Archívy značky: anarchia

Bez politickej sily pokračuje na Ukrajine anarchia.

Tak si stádo obyvateľov Ukrajiny vyskúšalo, ako sa stojí v rade a ako sa hádžu popísané papieriky do urny. A to je tak všetko, čo sa dňa 11.5.2014 udialo. Naďalej tam pokračuje anarchia. A pokračovať bude, kým sa na Juhovýchode Ukrajiny nenájde politická sila, ktorá by bola ochotná vziať na seba zodpovednosť.

Či sa nám to páči alebo nie, Ukrajina je ukážkou ako to dopadá, keď chýba politika. Štát 21. storočia je založený na politickom princípe. Potrebujeme politikov, potrebujeme celú tú nenávidenú politickú hierarchiu. Stranícke štruktúry sú jediným spôsobom ako vytvoriť zastupiteľskú demokraciu.

Všetci, ktorí volajú po obmedzení moci politikov, prosím ukážte, s kým má rokovať ukrajinská vláda z Kyjeva? Čím skôr sa sformuje nejaká politická reprezentácia na východe Ukrajiny, tým skôr tam bude normálne fungujúci štát.

Tieto slová som napísal skoro pred mesiacom, 17.4. v článku  Na východe Ukrajiny mi stále chýba politický systém. V komentároch na FB sa našlo pár anarchistických poblúdencov, ktorí zpochybňovali spásnu úlohu politických strán. Tak prosím, teraz sa ukážte. Argumentujete proti tomuto opisu udalostí pár hodín po zavrení tréningových hlasovacích miestností.

Právě zmatky kolem konkrétního cíle referenda provázely celý nedělní den. Řada lidí si totiž nebyla jistá, pro jaké uspořádání svého regionu se vyslovuje. Organizátoři ještě před několika dny hovořili o federalizaci země jakožto tématu hlasování. Později se klíčová otázka měla změnit dle krymského vzoru, tedy zda lidé souhlasí s připojením Doněcké či Luhanské oblasti k Rusku.

Výsledná varianta byla nakonec tou s nejméně konkrétním vyzněním: Podporujete nezávislost Doněcké lidové republiky? (V případě Luhanska šlo o „státní samostatnost“.) Podle pozorovatelů tak ani jednoznačné výsledky vlastně nedávají tušit, jak s nimi separatisté naloží. Příliš konkrétní nebyl ani předseda volební komise separatistů Roman Lijagin. „Tento výsledek znamená pouze to, že lidé z Doňecké oblasti požadují, aby byl jejich názor respektován. Požadujeme právo na vlastní sebeurčení a budeme o něj usilovat,“ komentoval výsledky referenda.

Zdroj:  Jasný verdikt nejasného referenda: Svět čeká na další kroky separatistů — Svět — ČT24 — Česká televize.

Čo sú to prosím vás za táraniny? Po skončení referenda ani nevieme o čom sa hlasovalo, aký to má legislatívny dopad a už vôbec netušíme, čo sme tým chceli dosiahnuť. Veď netreba aby to bola pravda. Stačí, to sformulovať. Ale ani to nikto na Juhovýchode nedokáže.

Sraľova na Ukrajine nie sú schopní zorganizovať desaťtisícové demonštrácie. Nie sú schopní zorganizovať generálny štrajk. Pretože to by museli jasne vysvetliť občanom, za čo majú ísť demonštrovať. Prečo nemajú dostať za jeden deň v práci mzdu. Sraľovia na Ukrajine nie sú schopní postaviť do prezidentských volieb konaných 25.5. kandidáta, ktorý by získal zmysluplnú podporu. Veď netreba aby vyhral voľby, stačí, aby vyhral na Juhovýchode Ukrajiny.

Namiesto zodpovednej politickej či revolučnej práce niekto anonymný neznámy zorganizuje pár desiatok či stoviek ľudí do nejakých komisií a postaví tam hlasovaciu urnu. A veď uvidíme ako budeme ešte interpretovať výsledky a čo z toho bude.

