Archívy značky: Česko

Českí poslanci si robia srandu sami zo seba na účet Johna

A českí novinári si to samozrejme nevšimli. Až na Twitteri, občianska žurnalistika zafungovala. Hej to je tá, čo neexistuje.

Proč by poslanec nemohl dělat zároveň novináře, když může dělat zároveň ministra nebo hejtmana?!?

Twitter / KohoutPavel: Proč by poslanec nemohl dělat ….

Pre nás Slovákov je to niečo neobvyklé. Pravidelne po voľbách sledujeme technické rošády, keď na miesta poslancov čo sa stali ministrami prichádzajú náhradníci.  Raz to dokonca  zle naplánovali a asi na hodinku stratila vládna väčšina väčšinu.

Ale v Čechách nie. Tam sa ministri zodpovedajú samým sebe v poslaneckých laviciach. Keď sa o tom onehádá jemne začalo uvažovať, teda o tom, že je to absurdné, zamietli to pod koberec.

Ale pre obe krajiny a vlastne pre celú našu EU platí z Johnovho debilného nápadu byť poslanec, byť predseda branno-bezpečného výboru a byť šéfom publicistiky a byť šéfom investigatívnej relácie a byť a za šaša jedno poučenie: Keď budú poslanci hovoriť ako tvrdo pracujú, že poslancovanie, to nie je len zasadanie v pléne… No nech to idú rozprávať tým, čo seno žerú.

Share Button

Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu

Tak priatelia, dnes budem trochu hrubí k bratom Čechom: Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Ten výrok pochádza z môjho májového (květnového – aby aj za riekou Moravou chápali) článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný. V ňom som bol býval bol napísal:

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

A máme tu volebný říjen (október) a KSČ má o ďalších 100 mandátov v českých krajoch viac. Dnes si skutočne vyčítam, že som bol doteraz ľahostajný k tomu, že z Čiech mám na blogu minimum návštev.

Jsme zpátky milááášššci!
Jsme zpátky milááášci!

Z dejepisu si matne spomínam, že ma učili, že vo voľbách roku 1946 to s víťazstvom komunistov nebolo také jednoduché. Ešte museli nejakú tú prácu na ceste k Víťaznému februáru/únoru prejsť. A tak som tzrochu pátral (googlil). A vypátral som zaujímavý článok.

Kým z neho odcitujem, ešte som si preveril, kto to vlastne napísal. Viete to je to minimum, ako môžete svoje kritické myslenie uspokojiť. Trochu si pogoogliť autora a motivácie. Bez toho by sa vám poľahky mohlo stať, že naletíte (skočíte na špek) nejakej hlúpej propagande.

Autorom dolucitovaného je teda pravdepodobne Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava)  slovenský historik. V súčasnosti je vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí. Róbert Letz – Wikipédia.

A teraz nechajme zaznieť jeho komentovaný výklad dejín:

Dôležitú úlohu v rozdielnych výsledkoch volieb v Česku a na Slovensku zohrala skúsenosť s vojnovým obdobím. Slovensko ako pomerne samostatný štátny útvar bolo väčšiu časť vojny ušetrené od masovej perzekúcie domáceho civilného obyvateľstva, s výnimkou Židov a Rómov. Naproti tomu v Protektoráte Čechy a Morava vládol od začiatku prísny nacistický okupačný režim, spojený s tvrdou perzekúciou širokých vrstiev civilného obyvateľstva. Rozdielna bola aj hospodárska úroveň. Na rozdiel od povojnového Slovenska sa komunistom v Česku prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podarilo získať významnú časť stredných českých roľníkov, predtým voličov pravicovej agrárnej strany, ktorí dostali prídel pôdy v rámci pozemkovej reformy.

