Archívy značky: Česko

Peklo so zdravotným poistením občana EU v ČR pri práci na dohodu

Princíp a vznik problému

Majme občana EU (Slovenska napríklad), zamestnaného na dohodu o vykonaní práce či inú obdobnú dohodu. Navyše, tento občan EU nemá v ČR  trvalý pobyt. 

Takýto zamestnanec je v ČR povinne zdravotne poistený, až keď v danom mesiaci presiahne takzvaný “rozhodný příjem” pre nemocenské poistenie v zmysle §6 (2) zákona 187/2006 Sb o nemocenském pojištění.  Hodnota je aktuálne na úrovni 3500 Kč. (V ČR sa zákon o zdravotnom poistení odvoláva na zákon o nemocenskom poistení.)

To znamená, že ak dohoda trvá aj napríklad od 1.1.2020 do 31.12.2020, to, či je slovenský občan pracujúci v ČR zdravotne poistený napríklad v apríli 2020,  sa zisťuje až spätne. 

Výšku skutočného príjmu za apríl 2020 zistí mzdová učtáreň firmy až počas spracovania výkazov práce. Napríklad za apríl je to cca 10. mája. Až 10. mája potom mzdová účtáreň spätne prihlási takéhoto zamestnanca do zdravotnej poisťovne za apríl. 

Až 10. mája teda zamestnávateľ zistí, či platí alebo neplatí výnimka z povinného poistenia pre zamestnanca daná §5 (a)(3) zákona č 48/1997 Sb. o zdravotním pojištění.

§5 Pojištěnec je plátcem pojistného, pokud

a) je zaměstnancem; za zaměstnance se pro účely zdravotního pojištění považuje fyzická osoba, které plynou nebo by měly plynout příjmy ze závislé činnosti podle zvláštního právního předpisu1a), s výjimkou

(3)osoby činné na základě dohody o provedení práce, popřípadě více dohod o provedení práce u jednoho zaměstnavatele, pokud úhrn příjmů z takových dohod v kalendářním měsíci nedosáhl příjmu ve výši částky, jež je podmínkou pro účast takové osoby na nemocenském pojištění podle zákona upravujícího nemocenské pojištění (dále jen „započitatelný příjem“); započitatelný příjem zúčtovaný zaměstnavatelem až po skončení dohody o provedení práce se považuje za příjem zúčtovaný do kalendářního měsíce, v němž tato dohoda skončila,

Zdravotná poisťovňa síce vystavila kartičku poistenca od 1.1.2020 do 30.12.2020 (trvanie dohody o vykonaní práce). Ale v informačných systémoch poisťovne počas trvania mesiaca apríl 2020 tento občan Slovenska nefiguruje ako zdravotne poistený v českej zdravotnej poisťovni. 

V zmysle pokynov zdravotnej poisťovne pre zamestnávateľov, títo každý mesiac spätne prihlasujú a odhlasujú a prihlasujú a odhlasujú takéhoto zahraničného zamestnanca. 

Počas celého apríla síce pracoval. Pripravoval teda naplnený výkaz pre mzdovú učtáreň, ale doklady boli zúčtované až v nasledujúcom mesiaci máji (cca 10. mája). 

Dôsledok: Veľký problém v zdravotných zariadeniach

Dnes sú všetci poskytovatelia on-line pripojení do registrov poistencov.

Pri každej návšteve počas apríla a čerpaní zdravotnej starostlivosti každý pracovník poskytovateľa dostáva zo svojho informačného systému hlášku – Pozor!!! tento človek v apríli nemá zdravotné poistenie. 

Keď navštívi lekára v apríli na pravidelnej kontrole, musí občan EU neustále upokojovať pracovníkov poskytovateľa (lekárov, lekárnikov, sestry), že určite v máji odvedie zdravotné poistenie a teda bude za apríl plne poistený. 

Rozdiel medzi občanom ČR v ČR a občanom EU v ČR

Občan ČR  má svoje domovské zdravotné poistenie v ČR. Ak nie je zamestnaný, tak len mení formu platby za svoje zdravotné poistenie na samoplatcu. Ale status poistenca sa nemení. 

Občan EÚ v ČR nemá povinnosť byť v ČR poistený. V momente, keď za neho zaplatí poistenie zamestnávateľ, je poistený. Ak nezaplatí poistenie, zdravotná poisťovňa ho vedie automaticky bez poistenia v ČR. 

Úlohu povinného zdravotného poistenia v zmysle pravidiel preberá jeho domáci štát, teda štát jeho občianstva alebo administratívne vedeného trvalého pobytu. (Čisto teoreticky je doma napríklad samoplatcom.)

V zmysle pravidiel, domácou krajinou pre zdravotné poistenie bez ohľadu na formu platby sa stáva ČR len pre tých občanov EÚ, ktorí majú v ČR trvalý pobyt. A ten samozrejme pri ročnej dohode o vykonaní práce a ročnom pobyte nevzniká. 

Share Button

Prvé záchvevy Vítězného února z Česka

Prezident mal prejav na podporu dôvery vláde, ktorá evidentne nemá podporu poslancov.

A jak oznámil už při odchodu ze sněmovny, minimálně stojedničku bude od Babiše požadovat ještě před tím, než ho podruhé jmenuje premiérem. Současně s tím bude chtít od Babiše pravidelné informace o vývoji jednání – jmenování se dočká teprve ve chvíli, kdy podporu má. Zeman: Druhý pokus pro Babiše? Jen za 101 podpisů — ČT24 — Česká televize

A čo ďalšieho povedal?

  • Vládu máme, tak teraz môže jednať o 101 väčšine pokojne aj rok či dva.
  • Láska k štátnym investíciám, to je podpora podnikania štátu ako firmy.
  • Dobre financované neziskovky by ešte pozerali pod prsty.

Ale hlavne, a to hlavne – Miloš Zeman si priviezol čínsku politickú kultúru – politik má skončiť, až keď je právoplatne odsúdený.

Čo tam po politickej morálke a etike západnej demokratickej spoločnosti, ktorá požaduje etickú a morálnu bezúhonnosť. Ktorá požaduje odstúpenie pri jasných podozreniach, kde sa očakáva súdne potvrdenie.

Nedávno som v článku Ešte je tu štipka šance na odchod z titulu politickej zodpovednosti písal, že v západnej politickej kultúre je taká vzájomná dohoda medzi politickou reprezentáciou a jej voličmi.

Politici zavčasu odstúpia a občania ich potom nemajú tendenciu vešať na kandelábre.  Hovoril som o tom, že naozaj nemáme chcieť v prípade demokraticky volených zástupcov občanov čakanie až na výsledok súdneho procesu. Tak štát proste nefunguje.

Štát, demokratický štát funguje tak, že občania si nevolia morálne nejasné osoby. Funguje tak, že politici odstupujú z funkcii pri jasných podozreniach.

Demokracia funguje tak, že keď sa voliči pýtajú a vznesú podozrenia, tak volený funkcionár je povinný priniesť dôkazy o svojej nevinne. Dôkazy o svojej oprávnenosti naďalej vykonávať jemu zverenú funkciu. Niektorých to nebaví, byť takto stále v príkaze svojich voličov, tak pri prvom podozrení radšej odstúpia a tak uzavrú prímerie.

O tom je tá politická zodpovednosť. V demokratickej spoločnosti odstúpia politici preto, aby svojich voličov nedostali do pozície disidentov  zbierajúcich dôkazy na politikov.

A na revanš, voliči tých politikov len nezvolia a nebudú sa do nekonečna po nich voziť po súdoch.  Čím dlhšie politik ostáva vo funkcii, tým viac sa potom tlačí na trestnoprávnu zodpovednosť.  A potrebuje to politik?  Leda kriminálnik – tomu ide o život skutočný, nie politický!

Ak občania riskujú svoje pracovné kariéry, ak občania riskujú školskú budúcnosť svojich detí, len aby sa domohli spravodlivého riadenia svojho vlastného štátu, stávajú sa disidentmi.  To už nie je demokratická súťaž myšlienok ako riadiť našu spoločnosť. To už je kto z koho a ide o život. To už nie je demokratická krajina!

Nech sa každý politik bojí toho, že začne robiť zo svojich spoluobčanov disidentov! Odplatu má istú.  Kto siahne na demokraciu nemôže sa čudovať, že sa dočká revolučných prejavov.

Český prezident všetko toto  vo svojom prejave poprel.  Česko má kvalitne nakročené k Vítěznému únoru 2018.

Share Button

ČR: „Vláda proste musí mať väčšinu 101 hlasov.“ – „Nemusí. Mýlíte se.“

Jasné, načo demokratické hlasovanie a získanie väčšiny ako jediný rozhodovací argument v demokracii.  Postavíme menšinovú vládu a všetko bude v poriadku. „Jdem makat, žádné jaké pak copak!“

Áno, menšinové vlády boli mnohokrát v minulosti a aj v budúcnosti  budú pravidelnou súčasťou systému parlamentnej demokracie.  Tento typ vlády je absolútne nestabilný a vykazuje znaky pokrytectva a politickej korupcie.  S princípmi parlamentnej demokracie nemá takáto vláda nič spoločné. 

Tak sa pozrime, ako vyzerá,  teda v skutočnosti vyzerá,  menšinová vláda po demokratických parlamentných voľbách.

79 poslancov dokáže prehlasovať 121 poslancov, keď sa rozhodnú (v zmysle svojho sľubu) hlasovať proti. Napríklad pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte. Alebo pri každom ďalšom zákone. Nuž, ak je pre vás jednoduchá predstava 79>121, tak naozaj menšinová vláda dáva zmysel.

Takže zákony nebudú? Aj tak sa dá.

Ak návštevu Strakovej akadémie a debatný kruh pri káve chcete nazývať menšinová vláda, tak áno, ospravedlňujem sa, máte pravdu, menšinová vláda dáva zmysel. Ak vládu formou vyhlášok, vládnych nariadení a pokynov riaditeľa považujte za vládu v parlamentnej demokracii, iste vládou to je.

Predsa len potrebujete nejaký zákon schváliť? Tak sú dve cesty.  Nakúpite si v čase potreby väčšinu, alebo pošlete  poslancov opozície za dvere, aby hlasovali len vaši poslanci.  Schvaľuje sa totiž väčšinou prítomných poslancov.  Vrátane dôvery vlády. 

Ak schvaľovanie zákonov pomocou finančného nákupu poslancov, alebo nákupu ich návštevy posilňovne počas hlasovania považujete za vládu v demokracii, tak naozaj to vláda je.

Vláda je naozaj menovaná z úplne kohokoľvek, pokojne aj z Marťanov s tykadlami (de jure), vláda naozaj môže vládnuť bez dôvery aj 100 rokov (de jure, Ústava ČR nepozná lehoty a vo vete o rozpúšťaní Poslaneckej snemovne je sloko „môže“. Na Slovensku máme aspoň lehotu 6 mesiacov).  Ak za vládu zodpovedajúcu výsledku volieb považujete aj Rusnokovu vládu kamarátov prezidenta, tak áno, vláda to bola.

Takže si to  zosumarizujme: Menšinové vlády existujú podľa Ústavy a svojimi 15-20 hlasmi ministrov na stoličkách poslancov (v ČR nemajú kĺzavý mandát) si sami sebe schvaľujú zákony, keď zvyšných 180 poslancov si vyjde na chodbu zafajčiť. (Pardón, to je zakázané, takže zacvičiť.) 

Takže ako? Boli voľby, aj plenta bola, aj politické strany na výber boli a vládne 20 ľudí bez akejkoľvek závislosti na výsledku volieb. Pardón, 19, ten jeden (Babiš) bol zvolený vo voľbách 30% voličov. Menšinová vláda v systéme parlamentnej demokracie podľa písma Ústavy ČR naozaj možná je. 

č.b.t.d. (Quo erat demonstradum.)

Iste, toto je duch a právo nastavené v písmenách Ústavy ČR. To sa  teda ospravedlňujem každému, kto ľpie na písme, že ma menšinová vláda v prostredí parlamentnej demokracie rozhorčuje. 

Ústava ČR obsahuje vetu: „Vláda je odpovědna Poslanecké sněmovně.“ Iste, keď si 180 poslancov odhlasuje, že z rokovacej sály bude posilňovňa a zasadania poslaneckej snemovne budú v Strakovej akadémii počas rokovania vlády, aj táto veta Ústavy bude naplnená. 

Aby sme nezabudli – obdobie „opoziční smlouvy“ bolo obdobím menšinovej vlády. Bolo to skutočne skvelé obdobie, kedy demokracia v ČR zažívala svoje najhviezdnejšie obdobie.

Tradícia zaväzuje. Naopak, snažiť sa o demokraticky čistú väčšinovú vládu by bolo v príkrom rozpore s najlepšími tradíciami politiky ČR. A tak to Babiš po pár hodinách vyjednávaní zabalil.

Koho to už zaujíma, že demokracia je diskusia, že demokracia je kompromis, že Ústava obsahuje článok 6: „Politická rozhodnutí vycházejí z vůle většiny vyjádřené svobodným hlasováním. Rozhodování většiny dbá ochrany menšin.“, samotnú esenciu demokracie.

Áno, máte pravdu vo všetkých vecných námietkach o texte Ústavy ČR v jej neskorších článkoch a oddieloch. Na tom sa zhodneme, že technicky je menšinová vláda bez akéhokoľvek rozporu s Ústavou možná.

Aj voľby boli, aj za plentu sa chodilo, aj politické strany na výber boli… Len tá demokracia, chúďa, sa nám kamsi podela. A lietadlá stále nepristávajú.  Ako to, veď sme všetko urobili presne podľa písma Ústavy ČR? 

Súvisiace: Technická poznámka: Vláda v demisii, menšinová vláda a „úradnícka“ vláda.

 

Share Button