Archívy značky: demokracia

Chválením západného smerovania a iných elementárnych vlastností, len tvoríte náklady stratených príležitostí Slovenska

Veľmi intenzívne, od polovice leta, keď mi skončilo predplatné N-ka, rozmýšľam, čo je to, ako to pomenovať, to niečo, prečo nad tým novým predplatným tak tvrdo uvažujem. Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem. Veď by malo byť pre mňa z rôznych dôvodov samozrejmé si N-ko predplatiť.

Takto to je priatelia:

Ako pomenovať to, prečo vôbec nad tým predplatným tak uvažujem?  Lámal som si hlavu, luftoval mozgovňu,  odstupoval, približoval sa, nazeral zprava, zľava a nie a nie na to prísť. A potom Kostolný pochválil Ficovu vládu za prozápadné smerovanie Slovenska v článku:  Táto vláda sa dá aj pochváliť – Denník N

A bolo to!

Prehliadol som, že to, čo ja považujem za absolútne samozrejmé, to, čo považujem za nediskutovateľnú vlastnosť, čo považujem za vlastnosť nie výhodu a vonkoncom nie chybu systému, ale úplne samozrejmú, ako dusík v atmosfére, podstatu svojho bytia, tak to ONI OPAKOVANE PRIPOMÍNAJÚ, ŽE MI CHÝBA.

Ak sa pozriem touto svojou optikou na ten článok, čo napísal Matúš Kostolný, na opakované chválenie Ficovej vlády a holedbanie si nad Ficovým smerovaním na západ, tak vlastne napísal, že NIČ. Že smerácka vláda je jedno veľké nič absolútno stratených príležitostí.

A nie len, že sa takou samozrejmosťou zaoberal a vyhradil jej svoj čas a priestor v sekcii komentáre, ešte ich za to aj pochválil.

Pozor, prichádza príbeh!

Viete, priatelia, mam takú jednu životnú skúsenosť. Chodili sme s vtedy nastávajúcou mojou terajšou manželkou na kurzy country tancov. Obaja sme boli v tom čase skúsení tanečníci (aj keď iných štýlov), takže pre nás to bola len taká lahôdková malina a skvelé miesto na randenie.

Tréningy boli raz do týždňa.  Prvý týždeň sme prebrali prvé 4 figúry.

Ďalší týždeň bolo asi 30% osadenstva nových a asi 30% z minulého týždňa neprišlo, takže sme znovu prebrali tie prvé 4 figúry.  Kto niekedy tancoval country tance podľa pokynov coolera, tak chápe, že sme proste museli začať od prvej figúry.

Na tretí týždeň sa to zopakovalo zas.  Pretože prišli nejakí, čo síce boli na prvej hodine, ale na druhej už nie a za dva týždne všetko zabudli. A prišli aj nejaký noví. A zas nejakí neprišli.  A tak sme sa aj na 3. tréningu učili prvé 4 figúry. Zas.

Keď sa to malo zopakovať na 4. tréningu, tak som požiadal coolera, aby skúsil vyselektovať tých, čo majú skutočne záujem a prejavili ho aj dochádzkou.  A tak sa stalo, že cooler proste vzal tie  4 figúry ako samozrejme známe, veď sme ich preberali na 3 tréningoch a pokračovalo sa výukou ďalších 4-8 figúr.

Tých pár, čo nepochopili prvé 4 figúry odpadlo, 80% kurzu sa posunulo a od tej chvíle pevnou rýchlosťou posúvalo ďalej.

Ak sme sa chceli posunúť, ak sme sa chceli skutočne niečo naučiť, v istý moment sme museli vziať na zreteľ, že nemá najmenší zmysel sa donekonečna vracať k samozrejmým základom. 

Koniec príbehu.

Je absolútne samozrejmé, že Slovensko je na ceste po ktorej kráča západná Európa už 150-200 rokov. Pripomínať si, akí sme skvelí v tomto elementárnom, esenciálnom smerovaní,  nás len stále znovu a znovu brzdí.  Ba dokonca, my, čo považujeme nastúpenú cestu západnej demokracie, na východ ni krok, ako samozrejmú súčasť svojej DNA, to neustále nadšenie zo spoznania základov, považujeme  za  neuveriteľne nákladnú stratu z premárnených príležitostí. 