Komunistická strana, ktorá tvorila iba formálne dve strany – KSČ a KSS –, sa stala celoštátnou víťazkou volieb. Jej stranícke vedenie začalo ihneď po voľbách pracovať na kompromitácii DS. Na základe konštrukcií vyprodukovaných vtedajšou Štátnou bezpečnosťou sa usilovalo dokázať spojenie DS s „ľudáckym podzemím“ a so slovenskou emigráciou z roku 1945. Dosiahlo jej izoláciu a obmedzenie. Víťazstvo DS na slovenskej úrovni bolo znehodnotené odňatím kompetencií slovenským národným orgánom v prospech pražského mocenského centra. Ďalším úderom proti DS bola komunistami vyvolaná politická kríza na jeseň 1947, ktorá vlastne už znamenala generálnu skúšku na definitívne prevzatie moci v štáte komunistickou stranou.

Impulz: Voľby roku 1946 – víťazstvo alebo prehra.

Po prečítaní by som len zvolal: Historia – magistra vitae!

Môžete sa na mňa v českých luzích a hájích hnevať ako chcete. S tvárou pokrového hráča vám hovorím: Idiot sa nepoučí z dejín a dementný demokrat… No veď ste to už čítali 3x, TO SA MAJÚ KOĽKOKRÁT DEJINY OPAKOVAŤ, kým si to uvedomíte?

Ja viem, hovorím o sebe, že som demokrat. Takže by som mal akceptovať demokratickú vôľu, dovoliť vám prejaviť sa.  Ale je tu jedno ale, ktoré som si vo svojom archíve osobných názorov nadpísal slovami Voltaire a dôkaz sporom.

Viete, nekričím na vás preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.

Priatelia českí, chcem tu s vami žiť, tak mi to nekomplikujte. Optimista vo mne mi hovorí, že nie ste ani nepoučiteľní idioti, ani dementní demokrati. Len ten lekárnik vo mne sa trochu bojí.

Share Button

Zamneď: Pravicová politika musí zaujať proletariát

Pravicoví srandisti obviňujú politikov v štýle politikárčenia. Zahľadení do seba samých. Do svojej pravicovosti.

Jo jasne….CR prosr*la volby ale z ust pravicovych politiku zni spatne duvody:“mala ucast, sirsi volicska zakladna KSCM, nepopularni reformy, celoevropsky vyvoj smerem doleva,….“

Delnikovi na severni Morave je penzijni reforma u zadku a celoevropsky vyvoj nesleduje.

Bohuzel ani jeden z nich nerekl ze za to muze spatna politicka kultura a neustale afery v jejich stranach!

Velké čierne prázdno (David Hama, Facebook)

Menej afér nie je menej voličov. Menšia účasť znamená menej potenciálnych voličov. Menej voličov je proste menej voličov.

Širšia voličská základňa v medziobdobí znamená, že 3 mesiace pred voľbami máte dávno vyriešené.

Nepopulárne reformy sú proste nepopulárne. Akú motiváciu dali ich strojcovia voličom, aby si ich zvolili? Žiadnu. Hovoria, že sú nepopulárne.

Celoeurópsky vývoj doľava – viete, pripadám si pomaly jediný, ktorý to vidí.  Tak to proste je, to je aktuálny stav. Ale kto z toho vychádza pri snahe získať hlasy? Kto sa tomu na európskej úrovni stavia? A koho z nich aj voliči za to chvália?

Pre proletariát na severnej Morave je penzijná reforma akurát tak cipovinou. A koho je to vina? Jeho, alebo toho, kto mu nedokáže ukázať, že to má pre neho zmysel?

Jediné, čo sa dá pravicovým politikom vyčítať je, že síce vedia ako beží svet, ale vôbec ale vôbec s tým nepracujú.

Pravicoví srandisti to pomenujú pekne. Ale ani nevedia, že to pomenovali. Namiesto toho upozorňujú na samozrejmosti.

Mať menej afér znamená mať menej bafuňárov. To by ale kapitalisti museli chcieť robiť politiku a nie biznis.

Uvažujte nad týmto: Kapitalista miluje proletariát, keďže za neho pracuje. Pravičiar sa proletariátu štíti, veď je to ľavičiarsky plebs.

Share Button