Milujeme ledačinu, volíme ledačinu, nerozumiem tomu

Hľadám stále ako uchopiť dobrovoľnú voľbu ledačiny. Je to jedno veľké mystérium.

Jedna strana mince:

A veď dobre, veď v úplne obecnej rovine, bez ohľadu na akúkoľvek osobu, sú to obvyklé kroky. Kroky prospechára, klamára, populistu, ruka-ruku umýva, známosti nadovšetko, dojiča systému. Videli sme to v desiatkach satirických filmoch, v stovkách kreslených vtipov.

Sú šikovní. Nikdy nie sú dôkazy, ktoré by ukazovali priamo na nich. Nikto nechce proti nim vypovedať otvorene dôkazy, pretože sa vždy na svedkov niečo nájde. Je to priestor, kde sa musia namočiť do šedej až nelegálnej zóny obe strany. Ak niekto dokáže odolávať roky či desaťročia, vždy je nutné, aby bol v tomto namáčaní oboch majstrom sveta. 

Jedným slovom: ledačina

Tak, to by sme mali jednu stranu mojej úvahy.

A teraz si vezmime človeka ktorý stojí mimo tento ich svet. Naopak, stojí na inej strane. Stojí na strane, kam sa chodia vyberať dane na chod štátu. Zoberme si človeka, ktorý spotrebúva servis štátu. Potrebuje, aby bola pre neho pripravená sociálna sieť, keby náhodou niečo nevyšlo. Zoberme si človeka, ktorý potrebuje, aby boli pre neho nachystané pracovné miesta, pretože nevie, ako sa takéto pracovné miesta rodia. Vie veľmi dobre obsluhovať zvárací trafák, ale nevie ako sa vytvára jeho pracovné miesto pri stavbe tunela na Liptove.

Jedným slovom: občan

Tak takýto človek-občan si dobrovoľne, bez pištole na spánku zvolí človeka-ledačinu.

Absolútne tomu nerozumiem.

Jediná myšlienka, a aj tá mi len chabo po mozgovni povieva, je, že aj oni by chceli. Že aj nás človek-občan by chcel kus stehna z pečeného holuba nad hlavou poletujúceho.

Ale odkiaľ je to stehno? To stehno toho pečeného holuba, čo v letku kde-aká ledačina pochytá, je od neho. A od jeho suseda, od spoluobčanov. Od ľudí, ktorí by potrebovali, aby vo svojom štáte mali pripravenú mäkkú sociálnu sieť, do ktorej by pristáli, ak sa niečo v ich životoch pokazí.

Veď ten náš človek-občan by chcel vlastne okradnúť seba samého, spoluobčanov, susedov. A ak by sa mu to podarilo a doviedol by svoje snaženie až napríklad do medzinárodných modrých teplovzdušných výšin, odtiahne z pod nich tú záchrannú sociálnu sieť. Tak, ako mu ju z pod riti odtiahol človek-ledačina.

A som zasa v prdeli v spore. Zas som v spore s logikou. Ako je možné, že človek-občan, ktorý jasne cíti výhody ledačiny, ktoré človek-ledačina má, dokonca tak jasne, že by ich dokázal sám zopakovať, ako je možné, že si volí jeho?  Veď ledačina je jeho priamy konkurent v okrádaní susedov a spoluobčanov.

Takže aj táto myšlienka (aj oni by chceli) sa ukazuje ako úplne pochabá v odôvodnení, prečo občania volia ledačinu.

Vy viete, prečo volíte ledačinu? Beriete ju ako výťah pre seba do výšin ledačiny?

Tisíckrát sa v histórii ukázalo, ako človek-občan sympatizujúci a voliaci ledaču, keď sa dostal dosť vysoko, sa začal správať ako ledačina. Veď je to aj logické. Na jeden príklad ma upozornil môj otec (čo zas len dokazuje, že môj otec je veľký syn svojho národa). Je to hnitie Interhelpo:

Interhelpo bolo priemyselno-výrobné družstvočesko-slovenských robotníkov a roľníkov (esperantistov a idistov) založené v máji 1923 v Žiline na pomoc budovania socializmu v sovietskom Kirgizsku (Biškek).

Už roku 1925 bolo Interhelpo oficiálne vyhlásené ako najlepšie družstvo v Sovietskom zväze. V roku 1934 sa družstvo podieľalo na priemyselnej výrobe Kirgizska celými 20 percentami.

Po napadnutí ZSSR Nemeckom sa časť členov vrátila domov, časť zostala v ZSSR (50 príslušníkov bojovalo v 1. česko-slovenskom armádnom zbore).

