Na hranici našej demokracie a cudzej diktatúry sa musíme rozpamätať na diktátorské postupy. Brániť sa proti diktátorom demokratickými nástrojmi sa proste nedá.
Inšpirované obligátnou ponosou, že nie ľud, ale jeho politici za všetko môžu. Že občania sú v tom nevinne:
Když si to shrneme: Obyvatelstvo všech tří území je dneska v průměru přesvědčeno o své pravdě. Cítí se nevinně. Chybu na chybu (až na zločin) kupí politici, kteří ovšem moc dobře vědí, co dělají. A co porušují.
Zdroj: Hospodářské sankce proti Rusku jsou k ničemu. Blog – Markéta Šichtařová (blog.iDNES.cz).
Aha, takže na Kryme nebola zastupiteľská demokracia. Na Kryme teda politický predstavitelia neboli zástupcami občanov. Občania si ich nezvolili. Takže sankcie dopadajúce na obyvateľstvo sú naozaj nespravodlivé. Ale keďže tam nie je demokracia, obyvatelia nemajú čo pindať. Veď milujú diktatúru. Takže je to jedno.
Ako by som to: S demokraciou prichádza aj zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Kde nie je demokracia má zmysle vôbec hlasovať? Prečo obyvatelia nechali svojich zástupcov vymknúť sa z pod ich kontroly?
Ako sa vysporiadala trieda s tými 3 grázlikmi kvôli ktorým na celú triedu dopadla kolektívna vina? Nechala ich aj nabudúce, aby ich činy viedli k uplatneniu kolektívnej viny? Nie je nad to držať hubu proti diktátorom a potom sa sťažovať, že sankcie dopadajú aj na mňa. Veď ja nič, aj nie som diktátor.
Ako sa vysporiadala autorka s diktatúrou učiteľky? Diskusiou alebo hádzaním kmokrej kriedy (partizánskym spôsobom boja). To sú skutočne vzory, ktoré nepotrebujeme.
Riešením je preťať diktátorskú špirálu
Ak to občania netušia, treba ich k otvoreniu očí trochu prišťuchnúť. Ekonomické sankcie nie sú ideálne a už vôbec spravodlivé riešenie. Ale je to jediné riešenie, ktoré sme doteraz vymysleli. Ak máte nejaké iné riešenie, ktorého výsledkom bude povzbudenie demokratického kvasu v spoločnosti, tak sem s ním.
Pardón, ekonomické sankcie nie sú jediné čo sme vymysleli. Je tu ešte bombardovanie ako toť nedávno v Líbyi. Naozaj by to bolo lepšie riešenie?
V jeden moment treba preťať špirálu diktatúry radikálnym krokom. Ekonomické sankcie sú takým radikálnym riešením. Áno, má povahu diktátorstva. Ale ako inak chcete bojovať proti diktátorovi? Demokratickými nástrojmi? Ha-ha-ha. Ste dementní?
Na hranici našej demokracie a cudzej diktatúry sa musíme rozpamätať na diktátorské postupy. Brániť sa proti diktátorom demokratickými nástrojmi sa proste nedá.
Naozaj, ak nám ide o demokraciu, musíme sa postarať, aby si našli obyvatelia svojich zástupcov, aby za nich či proti nim hlasovali a aby potom spoluniesli zodpovednosť za smerovanie svojej vlastnej spoločnosti. A keď si zvolia, tak musíme strpieť, čo si zvolili. Tak v Egypte, ako o mesiac na Ukrajime v prezidentských voľbách.
Viete priatelia, naša úroveň demokracie na Slovensku je o 128 konských dĺžok oveľa ďalej. Ale keď ste na začiatku, tak jediným požiadavkom na ktorom naozaj v demokracii záleží je priestor pre opozičný názor a istota konania budúcich volieb.
Lebo o nádeji je demokracia v prvom rade. O nádeji, že budeme mať možnosť v budúcnosti presvedčiť o svojej pravde ostatných.
