Archívy značky: demokracia

Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti multi-kulti kebabu

Tak sa nám rozhorel ďalší spor o to, či má Brusel zakazovať kebab.

Darmo budem hovoriť o tom, že na zdravotníckom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo 32 proti 22 členom za akúsi špecifickú formu obmedzenia používania anorganických fosfátov v potravinárstve. Ak ste akokoľvek proti, je to útok na úspešný projekt EU. A to sa predsa nesmie.

Vo co gou fosfáty v potravinách článok chystám pre svoj profesionálny lekárnický web, nateraz len ocitujem krátku charakteristiku:

Keď sa kedysi porážali zvieratá a mäso za tepla spracovávali, bol v ňom prirodzený fosfát, ktorý viazal vodu a nebolo treba pridávať nič. Lenže v priemyselnej veľkovýrobe sa mäso spracúva najskôr 48 hodín po porážke, fosfát sa medzitým odbúra a do výrobkov ho musia pridávať.

Source: Klamstvá o potravinách! Kŕmia nás hnusom, tvrdí človek z brandže

Takže späť k politickej rovine – hnusný Brusel zakáže fosfáty a je z toho razom útok proti muli-kulti kebabu. Také klasické v spoločnosti dnešných dní.

A ja som rázne proti! Proti tomu, aby sa šírili hovadiny! Som proti tomu, aby bola EU socialistická!

Tak sa poďme pozrieť najprv na tie hovadiny, socializmus z toho vyplynie akosi automaticky. Socializmus má k hovadinám totiž naozaj blízko.

Na jednej strane máme:

Chci aby co si strkám do žaludku byla moje věc. Ne aby o tom plošně rozhodoval někdo cizí.

A na druhej strane:

Tady jde o fosfáty, ne o kebab. Sporná a zřejmě škodlivá konzervační látka – vám přijde jako hloupost o tomto diskutovat? Je vám jedno co si strkáte do žaludku? (zaznelo na FB)

A viete čo je najhoršie? Že aj tí, čo by chceli dať veci na pravú mieru sa dopustia ďalšej podpory socializmu.  Ako po šikmej ploche. Je vám jedno co si strkáte do žaludku?

Že aj tí, čo by chceli dostať veci na pravú mieru, sa dopúšťajú len ďalších argumentačných faulov

 „…jako hloupost o tomto diskutovat?“ – on píše diskutovať o téme, ktorá je jasne definovaná  ako z moci úradnej bude zakázané.

Takže je to zas a znovu:  Jeden o koze a druhý o voze. Jeden o štandardom liberálnom „otváraní tém“ a o „diskusii“ a druhý hovorí o  socialistickom „štátnom zákaze“. Hádam chápete, že ide o diametrálne iné veci.

Ako liberál samozrejme chcem, aby to, čo si strkám do žalúdka, bola naozaj moja vec.  A že sa to dá spraviť tak, aby zlé veci naozaj pekne slušne liberálne zmizli z povrchu zemského, ukázala onehdá aféra  křechčené kuřecí. Stačilo pár reportáží v TV a novinách a obchody to samé stiahli, lebo nechceli byť za šmejdov, čo predávajú vodu za cenu mäsa.

Mimochodom, fosfáty slúžia (okrem iného) presne na to isté – na udržanie čo najväčšieho objemu vody v svalovine.

Ak by mali socialisti na stoličkách v Bruseli záujem „o otvárenie tém“ a „o diskusiu“, tak by prikázali, aby informácia o množstve fosfátov vo výrobku bola písmom veľkosti 20 cm a za klamanie by bol aspoň 10 ročný trest. Lebo ten, čo chce diskutovať,  rieši informačnú nerovnováhu.  Konečné rozhodnutie ostáva na slobodnom  človeku.

Priatelia, nie je väčšej slobody, ako to, že si slobodný človek v slobodnej krajine môže slobodne robiť aj sprostosti. Len tak sa dá za vlastný život niesť plná zodpovednosť.

Na začiatku to bolo o bohumilej téme obmedzení používania fosfátov a dopadlo to ako vždy. Po socialisticky  a s kopou nedorozumení v diskusiách medzi ľuďmi.

Share Button

ČR: „Vláda proste musí mať väčšinu 101 hlasov.“ – „Nemusí. Mýlíte se.“

Jasné, načo demokratické hlasovanie a získanie väčšiny ako jediný rozhodovací argument v demokracii.  Postavíme menšinovú vládu a všetko bude v poriadku. „Jdem makat, žádné jaké pak copak!“

Áno, menšinové vlády boli mnohokrát v minulosti a aj v budúcnosti  budú pravidelnou súčasťou systému parlamentnej demokracie.  Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie.  S princípmi parlamentnej demokracie nemá takáto vláda nič spoločné. 