Interhelpo bolo zlikvidované roku 1943. Členovia boli stalinizmom perzekvovaní a popravovaní ako nepriatelia Sovietskeho zväzu.

Zdroj:  Interhelpo – Wikipédia.

Ledačina vás s úsmevom privíta, využije a keď už z vás nie je žiaden osoh, pohodí. Už pre vás nemá miesto, potrebuje nový zdroj na vyciciavanie.

S Interhelpom mal priame osobné skúsenosti Alexander Dubček. Chudák história. Môže sa aj rozdrapiť od snahy nás poučiť. Človek je múdry, až keď už netreba.

Vieme to, milujeme ich, volíme ich, nerozumiem tomu. To bude asi tým, že som prírodovedec, žiadny humanitný sociológ. Tí by mi isto vo svojej mágii nejaké to vysvetlenie vylosovali.

Share Button

Nový daňový portál financnasprava.sk si zaslúži pochvalu

Normálne musím pochváliť daňovákov za ich nový portál finančnasprava.sk.  Presnejšie, pochvala sa týka užívateľskej zóny vo walled garden.

Funguje.

Nesmejte sa, už len taká obyčajná vec, aby sa portál vyrovnal v dňoch končiacich termínov so zvýšenou návštevnosťou bol donedávna absolútny problém.

Hlavičky formulárov sa predvyplňujú. Vec samozrejmá, ale veľmi často programátormi zabúdaná služba zákazníkovi. Keď už sa raz prihlásim zaručenou autorizáciou, keď vyberiem subjekt, keď odklikám súhlas so spracovaním konkrétnych údajov, ktoré si privliekla autorizácia zo sebou, tak samozrejme očakávam, že to už nebudem musieť vyplňovať. Dvojnásobne v prostredí zaručených autorizácii.

Je graficky príjemný. Dobre pripravené prostredie pre elektronicky podávané dokumenty. Teda, keď už raz absolvujete tortúru s rozcvičkou v podobe inštalácie toho, a hentoho a tamtoho a totutohoto, tak portál si do všetkých potrebných aplikácii siahne pre to, čo potrebuje bez dodatočného otravovania vyskakovacími oknami, odskokom do pekárne či návštevou kaderníctva.

Podpora pre rozdelenie kompetencii vo firme. Dôležitá vec pre uchovávanie bezpečnostných návykov obyvateľstva. Nič tak nezničí reputáciu ZEP, ako keď musíte svoj ZEP dať z ruky aj s PINmi.  Pritom, tak ako v prípade portálu www.financnasprava.sk stačí, aby bolo vkladanie dvojkrokové. Prvý krok vypísať+uložiť, druhý krok načítať+podpísať.

Spätná kompatibilita so ZEP. V čase, keď sa zavádzajú elektronické občianky neoceniteľné.  Pretože do elektronickej schránky od toho istého štátu sa s komerčným ZEP, ktorý vás ten istý štát donútil získať, sa neprihlásite.

A potom tie pomocné bubliny. Jáj, to je pohladenie duše každého, kto nejaké užívateľské rozhranie vytváral či recenzoval. Užívateľská príručka je fajn, ale pomocník ex tempore a in situ, to je to čo sa skutočne počíta. Verte skúsenému odborníkovi v procesnom riadení, teda mne.

Samozrejme je tam niekoľko podivností, ale tie sú viac-menej len formálneho rázu. Napríklad to názvoslovie ich kmeňa. Že „katalóg služieb“.  Prečo sa to nemôže volať: „Tu vložte dokumenty“? A samozrejme chronológia grafických prvkov. To je klasická bolesť v každom užívateľskom rozhraní, ktoré navrhuje programátor a nepripomienkuje odborník na procesné riadenie. Viete, podávanie dokumentu je proces. A ako taký má svoju jasnú chronológiu. Vždy existuje nejaká priemerne optimálna cesta a grafické rozhranie by ju malo podporovať. Ale čo vám tu budem podarmonici svoje odborné rady dávať. Kúpte si ma, nejako na tie dane zarobiť musím.

A potom tá nešťastná podpisová komponenta viazaná výhradne len na WIN a IE, z čoho vyplývajú technické obmedzenia na jediný správny operačný systém a jediný správny webový prehliadač. Celkovo – postavené je to na príliš moderných komponentoch. A na príliš veľa súčastiach aplikácii tretích strán. Takže na starých strojoch sa používanie bude v čase zhoršovať. Nie preto, že by samotný portál bol aktualizovaný a modernizovaný. Ale preto, že materské aplikácie jednotlivých komponentov sa budú ďalej vyvíjať a zvyšovať požiadavky na hardware. A daňováci sa budú čudovať, prečo sa začínajú množiť ponosy na ich portál.

