Zbytočný predmet je pridaná hodnota k vášmu vzdelaniu

Toto ma pobavilo. Ale trochu inak. Je to taká ukážka absurdnosti obľúbenej vety školáka: „A na čo mi to bude, to robiť nikdy nebudem.“ Akéhokoľvek školáka na akomkoľvek stupni.

Tak, měl bych tu jednu pracovní nabídku… V centru Prahy, malá firma, a náplň práce je od správy IT (když se někdo nepřipojí na wifinu, tak to vyřešit), přes správu vývojářského účtu v Play a iTunes až po správu databáze lidí a občasné úpravy webu na WordPressu. Požadované schopnosti jsou asi „standardní webařské“ (PHP, JS, HTML, CSS), umět třeba nastavit DNS záznam na hostingu (tj. vědět co to je a jak s tím), umět nahodit měřicí kód z GA a podobně, udělat nějakou jednorázovou drobnou aplikaci nad DB, a hlavně: Musíte umět mluvit s lidmi, takže nějaký nerd ze serverovny, prosím, ne.

Zdroj:  Martin Maly – Tak, měl bych tu jednu pracovní nabídku… V centru….

Len mimochodom, všetko to spomenuté si robím pre seba a pár individuálnych klinetov ako „to k tomu hlavnému“ 😉 To viet, jednoduchý farmaceut. Dokonca viem čo je to to podivné NSSET.

Pridaná hodnota, to je to čo sa dá predávať.

Keď riešim kľúčové procesy u klienta v lekárni, občas sa dá urobiť aj z mála veľa. Napríklad zmenou komunikácie na internete. A lekáreň naozaj nepotrebuje svoju webovú prezentáciu na úrovni spravodajského denníka. Ale potrebuje ju.

Share Button

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie

Odkedy internetovo poznám Arthura, odvtedy sa sa v tomto bode s ním nezhodujem.

Herdek, jsem já povinen vysvětlovat každýmu, jak jsem co myslel? Četla to spousta lidí, ti to zjevně pochopili, asi si dali tu práci, tak to pochopili. Možná někteří špatně, ale co už. Ale má mě trápit, že to někdo pochopil jinak, než jsem to napsal? Hmmmm… opravdu? Je to můj problém, že někdo nepochopil něco, co jsem napsal? Měl bych ještě investovat další čas a energii, abych mu to dovysvětloval? Zou wish!

Zdroj:  Vysvětlení |.

„Čo tým chcel básnik povedať a nepovedal?“, to si môže povedať každý poslucháč. Ak nič nenasleduje, žijete úplne zbytočne. Život sice nemá zmysel, ale až takto?

Možno je to tým, že ja profesne potrebujem, aby mi absolútny amatéri a nevzdelaní rozumeli. Inak by mi umierali pacienti, inak by mi „umierali“ podriadený, inak by mi „umierali“ klienti môjho procesného riadenia.

Možno je to preto, že už od gymnaziálneho pradávna milujem chémiu a ostatní ju odo mňa chceli vysvetliť.  A keď ste jediný, tak prosto musíte.

Možno je to preto, že od základkového pra-pradávna milujem Grygara a jeho popularizáciu vedy. A keď vám niekto ukáže krásu prírodných vied, tak mu to nadosmrti dlhujete.

Myslím si, že má zmysel vynakladať energiu na vysvetľovanie.  Akurát, na rozdiel od toho Arthurovho  ňoumy si nemyslím, že je Arthur arogantné hovädo len preto, že popularizácia mu nie je vlastná. Je to človek, ktorý myslí inak ako ja. A to je inšpirujúce.

Nemusíte súhlasiť, stačí, že… A veď viete čo som chcel povedať, ale nepovedal…

Pod čiarou: Dôkaz miesto sľubov. Písal sa rok 2009:

A možno je to úplne najhoršie, teda, že nedokážete pochopiť písaný text, ktorý sami napíšete.

A možno je to úplne inak, možno ide len o prizmu, ktorou hľadíte na svoj text vy a ktorá sa tak rázne odlišuje od prizmy okolitého sveta.

