Archívy značky: demokracia

ČR: „Vláda proste musí mať väčšinu 101 hlasov.“ – „Nemusí. Mýlíte se.“

Jasné, načo demokratické hlasovanie a získanie väčšiny ako jediný rozhodovací argument v demokracii.  Postavíme menšinovú vládu a všetko bude v poriadku. „Jdem makat, žádné jaké pak copak!“

Áno, menšinové vlády boli mnohokrát v minulosti a aj v budúcnosti  budú pravidelnou súčasťou systému parlamentnej demokracie.  Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie.  S princípmi parlamentnej demokracie nemá takáto vláda nič spoločné. 

Tak sa pozrime, ako vyzerá,  teda v skutočnosti vyzerá,  menšinová vláda po demokratických parlamentných voľbách.

79 poslancov dokáže prehlasovať 121 poslancov, keď sa rozhodnú (v zmysle svojho sľubu) hlasovať proti. Napríklad pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Alebo pri každom ďalšom zákone. Nuž, ak je pre vás jednoduchá predstava 79>121, tak naozaj menšinová vláda dáva zmysel.

Takže zákony nebudú? Aj tak sa dá.

Ak návštevu Strakovej akadémie a debatný kruh pri káve chcete nazývať menšinová vláda, tak áno, ospravedlňujem sa, máte pravdu, menšinová vláda dáva zmysel. Ak vládu formou vyhlášok, vládnych nariadení a pokynov riaditeľa považujte za vládu v parlamentnej demokracii, iste vládou to je.

Predsa len potrebujete nejaký zákon schváliť? Tak sú dve cesty.  Nakúpite si v čase potreby väčšinu, alebo pošlete  poslancov opozície za dvere, aby hlasovali len vaši poslanci.  Schvaľuje sa totiž väčšinou prítomných poslancov.  Vrátane dôvery vlády. 

Ak schvaľovanie zákonov pomocou finančného nákupu poslancov, alebo nákupu ich návštevy posilňovne počas hlasovania považujete za vládu v demokracii, tak naozaj to vláda je.

Vláda je naozaj menovaná z úplne kohokoľvek, pokojne aj z Marťanov s tykadlami (de jure), vláda naozaj môže vládnuť bez dôvery aj 100 rokov (de jure, Ústava ČR nepozná lehoty a vo vete o rozpúšťaní Poslaneckej snemovne je sloko „môže“. Na Slovensku máme aspoň lehotu 6 mesiacov).  Ak za vládu zodpovedajúcu výsledku volieb považujete aj Rusnokovu vládu kamarátov prezidenta, tak áno, vláda to bola.

Takže si to  zosumarizujme: Menšinové vlády existujú podľa Ústavy a svojimi 15-20 hlasmi ministrov na stoličkách poslancov (v ČR nemajú kĺzavý mandát) si sami sebe schvaľujú zákony, keď zvyšných 180 poslancov si vyjde na chodbu zafajčiť. (Pardón, to je zakázané, takže zacvičiť.) 

Takže ako? Boli voľby, aj plenta bola, aj politické strany na výber boli a vládne 20 ľudí bez akejkoľvek závislosti na výsledku volieb. Pardón, 19, ten jeden (Babiš) bol zvolený vo voľbách 30% voličov. Menšinová vláda v systéme parlamentnej demokracie podľa písma Ústavy ČR naozaj možná je. 

č.b.t.d. (Quo erat demonstradum.)

Iste, toto je duch a právo nastavené v písmenách Ústavy ČR. To sa  teda ospravedlňujem každému, kto ľpie na písme, že ma menšinová vláda v prostredí parlamentnej demokracie rozhorčuje. 

Ústava ČR obsahuje vetu: „Vláda je odpovědna Poslanecké sněmovně.“ Iste, keď si 180 poslancov odhlasuje, že z rokovacej sály bude posilňovňa a zasadania poslaneckej snemovne budú v Strakovej akadémii počas rokovania vlády, aj táto veta Ústavy bude naplnená. 

Aby sme nezabudli – obdobie „opoziční smlouvy“ bolo obdobím menšinovej vlády. Bolo to skutočne skvelé obdobie, kedy demokracia v ČR zažívala svoje najhviezdnejšie obdobie.

Tradícia zaväzuje. Naopak, snažiť sa o demokraticky čistú väčšinovú vládu by bolo v príkrom rozpore s najlepšími tradíciami politiky ČR. A tak to Babiš po pár hodinách vyjednávaní zabalil.