Akokoľvek, nateraz si užívateľská zóna portálu www.financnasprava.sk zaslúži pochvalu pred nastúpenou jednotkou daňových poplatníkov právnických osôb.

Share Button

Dobrý deň, kedy a koho si budete pozývať pred kameru?

Klamať ako 11-ročné dieťa nie je jednoduché. Stojí pred vami oveľa vyšší a silnejší človek – rodič. Ako rodič nenaletíte skoro ničomu, čo sa vám snaží zavesiť na nos vaše decko.

So mnou to majú moje deti komplikované. Kladiem im jednoduché otázky a v prípade klamstva na ne nikdy nemajú konzistentné odpovede.  Navyše si veľmi dobre pamätám, ako som sa snažil manipulovať počas svojho detstva.

Chystá sa na nás 5-6 kandidátov na prezidenta s nejakou tou predbežnou šancou. Naletíte im, alebo sa budete rovnako pýtať, ako vášho 11-ročného decka?

Sú to jednoduché otázky. Tento týždeň navrhujem dve:

Prvá: Navštevovali ste kapitánov priemyslu a dostali ste od nich finančnú podporu na chod vašej strany/ vašej kandidátskej kampane na prezidenta? Čo ste im za to sľúbili?

Druhá: Aké sú vaše plány na mediálne vystúpenia v celoplošnom televíznom a rozhlasovom vysielaní?

Viete, nejde ani tak o faktické odpovede. Ide o otázku charakteru, ktorý sa prejavuje v postoji k takejto otázke od voliča s jedným hlasom.

Skúsenosť mi hovorí, že obvyklou odpoveďou je nejaká citácia z mediálneho školenia. To nikdy nie je odpoveď jednoduchou vetou. Ono sa to nezdá, ale opis života sa dá realizovať naozaj v jednoduchých vetách, kategóriách. Smejeme sa športovcom, keď na nadhodenú tému zareagujú „tak určite“. No presne toto je tá vytúžená odpoveď. Jednoduché potvrdenie, alebo jednoduché vyvrátenie.

Veď čo už len sa dá okecávať na jednoduchej otázke: V ktorých mediálnych firmách máte predpripravené vystúpenia počas predvolebnej kampane?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať plány na učinkovanie jednotlivých kandidátov najbližších 3 mesiacov vo verejnoprávnej televízii?

Prečo by mal mať niekto potrebu skrývať zdroj financovania svojej kampane?

Kašlem na to, či to bude milión euro alebo tristo euro alebo tritisíc. O veľkosť vôbec nejde. Dokonca vysoký rozpočet je istou známkou osobných schopností. A predurčuje dobrého a schopného politika. Nie, na veľkosti naozaj nezáleží. Naozaj ide o ten charakter – schopnosť nehanbiť sa za svojich podporovateľov a za svoje činy.

Prvé prejavy vytvoreného mediálneho plánu sa už ukázali. A poviem vám, som veľmi znepokojený. Jediné, v čom váham, je, či to nazvať ukážkou komunizmu alebo nacizmu. Ach ako by som sa chcel mýliť. Ale prvé víkendové skutky ukazujú dosť hlasito, ako vysoko skáče kde-aký pes.

Mám nedávnu skúsenosť z Česka, kde Český rozhlas skutočne brutálnym spôsobom zasiahol do  výsledkov českých parlamentných volieb v pásme na rozhraní zvoliteľnosti. Stalo sa tam totiž nasledovné: Český rozhlas sa rozhodol, že na základe predvolebných prieskumov zo začiatku predvolebného obdobia rozdelí kandidujúce strany na prvú a druhú kategóriu. Do všetkých debát v období cca  dvoch mesiacov pred voľbami potom pozýval len a len strany prvej kategórie.

Preto tu mám dnes ešte jednu jednoduchú kontrolnú otázku:

Do konca týždňa by mal slovenský RTVS predložiť plán predvolebného vysielania, účasti kandidátov na diskusných reláciách.

Skúsenosť hovorí, že pre pravdovravného a charakterného neexistuje žiadna prekážka, aby na takúto požiadavku zareagoval v jednoduchých vetách v rozsahu normostrany A4.  Potom aj pre zaneprázdneného voliča je jednoduché posúdiť odpovede kandidátov voči odpovedi inštitúcie platenej z našich daní.

Viete, priatelia, už dlhodobo hľadám charakterných. A chcel by som aj charakterného prezidenta. Vy nie?

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity