Archívy značky: dane

Škola praktického života

Je to hnusná spoločnosť, ktorá nedodržiava svoje pravidlá

Keď máte za úlohu urobiť nerealizovateľnú jednu poisťovňu, no nepodmienite si to?

Nové miesto v Bruseli má bývalej ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej zabezpečiť ministerstvo práce. Denníku N to potvrdil štátny tajomník ministerstva Jozef Burian (Smer). Podrobnosti povedať nevedel.

“Riešil to pán Richter. Tak skúste s pánom Richterom rozprávať,” povedal Burian. “Lebo on dostal od premiéra úlohu, že to má nejakým spôsobom s ňou nejako skonzultovať.” Detaily však nepozná. “To si potom Richter riešil a neviem, či to nejako doriešil,” vraví štátny tajomník.

Zdroj:  Richter hľadá v Bruseli miesto pre Zvolenskú, bonzol ho štátny tajomník.

Hm, ďalší dielik do zoznamu veľkých PíáR projektov, ktoré sa nikdy nemali stať. Podobne zisk zdravotných poisťovní. Akurát čo bežia prehraté arbitráže. Niektoré neostali len v podobe PíáR, ale sa aj stali, dokonca aj zákony boli prijaté. Napríklad taký LIDL. Pamätáte?

Obchodná sieť Lidl by podľa zákona mala zavrieť všetkých 123 obchodov na Slovensku.

Zákazníkom totiž opakovane vydávala bločky z chybných pokladníc, Lidl by vďaka nim dokázal podvádzať pri platení dane z pridanej hodnoty (DPH).

Trestom za opakované nezrovnalosti pri blokovaní tržieb je strata živnostenského oprávnenia, bez ktorého u nás Lidl nemôže podnikať.

Zdroj:  Zákon káže zavrieť celý Lidl, jeho pokladnice viackrát chybovali | Firmy | ekonomika.sme.sk.

A ako to dopadlo? Potmehútskym riešením s pokutičkou. Načo bol prijatý taký zákon? Prečo bolo okolo toho toľko PíáR hunbuku?

Podobne sme sa nedozvedeli nič o „slovenských potravinách“.

V roku 2006 sa vystriedaná pravicová vláda obávala, že všetky reformy ostanú v troskách. Ono to nebolo nič zázračné. Z nuly na sto sa poľahky dokáže zlepšiť o tisíce percent. Akokoľvek, pravica mala aj odvahu, ale hlavne ľudí schopných tie reformy urobiť. Pamätáte, čo sme počúvali od socialistov tesne pred voľbami 2006?

Názor, že téměř vše, co udělaly obě Dzurindovy vlády, Slováky ožebračilo, razí předseda opoziční strany Směr-sociální demokracie Robert Fico. A jeho slova na obyvatele zabírají: podle průzkumů má tato strana největší šanci na vítězství v nadcházejících předčasných volbách.
Strana otevřeně prohlašuje, že prvním krokem po vítězných volbách bude zrušení rovné 19procentní daně. Fico je přesvědčen, že je asociální – zvýhodňuje bohaté na úkor těch chudších. „Hospodářský růst se musí rozdělovat spravedlivěji. Nesmí z něho profitovat malá skupinka lidí, ale většina obyvatelstva.“

Zdroj:  Euroskop.cz – Aktuality – Slovensko: Rovná daň je asociální, tvrdí opoziční Směr.

Tie obavy pravičiarov boli oprávnené. A po voľbách 2006?

„A čo si myslíte, že sme spadli z Marsu? Že my nerozumieme ekonomike?“ (parafráza, originálne vyjadrenie najvyššieho isto nájdete)

Jednotná daňový sadzba platila ešte dlhé roky vládnutia socialistov.

Potom, ako v parlamente prešli zákon o štátnom rozpočte a novela zákona o dani z príjmov, s určitou spokojnosťou konštatujem, že aj v roku 2007 budeme mať rovnú daň. Novela zákona o dani z príjmov, na podpísanie ktorej má prezident dnes posledný deň, síce obsahuje niektoré zmeny, ale kvôli tomu nie je zaujímavá.

Zdroj:  Novela zákona o dani z príjmov | Rovná daň zachránená | Sulik.sk.