Koho to už zaujíma, že demokracia je diskusia, že demokracia je kompromis, že Ústava obsahuje článok 6: „Politická rozhodnutí vycházejí z vůle většiny vyjádřené svobodným hlasováním. Rozhodování většiny dbá ochrany menšin.“, samotnú esenciu demokracie.

Áno, máte pravdu vo všetkých vecných námietkach o texte Ústavy ČR v jej neskorších článkoch a oddieloch. Na tom sa zhodneme, že technicky je menšinová vláda bez akéhokoľvek rozporu s Ústavou možná.

Aj voľby boli, aj za plentu sa chodilo, aj politické strany na výber boli… Len tá demokracia, chúďa, sa nám kamsi podela. A lietadlá stále nepristávajú.  Ako to, veď sme všetko urobili presne podľa písma Ústavy ČR? 

Súvisiace: Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.

 

Share Button

Morálku udávajú tí tam hore a tak máme ogrcané krpce

To v nadpise, pamätáte? Hej, vtedy v článku Naše malé utiahnuté bezcharakterné hoviadko pocítilo životnú šancu, to boli len také malé ochutnávky.

Nuž a takto to vyzerá v praxi:

„Co udělal tak hrozného, že bych ho neměl volit?“ zeptal se mne kamarád, dnes ředitel školy. „Tak třeba Čapí hnízdo. Je přece podezřelý, že zneužil padesát milionů evropské dotace,“ odvětil jsem. Kamarád mávl rukou a reagoval: „Ale no ták. To přece dělá každý druhý. A teď toho akorát někdo využil a chce ho poškodit.“

Zdroj: Exkluzivní posudek a Babišova čapí můra – Reportermagazin.cz

Ten prípad je kryštalicky jasný. Účelovo zavekslovali s majetkom, formálne splnili požiadavky, nikto sa na dve oči nepozeral a keď boli peniaze pod strechou, zavekslovali s majetkom zas opačným smerom.

A veď to robí každý…

Nie, priatelia, nie každý. Hoďte všetkých do jedného vreca a neunesieteho, prigniavi vás a už to nerozchodíte. Beriem to skutočne osobne.

Rovnako osobne, ako som bral nedávne vyjadrenie novej ministerky školstva o tom, že za problém so školskými eurofondami na vedu môže každý v tejto republike. Dávno som nepočul také podlé slová, aké vygrcala po tom, ako bola v úrade tri dni aj s pozdravom.

Nie, nerobíme to každý. Normálne sa živím prácou a do politiky leziem, pretože chcem slúžiť tejto spoločnosti. Nepotrebujem sa naháňať ani za nejakými ficovými či dankovými štátnymi cenami či nebodaj výložkami.

A ani nepotrebujem, aby moja sloboda slova bola nad zákon.  Alebo si myslíte, že som taký slaboch, že by som potreboval porušovať zákon na dehonestáciu politického oponenta? Veď oni sa dehonestujú sami, stačí si počkať a č.b.t.d. si vyrobia sami.

Ja viem, asi je to divné a aj preto leziem do politiky. Aby sa normálne veci stali zas normálnymi. Aby sa na Slovensku dobre žilo nám priemerne zodpovedným a priemerne poctivým.  Aby sa ľudia po sebe divne pozerali, keď niekto povie „Ále veď to robí každý!“

Aspoň to skúšam.

Share Button

Chválením západného smerovania a iných elementárnych vlastností, len tvoríte náklady stratených príležitostí Slovenska

Veľmi intenzívne, od polovice leta, keď mi skončilo predplatné N-ka, rozmýšľam, čo je to, ako to pomenovať, to niečo, prečo nad tým novým predplatným tak tvrdo uvažujem. Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem. Veď by malo byť pre mňa z rôznych dôvodov samozrejmé si N-ko predplatiť.

Takto to je priatelia:

Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem?  Lámal som si hlavu, luftoval mozgovňu,  odstupoval, približoval sa, nazeral zprava, zľava a nie a nie na to prísť. A potom Kostolný pochválil Ficovu vládu za prozápadné smerovanie Slovenska v článku:  Táto vláda sa dá aj pochváliť – Denník N

A bolo to!

Prehliadol som, že to, čo ja považujem za absolútne samozrejmé, to, čo považujem za nediskutovateľnú vlastnosť, čo považujem za vlastnosť nie výhodu a vonkoncom nie chybu systému, ale úplne samozrejmú, ako dusík v atmosfére, podstatu svojho bytia, tak to ONI OPAKOVANE PRIPOMÍNAJÚ, ŽE MI CHÝBA.