Tak sa pozrime, ako vyzerá,  teda v skutočnosti vyzerá,  menšinová vláda po demokratických parlamentných voľbách.

79 poslancov dokáže prehlasovať 121 poslancov, keď sa rozhodnú (v zmysle svojho sľubu) hlasovať proti. Napríklad pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Alebo pri každom ďalšom zákone. Nuž, ak je pre vás jednoduchá predstava 79>121, tak naozaj menšinová vláda dáva zmysel.

Takže zákony nebudú? Aj tak sa dá.

Ak návštevu Strakovej akadémie a debatný kruh pri káve chcete nazývať menšinová vláda, tak áno, ospravedlňujem sa, máte pravdu, menšinová vláda dáva zmysel. Ak vládu formou vyhlášok, vládnych nariadení a pokynov riaditeľa považujte za vládu v parlamentnej demokracii, iste vládou to je.

Predsa len potrebujete nejaký zákon schváliť? Tak sú dve cesty.  Nakúpite si v čase potreby väčšinu, alebo pošlete  poslancov opozície za dvere, aby hlasovali len vaši poslanci.  Schvaľuje sa totiž väčšinou prítomných poslancov.  Vrátane dôvery vlády. 

Ak schvaľovanie zákonov pomocou finančného nákupu poslancov, alebo nákupu ich návštevy posilňovne počas hlasovania považujete za vládu v demokracii, tak naozaj to vláda je.

Vláda je naozaj menovaná z úplne kohokoľvek, pokojne aj z Marťanov s tykadlami (de jure), vláda naozaj môže vládnuť bez dôvery aj 100 rokov (de jure, Ústava ČR nepozná lehoty a vo vete o rozpúšťaní Poslaneckej snemovne je sloko „môže“. Na Slovensku máme aspoň lehotu 6 mesiacov).  Ak za vládu zodpovedajúcu výsledku volieb považujete aj Rusnokovu vládu kamarátov prezidenta, tak áno, vláda to bola.

Takže si to  zosumarizujme: Menšinové vlády existujú podľa Ústavy a svojimi 15-20 hlasmi ministrov na stoličkách poslancov (v ČR nemajú kĺzavý mandát) si sami sebe schvaľujú zákony, keď zvyšných 180 poslancov si vyjde na chodbu zafajčiť. (Pardón, to je zakázané, takže zacvičiť.) 

Takže ako? Boli voľby, aj plenta bola, aj politické strany na výber boli a vládne 20 ľudí bez akejkoľvek závislosti na výsledku volieb. Pardón, 19, ten jeden (Babiš) bol zvolený vo voľbách 30% voličov. Menšinová vláda v systéme parlamentnej demokracie podľa písma Ústavy ČR naozaj možná je. 

č.b.t.d. (Quo erat demonstradum.)

Iste, toto je duch a právo nastavené v písmenách Ústavy ČR. To sa  teda ospravedlňujem každému, kto ľpie na písme, že ma menšinová vláda v prostredí parlamentnej demokracie rozhorčuje. 

Ústava ČR obsahuje vetu: „Vláda je odpovědna Poslanecké sněmovně.“ Iste, keď si 180 poslancov odhlasuje, že z rokovacej sály bude posilňovňa a zasadania poslaneckej snemovne budú v Strakovej akadémii počas rokovania vlády, aj táto veta Ústavy bude naplnená. 

Aby sme nezabudli – obdobie „opoziční smlouvy“ bolo obdobím menšinovej vlády. Bolo to skutočne skvelé obdobie, kedy demokracia v ČR zažívala svoje najhviezdnejšie obdobie.

Tradícia zaväzuje. Naopak, snažiť sa o demokraticky čistú väčšinovú vládu by bolo v príkrom rozpore s najlepšími tradíciami politiky ČR. A tak to Babiš po pár hodinách vyjednávaní zabalil.

Koho to už zaujíma, že demokracia je diskusia, že demokracia je kompromis, že Ústava obsahuje článok 6: „Politická rozhodnutí vycházejí z vůle většiny vyjádřené svobodným hlasováním. Rozhodování většiny dbá ochrany menšin.“, samotnú esenciu demokracie.

Áno, máte pravdu vo všetkých vecných námietkach o texte Ústavy ČR v jej neskorších článkoch a oddieloch. Na tom sa zhodneme, že technicky je menšinová vláda bez akéhokoľvek rozporu s Ústavou možná.

Aj voľby boli, aj za plentu sa chodilo, aj politické strany na výber boli… Len tá demokracia, chúďa, sa nám kamsi podela. A lietadlá stále nepristávajú.  Ako to, veď sme všetko urobili presne podľa písma Ústavy ČR? 

Súvisiace: Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.

 

Share Button

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button