Zamneď: Prečo by som to robil?

Prišlo za mnou staršie decko (okrem neho mám ešte jednu mladšiu mládež) a pýta sa ma: „A prečo to Putin robí?“

Chvíľu som uvažoval a rezignovane odpovedal: „Ja neviem, pretože ja tak uvažovať nedokážem.“ A na oplátku som sa ho opýtal: „Biješ svojich spolužiakov?“

On odpovedal: „Nie nebijem, veď prečo by som to robil?“

Áno, tak jednoduché to je. Alebo si myslíte, že môžeme zvládnuť pochopiť diktátora? My čo žijeme v demokracii? My čo sme zažili aj diktatúru, by sme to ale zvládnuť mali. Preto som bol býval bol písal, že bývalé socialistické krajiny vedia, ako myslí Rus.

Je to naozaj tak: robí to len a len preto, že môže. Potrebujeme sa navzájom. Pre prežitie a spokojný život má zmysel byť priatelia, spolupracovať, obchodovať spolu. Nemá zmysle po sebe strieľať. Ale keď môžete, prečo by ste to neurobili?

Áno, ten zásadný rozdiel vidím práve v rozdiele medzi tými vetami.

  • Putin: „Prečo by som to neurobil?“
  • Demokratický svet: „Prečo by som to robil?“

Demokratická Európa a demokratická Amerika chce spolupracovať. Je to preto, že politici sa zodpovedajú voličom, chcú byť zvolení a teda musia ulahodiť prianiam svojho elektrorátu. Pokiaľ si udržíme túto väzbu, budú sa naši zástupcovia stále pýtať: „Prečo by som to robil?“.  Ak sa zvolení zástupca odtrhne z reťaze a zmení sa na diktátora, začne sa pýtať: „Prečo by som to neurobil?“, a sám si nájde odpoveď: „Veď môžem.“

Diktátori vždy môžu. Nikomu sa nezodpovedajú. Nikto ich nezaujíma. Preto sú pre život na zemi diktátori nebezpeční.

Share Button

Proces škótskeho referenda je moderný dejinný vzor pre 21. storočie.

Bez ohľadu na výsledok Škótskeho referenda: Takto sa to robí v 21. storočí.

To je hlavné posolstvo Procesu škótskeho referenda a jeho významný prínos do dejín Európy. Chcete sa deliť? Chcete vlastnú vládu? Chcete spoločnú vládu? Chcete posúvať hranice? Proces škótskeho referenda je moderný dejinný vzor pre 21. storočie.

S ohľadom na výsledok: Ak sa po takomto Procese spoločnosť rozhodne pre delenie, je tu ďalší dejinný vzor. Je to vzor delenia Československa. Áno, Proces delenia Československa bol do včera najlepším riešením. Obsahoval demokratický prvok a obsahoval aj systém delenia majetku či už hmotného alebo nehmotného medzi dva štáty. Dnes nás prekonalo Škótsko v prvej – demokratickej oblasti. V Československu prebhla spoločenská diskusia, politické strany vyhrali voľby so zámerom delenia, no chýbalo mám to posväcujúce referendum. V tomto Škótsko náš dejinný vzor vylepšilo.

Pre samotný Proces delenia je stále Československo dejinným vzorom pre celú planétu.

Takže, priatelia a spoluobčania v Katalánsku, Belgicku, Baskitsku, Maďarsku a čo ja viem kde ešte. Vzory tu máte, je to už len na vás. Čaká vás 5-10 rokov práce.

Či sa to bude Putinovi či inému diktátorovi páčiť alebo nie, či nám z toho plynú komplikácie alebo nie, žiadne iné riešenie nie je pre Európu 21. storočia akceptovateľné. A naozaj nie je našou chybou, keď sa takéto riešenie stane atraktívne pre kohokoľvek na tejto planéte. Naozaj sa nebudem pre to cítiť previnilo. Je našou úlohou, nás Európanov, pomáhať pri presadzovaní moderných riešení na úrovni 21. storočia.

Vojenské riešenia silou, ktoré predviedol Putin na Kryme a ktoré predvádza teraz na juhovýchode Ukrajiny, keď zistil, že potrebuje voziť na Krym potraviny a energie, je presne to riešenie minulých storočí, ktoré Proces škótskeho referenda poslal do prepadliska dejín a do učebníc dejepisu.

Vojenské silové riešenia nemajú mať miesto v prítomnosti 21. storočia. Len hlúpi a zaostalí sa nevyvíjajú. Len hlúpi a zaostalí stále opakujú, čo sa naučili v materskej škole, len hlúpi a zaostalí opakujú čo robili ich predkovia pred 100 či 200 rokmi.

Share Button

Ak by som ja hlasoval, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal

Uvažujem, ako sa postaviť k asociačnej dohode EU-Ukrajina,. ktorú sme toť nedávno uzavreli. A napadajú mi samé rozporuplné pocity.