Nie nehovorím, že patríme na Západ 4x za deň. Nie nehovorím, že demokracia je absolútna nevyhnutnosť. Pretože viem, že by som tak premrhal priestor a čas, ktorý dnes už chcem venovať pokročilým víziám, ideám, súťaži myšlienok a projektov na úrovni Nemecka, Holandska, Francúzska, Švédska roku 2017.

Ak chce ostať N-ko pri tých základných 4 figúrach a uvažovať o sebe ako o progresívnych novinách, tak za tie 4 esenciálne figúry je aj tých 99 centov za dva mesiace priveľkou stratou premárnených príležitostí. (obsahuje inotaj)

11 z 10 ľudí na prahu päťdesiatky vám povie, že najdrahšou stratou v ich  živote nebola strata tej konkrétnej peňaženky či tej konkrétnej milenky. Najdrahšou stratou sú stratené príležitosti, na ktoré vám neostal čas, priestor a prostriedky, pretože ste ten čas, priestor a prostriedky venovali niečomu zbytočnému, márnemu a bezcennému.

Náklady stratených príležitostí sa tomu odborne hovorí.

Zaoberať sa  v roku 2017 pochvalou niekoho za upevňovanie smerovania na Západ, za príklon k západnému svetu je mrhanie ľudským potenciálom.  Na to, aby som vysvetľoval denno-denne učivo základnej školy demokracie, aby som o tom denno-denne čítal, aby som o tom denno-denne s niekým diskutoval, na to  ja nehrám.

Ak toto má byť ten progresívny trend pre Slovensko, tak si niekto pomýlil krajinu. Možno by mal písať  a pracovať pre Ukrajinu či Moldavsko. (obsahuje inotaj)

Share Button

Brutalizmus politiky vládnej koalície – 76 bohate stačilo jediný raz za 4 roky

Matematika demokracie je neúprosná.  Na to, aby akýkoľvek návrh prešiel musíte mať nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov.  Len raz vo svojej kariére potrebuje minister na udržanie sa vo funkcii 76 hlasov. Len a len pri vyslovované dôvery novej vláde.

Keďže je predpoklad, že sa dostavia všetci odporcovia a nikto nebude v tomto prípade ani hrať na nejaké „vypárovanie“, Smer musí do rokovacej sály doniesť, keď aj na rukách, 76 svojprávnyhch ľudských bytostí.  Čokoľvek menej znamená, že návrh neprejde. A dôvera vláde nebude vyslovená.

Potom už otázka o ktorej sa hlasuje stojí naopak.

Potom už bude naopak toto bremeno 76 kusov na strane opozície.  A musia byť čisto ZA. Zdržať sa nestačí. hlasy proti a zdržali sa hrajú spoločnú pesničku.  A zdržiavať sa veru poslanci Mostu a Siete isto budú s chuťou. Nejaká tá nútená správa pre Martin sa vyrobí ad hock vždy.

V prípade SNS stačí, aby sa nepridal v jedinom prípade. Nemusia vyjadrovať lásku. Stačí že sa nepridajú pri vyslovovaní nedôvery predsedovi vlády. Dokonca sa môžu pokojne pridať v aj každom odvolávaní akéhokoľvek ministra. Fico si navrhne nového, prezident ho vymenuje a odvolávanie môže pokračovať.  Ústava naozaj nepočíta a ani nemôže počítať s tým, že niekto vládne všetkému zdravému rozumu a všetkým svedomiam navzdory.

Ich vláda je brutálny pragmatizmus v prístupe k odkláňaniu štátneho rozpočtu na súkromné účty. Nevládnu kvôli ničomu inému.

Zákony na dividendy akcionárom sú už dávno

Hovoríte, že veď aj na prijímanie zákonov potrebuje Smer väčšinu? Ale prosím vás. Vláda nepotrebuje prijímať žiadne zákony aby vládla. Nie sme po revolúcii. Náš právny systém je viac-menej kompletný.