Podobne aj Euro. Rečí bolo ako koza bobkov, ale karavánu tlačila NBS až do konca. Ale hej, trošku sa na tom komusi podarilo na jachte zarobiť.

Teraz zas lacná elektrika z Gabčíkova. Ešte roky sa bude ťahať spor o tom, kto kedy a ako čo s kým mal zámer dohodnúť budúce udalosti. Právnici milujú Gabčíkovo ešte z čias sporu s Maďarskom o dostavbu. Bafuňár si zakričí: Gabčíkovo je naše! A potichu sa chystá bakšiš pre vykonávateľa generálnej opravy.

Spoločnou charakteristikou všetkých týchto udalostí je jedna veta: Socialisticky tárať, ale pravicovo žiť. 

Kopa nezmyslov od zárodku. Niektoré dokonca dosahovali dokonalosti komunistických pičovín. Kopa kvalitných zlatých schránok, tendrov, obstarávaní a európskych daní. A zdanených ziskov. Veď zapojte trochu matematiky.

Skúste sa pozrieť na to, čo Smer deklaroval a okolo čoho bolo najviac PíáR humbuku. Kopa vecí sa vôbec nerealizovalo. A ak aj prijal nejaký zákon, ktorý mal stelesňovať socialistické táraniny, nikdy z nich ho skutočne nevymáhal, nedodržiaval. Svoju vlastnú politiku socialisti vôbec nemyslia vážne. Jediné čo myslia vážne je… Viete čo to je?

Viete prečo sa nerealizovala jedna poisťovňa? Viete prečo stále nie je zavedená úhrada za diagnózu? Viete prečo nebol LIDL zavretý? Prečo je likvidovaná II. pilier? Nie tie PíáR táraniny, čo hovorili v televízií. Ale skutočné plány, ktoré sa dejú za zavretými dvermi na Súmračnej?  Viete aké sú podnikateľské plány firmy Štát s.r.o.?

Ja nie som žiaden investigatívec, len si kadečo trošku pamätám.  Isto to chce presnejšie informácie, dokonalejšie a dlhšie dohľadávanie. Na to ako blogér nemám prostriedky, z niečoho musím aj žiť.Chuť by aj bola, ale nie z blogovania účty nezaplatím.  Ale už aj len z takéhoto povrchného súpisu, ako som spravil v tomto článku mi vychádza úvaha: Prečo volia ľudia niečo o čom skutočne nič netušia? Prečo neočakávajú jednoduché transparentné informácie? Tak jednoduché a tak dostupné, aby ich dokázal analyzovať pri pive priemerný stredoškolák. Sú to naši zastupitelia.

Načo nám je takéto riadenie spoločnosti, ktoré nedodržiava svoje vlastné pravidlá? Samozrejme, že potrestanie LIDLu odobratím živnosti by bola kravina. Ale prečo bol teda taký zákon prijatý?!? Na čo to bolo dobré? Komu to prospelo? Odpovie vám na to socialista, ktorému ste dali v roku 2010 44% podporu? Odpovie vám na to váš poslanec, čo ste si ho zvolili, aby vás zastupoval?

Je to neuveriteľne nezmyselné, budovať takýto nezmyselný štát. Len čo si našu spoločnosť zasviníme debilnými návykmi. Peniaze v štáte boli a budú. Morálka ostáva na dlho skazená.

Článok naväzuje na môj nedávny text  Zvykli si a už úplne zabudli ako je konať normálne a morálne.

Share Button
«« Rýdze blognutia »»

Ani daňové zákony nie čas urobiť poriadne, ale vždy sa nájde čas urobiť to znova

V prípade Lidlu bolo každému, kto niekedy pracoval v nejakej sieti maloobchodných predajní, odpočiatka jasné, že ide o debilné nastavenie zákonných pravidiel. Že naozaj nemôže ísť o nejaký podvod na daniach.

A ja som napísal už nie málo procesných postupov a namaľoval nie jeden procesný model práve pre činnosti spojené s manipuláciou s tržbami. Na úrovni maloobchodnej prevádzky v sieti neexistuje absolútne žiadny záujme na daňový podvod. Tam sa dejú skôr podvody s celými tržbami a nie voči daňovákom, ale voči majiteľovi/centrále.

Zákonodarcom sa to samozrejme na prvý raz nepodarilo. Lebo museli robiť stranícke PR namiesto poriadnej zákonodarnej práce.

Ale porušili trikrát zákon a ten hovoril, že majú prísť o živnostenské oprávnenie?

Nedošlo ku kráteniu dane a ani k podvodu.

Prečo sa teda menil zákon? Bolo to preto, že v tom čase ste si ešte neboli istí, či tento obchodný reťazec podvádzal alebo nie?

Spoločne s ministerstvom financií prehodnocujeme aj paragrafové znenie zákonov na základe nejakej skutočnosti a reality, ktorá sa stala. Ak zistíme, že niekde to nemáme dostatočne jasné a špecifické z hľadiska výkonu Finančnej správy, tak sme pripravení to zmeniť. Môžem vám dať príklad – zoznam subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie DPH. Bola to takisto veľká téma. Najprv platilo, že keď si subjekt splní svoje daňové povinnosti, bude na zozname ďalších dvanásť mesiacov; dnes je to už len šesť mesiacov. Nezakrývame si oči pred spätnou väzbou, ktorá prichádza z podnikateľského prostredia.

Zdroj:  Lidl nepodvádzal, preto sme ho nezavreli, tvrdí šéf daniarov.

Ale prd „nezakrývame oči pred spätnou väzbou“. Už sa našiel čas urobiť to poriadne.

Ach jo! A koľko je takých zákonov? Jožo Mihál by vedel rozprávať.

Mimochodom, pobavil prípad z Česka:

Vlasta Bohdalová z ČSSD však v pondělí našla na své výplatní pásce přesně o 117 korun víc. „Byl to šok. Prý je to proto, že nově platíme zdravotní a sociální pojištění i z poslaneckých náhrad,“ řekla Bohdalová.

„Vůbec si nejsem jistá, že se něco takového projednávalo. Nikdo nás na to neupozornil,“ stěžuje si.

Zdroj:  Zaskočení poslanci. Platy se jim zvýšily jen o desítky korun – Aktuálně.cz.

Čo dodať, keď sa sama Vlastička znemožnila vlastnými slovami? Ešte že máme na Slovensku ten oný prst. 

Share Button
Škola praktického života

Matematika pomôže pri chválení socialistickej vlády

Ministerstvo financií zo zákona povinne zobrazilo zaplatenú daň firiem. Trochu si stými číslami popočítam a ukážem pár zaujímavých súvislostí. matematiku a súvislosti, to ja rád.

Firmu A vlastní štát a reguluje ju

Majme Firmu A, ktorej 49% akcii vlastní Štát, s.r.o.. Takže Štát, s.r.o. si môže na vziať 49% z čistého zisku po zdanení. Z tabuľky sa dozvieme, že naša Firma A zaplatila dane vo výške 50 miliónov eur. Daň v roku 2013 bola 23%, takže zisk pred zdanením bol cca 200 miliónov eur. Zisk po zdanení je 150 miliónov a 49% z toho je 73,5 milióna eur. Takže Štát, s.r.o. si prilepší o 73,5 milióna eur.

Odkiaľ vzala Firma A taký skvelý zisk? Nuž predávala tovar a služby nám, občanom. My sme v každom jednom kúpenom kuse tovaru zaplatili pár centov, ktoré na konci roka dali dohromady 73,5 milióna eur pre štát.

Ak si dobre spomínam, Štát, s.r.o. má hlavne výdavky, nepodniká za účelom zarábania peňazí. Štát vyberá dane, aby z nich financoval rozvoj a sociálne programy. Veď aj také „vlaky zadarmo“ treba z niečoho zaplatiť. Čo tak to si uvedomiť, že tých 73,5 miliónov sú ďalšie dane, ktoré sme na poskytli na výdavky firmy Štát, s.r.o. Peniaze, ktoré sme prispeli vládnej strane na naše vlastné podplácanie.

S námietkami počkajte, dáme ešte jedne zaujímavý príklad.

Firmu B vlastní súkromník a vyhrala tender

Majme Firmu B. Je to firma, ktorá vyhrala od štátu tender, kde súčasťou tendru bolo aj definovanie pravidiel pre zisk tejto firmy. Firma B slúži na výber nejakých poplatkov a ich odvod štátu. Niečo ako daňový úrad, ktorý vyberá dane, tak táto Firma B vyberá nejaké iné poplatky a následne ich odovzdá štátu. Právo vykonávať túto činnosť získala na základe výberového konania. Opakujem to, lebo je to dôležité.