Pravidlá ekonomiky pre všetkých rovnako

Naša EU je spoločensko-ekonomická organizácia. Z tohto pohľadu  kroky k prijatiu Ukrajiny k nám znamenajú pre Ukrajinu tisíce a tisíce zmien. Nám je to jedno, či budú trvať roky či desaťročia. EU je dosť veľká na to, aby potrebovala Ukrajinu. Samozrejme, z nášho Slovenského, Poľského a Maďarského parciálneho záujmu je jasné, že by sa nám hodilo by´t vďaka Ukrajine viac v strede EU ako na jej periférii.

Z čisto ekonomického pohľadu, je to na dlho. Fááákt na dlho. Konverzia ekonomických pravidiel nie je len o napísaní zákonov. Je to aj o zmene etických hodnôt každého jedného z občanov Ukrajiny. Áno, ich, pretože oni sa chcú pridať a tak by mali v prvom kroku oni prispôsobiť seba.

Na druhej strane, stále tu máme dva stupne. Členstvo v EU a Eurozónu. Ekonomika Ukrajiny môže byť ešte dlho oddelená. Ani na eu-dane (eurofondy) nemusia len tak ľahko dosiahnuť. Ale je toto dôvod na odmietnutie asociačnej dohody s Ukrajinou?

Ja si uvedomujem, že tak ako ja som viac zameraný na slobodu a demokraciu, opačný pohľad môžu mať tí, čo sú zameraní na blaho aj môjho brucha. A som rád, že sa ozývajú.

Mám veľkú obavu, že sa budú v prípade Ukrajiny podliezať pravidlá, ktoré boli postavené pred krajiny vstupujúce pred desaťročím. Ale je to dôvod sťahovať gate, keď je brod ešte ďaleko? Veď to máme plne v rukách. Môžeme kontrolovať, upozorňovať, podieľať sa členstvom v posudkových komisiách EU. Naozaj, veď prístupový proces je už otestovaný na príkladoch viac ako desiatky krajín, stačí ho dodržiavať.

Pravidlá demokracie vždy a rovnako

Pre fungovanie parlamentu po vyhlásení nových volieb platí, že už by nemal prijímať významnejšie rozhodnutia. Jeho úlohou do volieb je „svietiť a kúriť“. Nie som si tak úplne istý, či ratifikácia asociačnej dohody je vo svetle aktuálnej situácie tak nevyhnutná.

Na druhej strane, Ukrajina je prezidentská demokracia a tie voľby tam už boli. Veď hovorím, ťažko to rozsúdiť.

Naopak, tlak demokracie z EU na jednotlivých členov je veľký a veľmi blahodárny pre rozvoj slobody a ľudských práv. Ono sa to nezdá, ale argument Bruselom v oblasti ochrany demokracie, slobody a ľudských práv funguje výborne. Veď aj nám pomohol pri demontáži mečiarizmu. A vždy sa nájde nejaký Orbán na ktorom sa to aktuálne testuje.

Bude dôležité, ako sa postavia občianskoprávne organizácie z EU k otázkam demokracie a ľudských práv na Ukrajine. Asociačná dohoda nás oprávňuje strka´t viac a viac nos do týchto záležitostí a naopak, Ukrajina podpisom počíta s tým, že akceptuje kontrolu demokratických princípov zo strany kohokoľvek z nás z EU.

Nie som presvedčený, že je nejaký významný dôvod cítiť sa previnilo, že sa Ukrajine EU páči viac ako nejaký Euroázijský sovietsky zväz. Dokonca si nemyslím, že je dôvod si od Ruska nechať vojensky diktovať zahraničnú politiku EU.

Paralelne nie sériovo

EU potrebuje zásadnú reformu. No nemyslím si, že by sme sa mali teraz uzavrieť pred okolím a len a len sa sústrediť na seba samých. Myslím si, že je v silách EU, aby súčasne riešila vzťahy s Ukrajinou (a tým aj vzťahy s Ruskom, keďže sa do toho z nejakých Putinovích podivných dôvodov mieša)  a súčasne riešiť aj zmeny EU vo vnútri.

Nastolené a podčiarknuté, už len tozhodnúť

Ak by som ja mal hlasovať, na 55% by som bol za asociačnú dohodu a na 45% by som sa zdržal hlasovania. Určite by som nebol proti. Ja som viac na strane takých tých huncúctiev ako sú sloboda, ľudské práva a demokracia.

Tí čo sú na strane ekonomických a egoistických záujmov, tí by hlasovali úplne opačne. Tí by boli proti. Môj eu-poslanec hlasoval „zdržaním sa“. Ono to tak zodpovedá aj tým mojím rozporuplným pocitom, ktoré som sa tu snažil načrtnúť. Ale, len tíško medzi nami, mohol byť radšej za.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity