ktoré zaradíme do audiovízie. Preto len a len na celo-EU úrovní má zmysel rozhodovať čo je za hranicou Listiny práv a slobôd a nemá na internete čo hľadať.

Ak nie sme dnes schopní sa na tomto v EU zhodnúť, tak to radšej nechajme nateraz tak bez regulácie. Urobíme menej škody.

Internet nesmie byť parcelovaný na štáty!

Smernica obsahujúca slová: „regulujeme a pravidlá si stanoví každá krajina“ je bianko šek na porcovanie internetu. A zámienky môžu byť malicherné až absurdné.

Smernica neriešiacia to, na čom sa krajiny ešte nevedia zhodnúť, vyžaduje od iniciátorov konkrétnych riešení zháňanie podpory v ostatných častiach EU pre svoje regulačné zásahy.  Organicky tak vzniká jednotné stanovisko.

Stonásobne sa tento rozdiel v prístupe k reguláciám manifestuje v prostredí internetu.

Historickou výhodou internetu je (hádam aj navždy ostane), že nezáleží akou rečou hovoria vaši susedia,  záleží len na vašich schopnostiach, či porozumiete inojazyčnému obsahu. Historickou výhodou internetu je (a našou povinnosťou je to chrániť), že nezáleží, kde sa práve nachádza vaša telesná schránka,  bez bariér môžete diskutovať s človekom, ktorého telesná schránka sa nachádza na opačnej strane Zeme. Alebo už len bolo?

Princípy virtuálneho priestoru sú nové a nemáme ich zatiaľ zažité, nezvykli sme si. Ľudskou prirodzenosťou je, že máme radi istotu zvykov a známych veci. Ale to nie je dôvod, aby sme kvôli tomu ničili základné princípy virtuálneho sveta tým, že ho zošnurujeme už dávno prekonanými a vyriešenými zvykmi sveta materiálneho. A dvojnásobne ak ide o skutočne prekonaná zvyky, na ktoré sme medzičasom už našli moderné riešenia.

Určite to nie je jednoduché. Sú oblasti, ako je celoplanetárna ochrana duševného vlastníctva,  ktoré sa ešte len musia nanovo definovať. Ale sú oblasti a slobodný prístup k informáciám, tovarom a službám k ním nepochybne patrí, v ktorých sa nám už podarilo prelomiť zvyky predchádzajúcich storočí a tisícročí a podarilo sa nastaviť pre ne pravidlá modernej doby.

Z rovnako dobrých dôvodov, ako v prípade rasizmu a šovinizmu, by sme mali postaviť mimo garantované práva vo virtuálnom priestore lokacizmus.

Problém lokacizmu je starý ako internet

Problému lokazizmu v prostredí internetu som sa už bol býval bol venoval dávno pradávno roku 2010  v článku Lokacizmus v praxi od najvyššieho. Vtedy šlo o to, že Google poskytol novú verziu akéhosi, dnes už neexistujúceho SW, v závislosti na vašej IP adrese. Ak ste boli so Slovenska, mali ste smolu, nová verzia, nové funkcie neboli dostupné.

Dnes si lokacizmus zanášame priamo ako povinnú súčasť legislatívy jednotlivých štátov. Absurdne, ako spoločné rozhodnutie na vrcholnej úrovni EU.