Ak sa pozriem touto svojou optikou na ten článok, čo napísal Matúš Kostolný, na opakované chválenie Ficovej vlády a holedbanie si nad Ficovým smerovaním na západ, tak vlastne napísal, že NIČ. Že smerácka vláda je jedno veľké nič absolútno stratených príležitostí.

A nie len, že sa takou samozrejmosťou zaoberal a vyhradil jej svoj čas a priestor v sekcii komentáre, ešte ich za to aj pochválil.

Pozor, prichádza príbeh!

Viete, priatelia, mam takú jednu životnú skúsenosť. Chodili sme s vtedy nastávajúcou mojou terajšou manželkou na kurzy country tancov. Obaja sme boli v tom čase skúsení tanečníci (aj keď iných štýlov), takže pre nás to bola len taká lahôdková malina a skvelé miesto na randenie.

Tréningy boli raz do týždňa.  Prvý týždeň sme prebrali prvé 4 figúry.

Ďalší týždeň bolo asi 30% osadenstva nových a asi 30% z minulého týždňa neprišlo, takže sme znovu prebrali tie prvé 4 figúry.  Kto niekedy tancoval country tance podľa pokynov coolera, tak chápe, že sme proste museli začať od prvej figúry.

Na tretí týždeň sa to zopakovalo zas.  Pretože prišli nejakí, čo síce boli na prvej hodine, ale na druhej už nie a za dva týždne všetko zabudli. A prišli aj nejaký noví. A zas nejakí neprišli.  A tak sme sa aj na 3. tréningu učili prvé 4 figúry. Zas.

Keď sa to malo zopakovať na 4. tréningu, tak som požiadal coolera, aby skúsil vyselektovať tých, čo majú skutočne záujem a prejavili ho aj dochádzkou.  A tak sa stalo, že cooler proste vzal tie  4 figúry ako samozrejme známe, veď sme ich preberali na 3 tréningoch a pokračovalo sa výukou ďalších 4-8 figúr.

Tých pár, čo nepochopili prvé 4 figúry odpadlo, 80% kurzu sa posunulo a od tej chvíle pevnou rýchlosťou posúvalo ďalej.

Ak sme sa chceli posunúť, ak sme sa chceli skutočne niečo naučiť, v istý moment sme museli vziať na zreteľ, že nemá najmenší zmysel sa donekonečna vracať k samozrejmým základom. 

Koniec príbehu.

Je absolútne samozrejmé, že Slovensko je na ceste po ktorej kráča západná Európa už 150-200 rokov. Pripomínať si, akí sme skvelí v tomto elementárnom, esenciálnom smerovaní,  nás len stále znovu a znovu brzdí.  Ba dokonca, my, čo považujeme nastúpenú cestu západnej demokracie, na východ ni krok, ako samozrejmú súčasť svojej DNA, to neustále nadšenie zo spoznania základov, považujeme  za  neuveriteľne nákladnú stratu z premárnených príležitostí. 

Nie nehovorím, že patríme na Západ 4x za deň. Nie nehovorím, že demokracia je absolútna nevyhnutnosť. Pretože viem, že by som tak premrhal priestor a čas, ktorý dnes už chcem venovať pokročilým víziám, ideám, súťaži myšlienok a projektov na úrovni Nemecka, Holandska, Francúzska, Švédska roku 2017.

Ak chce ostať N-ko pri tých základných 4 figúrach a uvažovať o sebe ako o progresívnych novinách, tak za tie 4 esenciálne figúry je aj tých 99 centov za dva mesiace priveľkou stratou premárnených príležitostí. (obsahuje inotaj)

11 z 10 ľudí na prahu päťdesiatky vám povie, že najdrahšou stratou v ich  živote nebola strata tej konkrétnej peňaženky či tej konkrétnej milenky. Najdrahšou stratou sú stratené príležitosti, na ktoré vám neostal čas, priestor a prostriedky, pretože ste ten čas, priestor a prostriedky venovali niečomu zbytočnému, márnemu a bezcennému.

Náklady stratených príležitostí sa tomu odborne hovorí.

Zaoberať sa  v roku 2017 pochvalou niekoho za upevňovanie smerovania na Západ, za príklon k západnému svetu je mrhanie ľudským potenciálom.  Na to, aby som vysvetľoval denno-denne učivo základnej školy demokracie, aby som o tom denno-denne čítal, aby som o tom denno-denne s niekým diskutoval, na to  ja nehrám.

Ak toto má byť ten progresívny trend pre Slovensko, tak si niekto pomýlil krajinu. Možno by mal písať  a pracovať pre Ukrajinu či Moldavsko. (obsahuje inotaj)

Share Button