A rozpočet?  Ale prosím vás, papier znesie všetko. Na podnikanie vo firme Štát, s.r.o. je úplne jedno, aký rozpočet krajina má.  A nejaká nútená správa…

Áno, to čo tu píšem je ten najpochmúrnejší variant existencie a prežívania Slovenskej republiky.  Vy hádam veríte v nejaký lepší?

Uvedomte si priatelia, vládny politici neslúžia občanom, pretože sme ako občania slabší ako ich akcionári.  Uvedomte si, že Smer mal 4 roky, aby nastavil legislatívne prostredie Slovenskej republiky tak, aby mohol dobre slúžiť svojim akcionárom.

Smeru dnes už len treba, aby to bol on, kto svieti a kúri. A na to mu stačí, aby sa SNS nepridala k vyhláseniu nedôvery vláde.  

Čo myslíte, koľko ruksakov to bude stáť?

Článok vychádza z textu Udrž husičky pod krídlami za každú eštébácku cenu, Bejby! zverejneného tesne po voľbách počas taneškov okolo likvidácie strany Sieť.

Pod čiarou: Zdá sa vám môj článok až priveľmi absurdný? A to ste si nevšimli tú absurditu celej vládnej krízy? Veď oni nemajú rozpori v tom ako riadiť štát. Ale v tom, ako odkláňať peniaze nás občanov na svoje súkromné účty.

 

Share Button

Skratky k úspechu nových politických subjektov klamú len samých seba

Kritériá pre podanie žiadosti zaregistrovanie kandidatúry jednotlivca či existencie politickej strany  slúžia len a len ako základný filter budúcej  schopnosti vyhrať či aspoň zmysluplne súťažiť vo voľbách.

Základným kritériom je vyzbierať desaťtisíce podpisov v petičnej kampani.

Priame zbieranie podpisov je normálny test schopnosti viesť kampaň, ktorá by oslovila zmysluplné počty.

Dá sa to ale aj inak. Skratkou.

Klamstvá do vlastného vrecka

Nákup politickej strany, odštiepenie z poslaneckého kubu, či nebodaj vnútorný puč v politickej strane.  Aj tak sa dá založiť politická strana a potom s ňou vstúpiť do volieb.

Ak nedokáže niekto kandidujúci (či budúca politická strana) zozbierať 50 tisíc podpisov v totálne bezpečnom prostredí bez akejkoľvek konkurencie, aký zmysel, má aby kandidovala, keď na prekročenie prahu zvoliteľnosti je treba niekoľko sto tisíc hlasov?

Vo voľbách má občan v danom momente len a len jeden hlas, jednu šancu vybrať len jedného. Podpísať petičný arch môžem za hodinu aj 10 politickým stranám a k tomu 4 petície na zvolanie referenda a jedu petíciu na kandidatúru za prezidenta.

Môžeme použiť koľko chcete argumentačných faulov, ale matematika nakoniec aj z nich vypláva na povrch. A matematika, tá je základom všetkého. Aj volebného úspechu. V roku 2016 bolo 146205 hlasov 5,6%.

Ale iste, odštiepenci môžu reprezentovať akési ideály, ktoré si vezmú so sebou. Boli ale naozaj takí jedineční, že ich nedokáže politická strana nahradiť a udržať ich voličov u seba? Naozaj s nimi odišli myšlienky, ideály? 

Tvrdé dáta neúspešnosti  odčlenencov, pučistov či nákupcov v slovenskom prostredí straníckej politiky  a v prostredí tradície pomerného volebného systému, sú zatiaľ argumentom proti fanúšikom silných osobností.  Len tak námatkovo: Kaník a spol, Skok a spol, Lipšic a spol, Sieť, Radičová, Malíková, SOP, HZD. Jedinou výnimkou sú odštiepenci KSS. 😉  Ale to je iný príbeh.

Som skutočne zvedavý s akými predregistračnými stratégiami prídu avizované politické subjekty.  Nech už zvolia akúkoľvek stratégiu vzniku. Ak neprídu so skutočne veľkou kampaňou, tak ako sme boli svedkami pri referende 2010,  tak im ostáva už len kúpiť FunRádio, TA3 alebo Denník N.

 

Share Button