O tomto istom z pred dvoch rokov v článku: Čo tým chcel básnik povedať, ale nepovedal?

Zdroj:  Naozaj ste napísali čo si myslíte, že ste napísali? | M+M+M+M (4M).

Share Button

Len pokiaľ neprestaneme dobro hľadať, tak máme nádej ho aj nájsť

Je naozaj veľký osobný problém:

  • žiť ako  dôveryhodný slušný človek,
  • byť nepodplatiteľný,
  • konať so zmyslom pre spravodlivosť,
  • máť vízu a dokázať ju zrozumiteľne zdieľať?

Len 4 jednoducho formulované body sú to. Len 4 sú. No rozhodne by som chcel veľa. Nie je dôvod si klásť malé ciele pre definovanie životných pravidiel.

Matematika, a tú ja z duše milujem, ma naučila, že najťažšie sa popisujú a dokazujú zrejmé vety. Každý v tých 4 bodoch vidíme 4 zrejmé a jednoduché pravidlá bytia. Ale každý z nás by dokázal o každom filozofovať aspoň hodinu. Veď čo si Kefalín predstavujete pod pojmom spravodlivý, že?

Mať víziu, to sa dá tak poľahky. Dám si ešte jeden. je vízia ako hrom. Je v tom nádej, je v tom pokračovanie, je v tom budúcnosť. Akurát nikto nevie, čo si to chceme dať. Ani kto, ani koľkokrát.

A potom tu máme kvantitatívne hľadiská. Nepodplatiteľný absolútne, teda bez nádeje na kompromis, alebo trošku s možnosťou vyjednávania? Apropó vyjednávanie. Patrí do podplácania alebo do zmyslu pre spravodlivosť? Pre niekoho je spravodlivé, že si vyjedná ústupok a na revanš poskytne službu. Spravodlivosť vnímame každý zo svojej strany plota.

A čo takto si vziať slušnosť na paškál. „Bol to taký slušný človek, všetkých úctivo pozdravil. Slušne strieľal a dokázal jasne a presne formulovať svoje vízie. A nenechal sa podplatiť, nikoho neušetril, každému nadelil spravodlivo rovným dielom kaliber 45.“ Niekedy dostanete čo ste nechceli aj pri tých najlepších predsavzatiach. Že je to tak?

Asi som mal ostať len pri tých 4 bodoch. Boli len 4 a boli také jednoduché. Ešte pred chvíľou to mohli byť 4 najjednoduchšie riešenia všetkých svetabôľov. A potom som si ich nechal pobehovať po mozgovni.

Nie! Žiť ako dôveryhodný slušný človek, byť nepodplatiteľný, konať so zmyslom pre spravodlivosť a mať vždy dobre sformulovanú vízu, nie, to nie je jednoduchý program pre život. A rozhodne to nie je program na jeden semester. Tak čo skúsiť aspoň niekoľko iterácii, pomocou ktorých sa priblížite?

Viete, celkom by som si prial, aby tie 4 body začali byť mierkou dobra našej spoločnosti. Viete, také to vaše hodnotenie v očiach okolostojacich a okolosediacich a okolokráčajúcich: Je spravodlivý? – dobre. Je nepodplatiteľný? – dobre. Je dôveryhodný? – dobre, odfajknuté, môže byť trebárs čo ja viem no nech nevečeriam tak aj prezidentom.

Nemusíte byť dobrí v očiach ostatných hneď na 100% v každom z tých 4 bodov. V prvej iterácii by mi stačilo aj 5%. Tak toto je moja vízia. Že sa pokúsite o svoju vlastnú iteráciu. Pre seba nemusíte, ani pre tento štát, ani pre suseda nemusíte. Stačí keď to urobíte pre mňa. Celkom sebecky sa priznávam, že by som si tu s vami rád dobre žil.

A vy čo? Ako ste sa pozreli počas tohtoročného Adventu sami na seba? Ja to už robím niekoľkým rokom a stále neviem, aký je ten správny návod na život. Ale snažím sa. Tak to nech je tohtoročné adventné posolstvo. Aj keď dlho, aspoň hľadáte a nevzdávate to, byť lepším.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity