Archívy značky: EU

Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti multi-kulti kebabu

Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.

Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.

Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.

Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.

A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!

Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.

Na jednej strane máme:

Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.

A na druhej strane:

Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)

A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu.  Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?

Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov

 „…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná  ako z moci úradnej bude zakázané.

Takže je to zas a znovu:  Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o  socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.

Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec.  A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra  křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.

Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.

Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať,  rieši informačnú nerovnováhu.  Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom  človeku.

Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.

Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky  a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.

Share Button

Zamneď: O jadrovom delení EU blúznia len politickí hochštapleri

Slovensko sa nikdy neposunie zo svojej Karpatskej kotliny. A rovnako Slovák nikdy nebude vysávať dlažbu pred vjazdom do svojej garáže. Ani keby ste vytvorili 333 strieborných jadierok. Tak ho za to odstrčíte?

Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko či nebodaj Španielsko vraj začínajú v EU myslieť zas len a len na seba. A poniektorí pomätení z geografického okraja EU ich chcú v tomto jadrovom probléme dokonca podporovať.

Bez akejkoľvek diskusie, rovnoprávnosť a priateľské vzťahy medzi občanmi EU sa v roku 2020 už nemôžu budovať na základoch konca 20. storočia. Nemôžu sa budovať na princípe národných štátov 19. storočia či nebodaj na princípe akýchsi nadnárodných skupiniek typu beneluxu, V4, pobaltskej ľudskej reťaze, jadierok či nordsteamových kamarátčaftov.

Ak budú krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko či nebodaj Španielsko zdôrazňovať svoje národné historické úlohy, bude to krásne do vitríny kamsi v predizbe parlamentov. No bude to v roku 2020 neskonale otravné pre 30-40% občanov EU. Tak ako je pre Európu 21. storočia otravné, smiešne a malomestské  to Trumpove „America first.“

A veď dajme tomu, že sama EU samu seba rozdelí na niekoľko rýchlostí. Sama EU si vytvorí akési jadro krajín a nejakú perifériu. Jednak ekonomickú perifériu a aj geografickú. Ako sa na EU budú pozerať krajiny ako Macedónsko, Čierna Hora, či Moldavsko? Krajiny, ktoré dnes ani len v EU ani v Schengene ani v eurozóne nie sú?

A sami jadrové krajiny im vytvoria akýsi ďalší stupeň, ktorý bude pre tieto krajiny absolútne nedosiahnuteľný!

Ako ich budeme presviedčať, že cesta integrácie do EU je fajn, keď pred ne postavíme ďalší a ďalší a ďalší a ďalší a ďalší stupienok, kým ich blahosklonne uznáme za skutočných a rovnoprávnych  ako skutoční občania EU?

Ak sa ma niekto dnes, v roku 2017, pýta na môj osobný postoj k Ficovej téme „jadro EU“, tak moja odpoveď je: „Choďte z hovadinami kade ľahšie. Ja som občan EU na území Slovenskej republiky. Byť občanom EU je dobré a je len a len  v našej moci, aby bola EU dobré miesto na život. Je absolútne samozrejmé, že sa logicky na ďalšom rozvoji bude podieľať každá jedna z 27 členských krajín.  Alebo sa chcete podieľať na štiepení EU?“

EU sa potrebuje rozvíjať geograficky a ekonomicky. Na geografický rozvoj musíte ukázať krajinám ako je  Moldavsko či Macedónsko, Slovensko či Taliansko, že pre EU nikdy nezáleží, kde krajina leží, vždy má po vstupe rovnoprávne postavenie v EU. A pre ekonomické dobiehanie, predbiehanie a rozvoj musíte krajinám dopriať právo na rozdielnosť ekonomických parametrov.

Ak môžeme dnes niečo skutočne veľké pre EU vykonať, tak je to myslieť a podporovať krajiny za jej hranicami. Stať sa lídrom vonkajšej integrácie. My veľmi dobre vieme, čo to znamená stáť na periférii, stáť pred bránami a odolávať kadejakým trhacím snahám z východu.

Ak môžeme dnes niečo skutočne veľké pre EU vykonať, tak je to myslieť a podporovovať udržiavanie jednotnej EU do vnútra. Stať sa lídrom vnútornej integrácie.

Pokojne si v EU klaďme nové méty, tak ako sa míľnikmi stali schengen či prijatie eura. Pokojne nech je takýchto míľnikov aj 5 či 6. Pokojne nech je jednou aj vysávanie pred vstupom do garáže 2x do týždňa, keď sa na tom zhodne každý člen EU. Len vás prosím, nehovorme krajinám, ktoré dosiahnu na jednotlivé míľniky, že sú akési lepšie, prvoligové, jadrové či nebodaj super-európske.

Politici, ktorí sa takýmito pojmami oháňajú sú nezodpovední hochštapleri, ktorí sa nedokázali poučiť z histórie.  Sami Nemci si odžili Ossi und Wessi, my sme si odžili československé doplácanie.  Jednou z hlavných tém britského referenda bolo doplácanie Spojeného kráľovstva do rozpočtu EU.

A teraz mám byť nemým a pokorným svedkom Ficovej jadrovej rétoriky?

Je absolútne neštátnické, ak by politici v krajinách EU niekedy v budúcnosti chceli budovať ďalšie a ďalšie hierarchické bariéry pre rovnosť občanov jednotlivých geografických či ekonomických  častí EU.

Ak chceme byť, my ako Slovensko, skutočne štátotvornou krajinou EU, musíme myslieť skutočne štátnicky. Štátnické v EU kontexte je pre krajinu, ktorá sa dokázala len nedávno vysporiadať s parametrami EU, parametrami eurozóny, s parametrami Schengenu, stať sa ambasadormi toho, čoho sme, my Slovensko, už členmi.

Štátnické v kontexte EU je nepodporovať nápady na vytváranie nových bariér medzi krajinami v EU.

Štátnické je, podieľať sa na spoločnom zbližovaní občanov Európy v spoločnej jednotnej EU.

Možno len treba v Berlíne či Paríži a na Súmračnej drobne a nežne pripomenúť, že na zaváhanie EU a vytvorenie pocitu beznádeje Macedónska či Čiernej Hory čaká Rusko. Že bez Bosny je vstup Chorvátska do Schengenu logistický nezmysel. Že Bulharsko  a Čierna Hora sú v porovnaní s Gréckom či Portugalskom roky oázou menovej euro-stability.

Zamyslite sa takto v nedeľu s krvou plnou chylomikrónov, či sa chcete podieľať na budovaní jadra EU a opakovať históriu. Rozhádať krajiny EU,  poslať 5-7 krajín  Európy do náručia Ruska  a budovať komplex nekonečného upachteného menejcenného dobiehača Západu. Ak chcete prísť ako novodobí ficiáš, musíte si dnes sami tento hnus svojou jadrovou rétorikou pripraviť. Len do toho, stať sa užitočným idiotom ficovej rétoriky jadrového separatizmu.

Share Button

Prehľad medicínskych projektov operačného programu Výskum a inovácie – prehliadka sprostredkovateľských agentúr na správu štátnych peňazí

Organizátori konferencii, minulí dodávatelia nefunkčných štátnych SW riešení, veľkoobchodné firmy, agentúry súťažiace o agentúrne peniaze, univerzity ako záštita súkromníkov za drobné všimné, IT firmy bez webových stránok, bez referencii, bez vedeckej podstaty, realitné projekty… To všetko sú na Slovensku výskum a inovácie v oblasti medicíny, zdravotníctva, farmácie.

A medzi nimi jeden jediný priamy akademický žiadateľ (a aj to na univerzálny vedecký park), jediný priamy výrobca z medicínkej branže a jediný žiadateľ so skutočnými medicínskymi referenciami.

Takto pospolu to vyzerá skutočne hrozivo. A to som nerobil žiadnu selekciu. V hladine nad 0,5 milióna eur sú to proste všetky, slovom všetky, projekty z oblasti medicíny, ktoré v tomto programovom období v tomto operačnom programe doteraz dostali peniaze.

Žiadne také, že by som chcel vybrať nejakú zámerne pre vládu nelichotivú vzorku projektov.

Je to des a hrôza.

Je to dokonalý obraz totálneho rozvratu Slovenska. Netvrdím, že z tých projektov nakoniec niečo rozumné nevypadne. Ale už na štarte je to katastrofa.

Zdrojom údajov je štátny web www.itms2014.sk.  Podrobne som sa v prehľade projektov pohrabal. Ku každému projektu som doplnil malý komentár.

Pokračovať na Prehľad medicínskych projektov operačného programu Výskum a inovácie – prehliadka sprostredkovateľských agentúr na správu štátnych peňazí

Share Button