Archívy značky: Česko

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ

Ak máte pochybnosti o správnosti oslobodzovacieho výroku súdu nad českými politikmi, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Odvolací soudkyně Löffelmannová připomíná, že podmínkou úplatku je podle zákona „obstarání věci veřejného zájmu.“ Jenže jediným faktem prý je, že poslanci obálky dostali – Kočí v restauraci, Škárka u Bárty v bytě.

„Jakákoli souvislost s obecným zájmem není v této části skutkového děje zjištěna, tedy nelze ani z ničeho dovodit, že by šlo o úplatky, ať už bezúročnou půjčkou nebo nevratným majetkovým prospěchem. Za této situace nelze jinak než uzavřít, že jednání obžalovaného Bárty nenaplňuje znaky žalovaného ani jiného trestného činu,“ rozhodla soudkyně.

via Všechno je jinak: Bárta ani Škárka nic nespáchali, rozhodl odvolací soud | zpravy.ihned.cz – Česko.

Vždy je lepšie, ak sú zákony postavené tak, že vykĺzne 10 skutočne vinných na miesto čo i len jedného nespravodlivo odsúdeného. To je bez akejkoľvek debaty fakt.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní 

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

Viac a ešte viac aj v článku: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Share Button

Českí poslanci si robia srandu sami zo seba na účet Johna

A českí novinári si to samozrejme nevšimli. Až na Twitteri, občianska žurnalistika zafungovala. Hej to je tá, čo neexistuje.

Proč by poslanec nemohl dělat zároveň novináře, když může dělat zároveň ministra nebo hejtmana?!?

Twitter / KohoutPavel: Proč by poslanec nemohl dělat ….

Pre nás Slovákov je to niečo neobvyklé. Pravidelne po voľbách sledujeme technické rošády, keď na miesta poslancov čo sa stali ministrami prichádzajú náhradníci.  Raz to dokonca  zle naplánovali a asi na hodinku stratila vládna väčšina väčšinu.

Ale v Čechách nie. Tam sa ministri zodpovedajú samým sebe v poslaneckých laviciach. Keď sa o tom onehádá jemne začalo uvažovať, teda o tom, že je to absurdné, zamietli to pod koberec.

Ale pre obe krajiny a vlastne pre celú našu EU platí z Johnovho debilného nápadu byť poslanec, byť predseda branno-bezpečného výboru a byť šéfom publicistiky a byť šéfom investigatívnej relácie a byť a za šaša jedno poučenie: Keď budú poslanci hovoriť ako tvrdo pracujú, že poslancovanie, to nie je len zasadanie v pléne… No nech to idú rozprávať tým, čo seno žerú.

Share Button

Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu

Tak priatelia, dnes budem trochu hrubí k bratom Čechom: Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Ten výrok pochádza z môjho májového (květnového – aby aj za riekou Moravou chápali) článku Ak som demokrat, to neznamená, že som dementný. V ňom som bol býval bol napísal:

V momente, keď sa o demokratické nároky prihlási niekto, kto hlása apriori neznášanlivosť k demokratom, demokratické nástroje už nemajú miesto. Len dementný demokrat nechá zabiť komunistom či nacistom demokraciu.

Uvedomte si priatelia, že základom, dreňou, fundamentom demokracie je, že víťaz nezabráni porazenému, aby mal šancu v budúcnosti zvíťaziť. V komunizme, nacizme, v dlhoch, za hranicou zákona, tam všade sme túto šancu stratili.

A máme tu volebný říjen (október) a KSČ má o ďalších 100 mandátov v českých krajoch viac. Dnes si skutočne vyčítam, že som bol doteraz ľahostajný k tomu, že z Čiech mám na blogu minimum návštev.

Jsme zpátky milááášššci!
Jsme zpátky milááášci!

Z dejepisu si matne spomínam, že ma učili, že vo voľbách roku 1946 to s víťazstvom komunistov nebolo také jednoduché. Ešte museli nejakú tú prácu na ceste k Víťaznému februáru/únoru prejsť. A tak som tzrochu pátral (googlil). A vypátral som zaujímavý článok.

Kým z neho odcitujem, ešte som si preveril, kto to vlastne napísal. Viete to je to minimum, ako môžete svoje kritické myslenie uspokojiť. Trochu si pogoogliť autora a motivácie. Bez toho by sa vám poľahky mohlo stať, že naletíte (skočíte na špek) nejakej hlúpej propagande.

Autorom dolucitovaného je teda pravdepodobne Prof. PhDr. Róbert Letz, PhD. (* 29. august 1967, Bratislava)  slovenský historik. V súčasnosti je vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa politickým, cirkevným a kultúrnym dejinám Slovenska v 20. storočí. Róbert Letz – Wikipédia.

A teraz nechajme zaznieť jeho komentovaný výklad dejín:

Dôležitú úlohu v rozdielnych výsledkoch volieb v Česku a na Slovensku zohrala skúsenosť s vojnovým obdobím. Slovensko ako pomerne samostatný štátny útvar bolo väčšiu časť vojny ušetrené od masovej perzekúcie domáceho civilného obyvateľstva, s výnimkou Židov a Rómov. Naproti tomu v Protektoráte Čechy a Morava vládol od začiatku prísny nacistický okupačný režim, spojený s tvrdou perzekúciou širokých vrstiev civilného obyvateľstva. Rozdielna bola aj hospodárska úroveň. Na rozdiel od povojnového Slovenska sa komunistom v Česku prostredníctvom ministerstva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy podarilo získať významnú časť stredných českých roľníkov, predtým voličov pravicovej agrárnej strany, ktorí dostali prídel pôdy v rámci pozemkovej reformy.

Komunistická strana, ktorá tvorila iba formálne dve strany – KSČ a KSS –, sa stala celoštátnou víťazkou volieb. Jej stranícke vedenie začalo ihneď po voľbách pracovať na kompromitácii DS. Na základe konštrukcií vyprodukovaných vtedajšou Štátnou bezpečnosťou sa usilovalo dokázať spojenie DS s „ľudáckym podzemím“ a so slovenskou emigráciou z roku 1945. Dosiahlo jej izoláciu a obmedzenie. Víťazstvo DS na slovenskej úrovni bolo znehodnotené odňatím kompetencií slovenským národným orgánom v prospech pražského mocenského centra. Ďalším úderom proti DS bola komunistami vyvolaná politická kríza na jeseň 1947, ktorá vlastne už znamenala generálnu skúšku na definitívne prevzatie moci v štáte komunistickou stranou.

Impulz: Voľby roku 1946 – víťazstvo alebo prehra.

Po prečítaní by som len zvolal: Historia – magistra vitae!

Môžete sa na mňa v českých luzích a hájích hnevať ako chcete. S tvárou pokrového hráča vám hovorím: Idiot sa nepoučí z dejín a dementný demokrat… No veď ste to už čítali 3x, TO SA MAJÚ KOĽKOKRÁT DEJINY OPAKOVAŤ, kým si to uvedomíte?

Ja viem, hovorím o sebe, že som demokrat. Takže by som mal akceptovať demokratickú vôľu, dovoliť vám prejaviť sa.  Ale je tu jedno ale, ktoré som si vo svojom archíve osobných názorov nadpísal slovami Voltaire a dôkaz sporom.

Viete, nekričím na vás preto, že ste idioti. Len nemám tú trpezlivosť čakať, kým na to prídete sami.

Priatelia českí, chcem tu s vami žiť, tak mi to nekomplikujte. Optimista vo mne mi hovorí, že nie ste ani nepoučiteľní idioti, ani dementní demokrati. Len ten lekárnik vo mne sa trochu bojí.

Share Button