Takže ako hospodárila Firma B? Ministerstvo uvádza, že za rok 2013 zaplatila dane vo výške cca 11 miliónov eur. Takže hrubý zisk pred zdanením bol cca 48 miliónov eur. Zisk po zdanení je teda cca 37 miliónov eur. Vlastníci Firmy B si tak prišli na 37 miliónov eur vďaka vyhratému tendru, ktorého pravidlá sme definovali my občania skrze nami volených zástupcov.  Majitelia Firmy B môžu s týmito 37 miliónmi voľne disponovať, sú to riadne zdanené peniaze, kompletne čisté ako biele rúcho panny.

Neviem ako vy, ale za 37 miliónov by som bol celkom vďačný. Ale na to, že by ste aj vy boli vďačný, by ste isto prišli aj vy sami svojou vlastnou hlavou.

Mali ste námietky voči „dodatočným daniam“ vo výške 73,5 milióna eur v prípade Firmy A?  Tam vás mohla hriať aspoň predstava, že za tie peniaze máme vlaky zadarmo.

V prípade Firmy B boli štátom definované poplatky, ktoré musíme platiť, ktoré vyberá od nás Firma B a za ten výber sme ju odmenili čistým ziskom po zdanení 37 miliónov eur.

Viete priatelia, keď sa na zoznam pozriem len tak od oka, vidím tam len tak baj-očko v prvej 20. firiem z najvyšším čistým ziskom po zdanení asi 80% firiem pohybujúcich sa v odvetviach, kde existuje štátna regulácia. Tož tak funguje štátna regulácia pod taktovkou birmovaných komunistov. Koľko z tých čistých ziskov je v kategórii „vlastnou hlavou“? V regulovaných odvetviach… Vo firmách, ktoré vyberajú zákonom definované platby na základe vyhratých tendtov…

Sľuboval som súvislosti.

Toto všetko sme si už dávno mohli vyhľadať v Zbierke listín obchodného registra. Dnes je to zo zákona ešte viac dostupné.  Čím viac transparentnosti, tým menší priestor na podivné jednania.

Viete, vôbec nejde o to, aby to riešil nejaký štátny kontrolór. Tých politikov si volíme s pomedzi nás my sami. Keď sú dáta takto prístupné, niekto z nás, 4,4 miliónov voličov sa v nich môže prehrabovať a môže tam nájsť všelijaké súvislosti. Potom ich zverejní. Ak tieto súvislosti oslovia viacerých voličov, viacerých politikov, dôjde k zmene.

Mne napríklad nastavenie podmienok, kedy zo zákonných  poplatkov ide 37 miliónov do vrecka súkromných vlastníkov, mne takéto nastavenie vadí.

Naopak, ak vás tieto súvislosti nezaujmú, evidentne vám takýto prístup vyhovuje. Potom je v našej obci všetko v poriadku. A ja si budem hľadať inú obec, kde budú žiť voliči, ktorí skrze svojich volených zástupcov zariadia, aby zisk firiem spravujúcich výber poplatkov bol v pár stotisícoch eur, nie v desiatkach miliónov eur.

Pretože keď zaplatím mesačne na poplatkoch práve o tú časť, čo išla na ten 37 miliónový zisk, menej, môžem sa slobodne rozhodnúť či si kúpim o jedno pivo viac alebo pošlem 2 eurá nejakému blogérovi. Je len na mňa ako budem solidárny.

Áno, za tých 73,5 miliónov štát umožnil cestovať zadarmo vo vlakoch mojim deťom. Za tých 73,5 miliónov mi vzal slobodu rozhodnutia, či pôjdem autobusom, alebo vlakom. Ak by bola služba, ktorú si mesačne od  Firmy A kupujem o pár centov menšia, vynaložil by som tých pár centov na cestovanie mojich detí. Áno, vo výsledku je to jedno, tak-ako tak by som ich zaplatil. Ale tentokrát by som sa ja slobodne rozhodol či zaplatím za cestu vlakom alebo autobusom. Svoju slobodu si ohromne vážim.

Share Button