Nie, takto to naozaj v Európe nerobíme!

Poučenie z histórie

Keď si na začiatku 90. rokov hľadalo Slovensko nové miesto vo federácii Československa, našla sa jedna politická sila. Pridala sa ďalšia. Vyhrali so svojim programom voľby. Vyrobili testovací dokument „Deklaráciu nezávislosti Slovenska“. Zorganizovali zhromaždenia, vatry zvrchovanosti a čo ja viem ešte aké srandistické zhromaždenia s tisícovou účasťou po velom Slovensku. Dokázali presviedčať občanov, že tú samostatnosť dokážu spraviť a že sa nový štát neocitne v chaose. Dokázali udržiavať občanov na svojej nastolenej ceste. Ale naozaj len na svojej osobnej? Veď vyhrali voľby. Jasne to bola cesta, na ktorej zastupovali  väčšinu zúčastnených vo voľbách.

Rokovali s partnerom. Dlho rokovali s partnerom a praktických otázkach delenia. Od zlata po ceruzky na ministerstvách. Áno, mohlo ešte nasledovať referendum zorganizované pod tlakom politickej sily oficiálnou vládou v duchu Ústavy. Bola by to pekná čerešnička na tortičke krásy demokracie v priamom prenose.

Príprava a príprava a príprava. Počas celého toho obdobia príprav boli ochotní vziať na seba zodpovednosť nezdaru. Otvorene sa k svojmu programu hlásiť. A tým boli pod permanentnou kontrolou a to mi verte, že keby sa boli Mečiar so SNS ukázali ako neschopáci, ľudia by ich potopili.

Občiansky potenciál sa váľa po uliciach a nič

Keď leží voľne pohodená verejná mienka a voľne pohodená voličská podpora nejakej myšlienke, u nás sa nájdu aspoň 4 Smery, 3 KDHy a dvaja Procházkovia, ktorí po nej siahnu a začnú s týmto občianskym potenciálom pracovať. Vidíte ich na Ukrajine? Veď tam nemajú ani len nejakého Sládka, Žirinovského či Pinocheta. A to už je teda čo povedať!

Viete, môžete si myslieť o zmenách štátneho usporiadania čokoľvek, ale musíte tlačiť na to, aby, keď už sa teda dejú, mali nejaký systém, nejakú postupnosť krokov. Musíte tušiť, čo sa bude diať za prvým rohom. Inak je výsledkom kopa mŕtvych, desať kôp zranených  a tisíce utečencov. A vy medzi nimi.

Ukrajinci zdá sa potrebujú na vlastnej škode pochopiť zmysel demokratického politického systému. Je mi to ľúto, že sa ľudia učia na vlastných chybách a na vlastných mŕtvych odlíšiť anarchiu od demokracie/revolúcie/vojenského prevratu.  Ľahkovážnosť od zodpovednosti.

Márnosť šedivá, veď všetko sme si už v dejinách vyskúšali!

Áno, na Ukrajine prebieha boj o moc. Ale medzi kým? 

Kým sa táto sila neukáže, kým sa na tribúnu nepostaví politik, je to anarchia ako z učebnice politológie.

Šikovných 20-30 chlapov vytiahne samopaly so skrine, obsadia najbližšiu radnicu a vyhlásia, že oni sú tu páni. Anarchia. Najhoršie čo si môžu obyvatelia Ukrajiny zažiť.

Pamätáte si, ako stáli Havel, Dubček a ešte 10-20 ďalších na balkóne budovy Melantrich? To je to, čoho absencia je na Juhovýchodne Ukrajiny vražedná.

Je to boj o moc formou anarchie. Ani revolúcia, ani demokratický prevrat, ani zmena po volebnom výsledku, ani vojenský puč. Bez jasne vyhranenej vedúcej politickej sily je to len a len anarchia.

Prestaňme sa hrať na to, že tou politickou silou nie je… Diktátori sú odjakživa sraľovia.

Pod čiarou: Tento text nie je ani tak určený Ukrajincom, skôr nám, aby sme si zbytočne neublížili.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity