PRP: Propaganda 5% výnimiek zredigovaná do 100% pravidla

Po biľagu a hodnotiacom jazyku v článku z minulého týždňa si teraz v Pikiho rade na piatok ukážeme ďalšie z postupov a nástrojov propagandy. Dnes to bude čosi o výnimkách a o rediogovaní.

Výnimka z pravidla ako 100% pravidlo

Radovi Baťovi ďakujem za ukážku propagandistického postupu: Výnimka z pravidla je pravidlo

Rado Baťo: Breaking: Predseda SaS sa napokon predsa len rozhodol, že sa v predvolebnej kampani prestane venovať nemeckej kancelárke a vráti sa k domácim témam. Za súpera si vybral Denník N.

Protiargument z diskusie: treba povedať, že ten článok od noname politológa, ktorý uverejnilo enko bol fail, ako vtipný blog v poriadku, ako komentár určite nie

Reakcia RB:  Keby som mal rátať počet blogov a článkov, ktoré sú podľa mňa väčšie či menšie hlúposti kdekoľvek na webe na dennej báze, asi by som musel odísť z práce a venovať sa tomu na plný úväzok.

Zmyslom tohoto postupu propagandy je do cieľa propagandy vniesť povedomie, že výnimka z pravidla je pravidlo.

Sulík sa venuje mnohým otázka, hlavne ekonomickým. Keď si urobíte štatistickú analýzu napríklad na jeho FB stene, zistíte, že 80-90% príspevkov sa venuje ekonomike a politike (vzťahy s ostatnými stranami)

Médiá si radi vyberú tú jednu oblasť, imigrácia a utečenci, pretože sa Sulík dotýka posvätnej kravy (nie naozaj nejde o pejoratívne vyjadrenie, ide o termínus technikus), ktorú ostatné opozičné strany obchádzajú ako čert kríž. Len aby si náhodou niekto nemyslel, že je to pre nich téma.  Nastoľuje otázky, nastavuje zrkadlo. Je to navyše oblasť, ktorú je možné jednoducho priradiť ku kontroverzným správam.

Dobré či neutrálne správy pre Slovensko, obsiahnuté v 90% času a priestoru predvolebnej kampani Richarda Sulíka nie sú správy – tak znie významné mediálne heslo.

Ak zasadíme práve postavu Rada Baťa do kontextu zistíme, že to bol najbližší spolupracovník premiérky Radičovej v čase, keď táto podliehala najväčšiemu tlaku z vnútra SDKU. Bolo by preto logické, ak by voči Sulíkovi nebol nestranný i keď je dnes v pozícii poradcu Kisku. A keď už, tak pekne účelne, vhodným postupom – je to novinár – tí sa učia to o čom tu píšem ako povinnú matériu žurnalistiky.

Redigovanie štrajkov odborov

Redigovanie vytvára súvislosti, podobne ako ich môže vytvárať klamanie, vďaka obyčajnému vynechaniu informácii.

Špeciálnym prípadom redigovania je aj mŕtvy chrobák, keď na nepríjemné otázky proste neodpovedáme.

Transparency international vo svojom článku na svojom blogu pekne analyzovala mediálne pokrytie štrajku učiteľov a kauzy ministerstva školstva v televízii TA3:

Najmä ak je nezáujem televízie o tému v porovnaní s konkurenciou zjavný a podobné radenie správ, ako bolo spomínané v úvode tohto článku, nasadzuje bežne. Podobne TA3 totiž informovala aj v ďalších dňoch, v stredu 27. januára sa pred správu o štrajku dostali vratky za plyn, ktorých rozposielanie na Slovenskej pošte ohlásil priamo premiér Robert Fico (Smer), vo štvrtok 28. januára televízia uprednostnila brífing Fica o rozšírení miest v materských škôlkach, v piatok 29. januára to zas bola jeho tlačovka o výstavbe nájomných bytov pre mladé rodiny.

Vyvrcholením tohto prístupu boli Hlavné správy zo štvrtku 4. februára. Po príspevku z tlačovej konferencie ministra financií Petra Kažimíra (Smer) o prognóze vysokého ekonomického rastu a klesajúcej nezamestnanosti nasledovala temer trojminútová reportáž s témou školstva. Prvé dve tretiny z nej však redaktorka venovala zámeru ministra školstva Juraja Draxlera podporiť výstavbu telocviční. „Minister neobišiel ani protest učiteľov…,“ nadviazala napokon na dobré správy.

TA3 neinformovala o nákupe učebných pomôcok ako sifón či splachovač za stovky eur za kus,  o pochybnom príspevku v hodnote 4,4 milióna eur pre Vysokú školu Danubius v Sládkovičove, ktorej rektor kandidoval za Smer a ani o dotácii na vedu a výskum vo výške 1,3 milióna preStredoeurópsku vysokú školu v Skalici. Jej zakladateľom je mimochodom práve majiteľ TA3 Ivan Kmotrík.

Jeho televízia si tak zrejme osvojila floskulu premiéra Fica o tom, že učiteľský štrajk je iba „mediálny protest“. Nevedno, akú úlohu pri tejto optike hral aj fakt, že TA3 za posledný rok získala od štátnych úradov len za euroinzerciu takmer päť miliónov eur (vrátane januárovejzákazky od ministerstva dopravy). Rovnako ako podstatne sledovanejšia Markíza.

Mimochodom, tipnite si, aký priestor poskytla hlavná spravodajská relácia TA3 kauzezázračného lekára a maséra Kostku, ktorého prípad zoširoka riešila väčšina médií? Doteraz to boli presne dve vety (4.2. – na tretí deň po odhalení kauzy) bez akéhokoľvek kontextu (v čase 9:10).

Zdroj: TA3 a Pravda podržali vládu aj pri štrajku učiteľov – Transparency International Slovensko (blog.sme.sk)

Tou súvislosťou je, podpora vládnej teórie, že ide  len o „mediálny protest“ a v skutočnosti žiadny štrajk neprebieha. Že všetko v štáte beží bez akýchkoľvek problémov.

Redigovanie je výber, to znamená jednak zaraďovanie skutočností do nového kontextu ako aj vyraďovanie.

Príklad na vyraďovanie môžeme použiť to, ako Fico ani raz nespomenul menu v súvislosti s číslom 122 miliónov. Dnes už všetci máme tak nejak v podvedomí eurá, no pravdou boli slovenské koruny  – 30-krát menej.

Na prípravu textu som hojne a mnoho a veľa použil literárny zdroj: KOUKOLÍK, František a Jana DRTILOVÁ. Život s deprivanty. 1. vyd. Praha: Galén, 2002, 490 s. Makropulos. ISBN 80-7262-089-4.

Nástroj nie je sám o sebe ani dobrý ani zlý

Áno, bolo by úplne absurdné, aby Baťo článok skomentoval slovami: „Sulík si našiel chvíľku aj na komentár nového denníka na mediálnej scéne. Vyjadril v ňom kritiku voči nestrannosti. Podľa mňa je táto Sulíkova kritika neoprávnená lebo… (a príde 5-7 podkladov pre svoje tvrdenie)“

To by pre neho nemalo žiaden zmysel. Rovnako ako pre Fica nemalo zmysel zdôrazňovať, že išlo o koruny a nie eurá. Či už vedome alebo podvedome, pri znalosti nástrojov, použijeme ich, keď vieme, že pomôžu nášmu cieľu.

Tak isto majiteľ TA3 potrebuje nejako nastavenú budúcnosť. Pre neho je nezmyslom, aby sa nepričinil o svoju budúcnosť, keď môže a  má na to nástroje.

A cieľ nemusí byť vôbec to najhoršie čo si len pomyslíte. Cieľom môže byť aj obyčajné zaujatie. Udržanie povedomia o svojej osobe ako o názorovo pevnom bode. Alebo len ďalšie reklamné peniaze.  Alebo potešenie súzniacich priateľov.

Alebo milión iných cieľov – v prípade súkromných FB stien je odhadovanie cieľov len cucanie z palca.

Propaganda ako celok je len a len nástroj.  Nič viac. Nie je ani dobrá ani zlá. Je to nástroj ako ovplyvňovať verejnú mienku.

Čo je dôležité, to je vedieť oddeliť informáciu samotnú a formu jej podania. A keď sa zadarí, tak z textu získať aj niečo viac. Napríklad varovanie, že autor textu či obrazu pozná nástroje propganady. A neváha ich používať.

Ďalšie diely seriálu:
1. PRP: Poznaj zbrane propagandy
2. PRP: Propagandistický biľag a kvalifikujúci jazyk
3. PRP: Propaganda 5% výnimiek zredigovaná do 100% pravidla
4. PRP: Rozbor propagandistického textu vládnej koalície „Bugár účasť vo vláde neľutuje“
5. PRP: Nebojím sa toho, čo označí moje postoje za hovadiny, bojím sa toho, čo ma označí za idiota
6. Zúrodňovanie spoločnosti propagandistickou palebnou prípravou Smeru

 

Share Button

2 názory na “PRP: Propaganda 5% výnimiek zredigovaná do 100% pravidla”

Komentáre sú zakázané.