Škola praktického života

Občania si zaplatili zníženie svojich vlastných platov. Prispievajú s iskrou v oku na zľavy na železnici

Pozrieme sa trochu na to, ako je to z financovaním zliav na železnici. Áno, priateli, aj z vášho platu ste prispeli na zľavu na cudzí lístok. Aj z vášho paltu ste prispeli na zľavu na svoj vlastný lístok. Naozaj je v záujme tejto spoločnosti podporovať  štátneho konkurenta v trhovom prostredí verejnej osobnej dopravy?

Nová vlna Ficových zliav vo vlakoch sa stáva realitou. Vláda odsúhlasila plán, ktorý umožní ľuďom pravidelne dochádzajúcim za prácou, aby platili len polovičnú cenu cestovného lístku.

„Polovičné zľavy bude možné získať už od 1. februára,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa.

Ďalší „sociálny balíček“ nadväzuje na bezplatné cestovanie študentov a dôchodcov, ktoré vláda zaviedla už 17. novembra. „Cieľom tohto návrhu je podporiť ďalší rozvoj železničnej osobnej dopravy,“ uvádza materiál, ktorý ministri dostali na stôl.

Zdroj: Vo vlakoch dostanú zľavy aj pracujúci.

Štátna firma poskytuje zľavy tak, že vyčísli ich celkový objem a nechá si to preplatiť zo štátneho rozpočtu. Peniaze do štátneho rozpočtu sa dostávajú tak, že občania zaplatia dane.

Šofér autobusu prímestskej dopravy platí tiež dane. Z jeho daní sa subvencuje marketingová aktivita, ktorá má za cieľ presunúť cestujúcich z jeho autobusu do vlaku. Vďaka tejto marketingovej aktivite sa zníži počet prepravených pasažierov v jeho autobuse pod hranicu rentability jeho linky. Jeho zamestnávateľ ho presunie na inú linku. Ups, iná linka je na tom rovnako. Z daní si náš šofér zaplatil svoj vyhadzov z práce.

No dobre, tak nie vyhadzov. Keďže sa znížil počet prepravených v autobusoch súkromných firiem, tie nemohli tento rok vyplatiť prémie. Náš šofér si zo svojich daní zaplatil zníženie svojho celkového platu.

Áno, toto je univerzálny model v každom prostredí, kde sú vedľa seba súťažitelia štát a súkromné firmy. Vždy je to tak, že podnikanie štátu môže byť kedykoľvek financované z daní. Z daní tých súkromných konkurentov.

Niekto tie zľavy zaplatiť musí. Napríklad občania okresu Svidník, ktorý nemá ani kilometer železničnej trate.

Mimochodom, železničná osobná doprava na Slovensku zaspala absolútne dobu. Všimnite si, kde sa stavajú domy, firmy, výrobné fabriky a kadiaľ vedú železničné koľaje. Dokonalým príkladom je rozvoj bytovej výstavby na východ od Bratislavy. Peniaze, ktoré  štát zaplatí za zľavnenú a zadarmo prepravu mali ísť do rozvoja modernej koľajovej infraštruktúry. Áno, tá má byť štátna hlavne so strategického dôvodu. Na štátnych kolajách má prebiehať štandardný konkurenčný boj prepravcov.

Plošná zľava je ten najhorší nástroj sociálnej politiky. Je vrcholne neadresná, je to vyhadzovanie peňazí von oknom. Ale to Marx ani Engels nedovolia, aby socialista nechal rozhodovanie na prijímateľovi štátnej sociálnej podpory, od koho si nakúpi službu prepravy do školy, od koho si kúpi službu detských voľnočasových stredísk a tak podobne. Socialista rozhodne za vás, že železnica je pre vás najlepšie riešenie ako sa dopravovať do práce či do školy. Jemu je to jedno, že autobusom by to bolo pre vás o 1 hodinu denne výhodnejšie.  Je mu jedno, že nežijeme v 50. rokoch 20. storočia, kedy výkon naftových motorov autobusov úspešne súperil s výkonom dnešných elektrobicyklov.

Je to najlepší spôsob ako navýšiť budúce výdavky na právne zastúpenie pri žalobách na neprimeraný štátny zásah do konkurenčného prostredia verejnej osobne dopravy.  Koľko že to boli náklady štátu, z našich daní, vyhodené von oknom za právne služby firmy Štát, s.r.o. v roku 2014?  Viete, kua, koľko práve za tieto peniaze mohlo byť kilometrov koľají zo Šamorína do Bratislavy na Trnavské mýto?  Máte čas premýšľať, keď stojíte denno denne v zápche vo svojom tereňáku.

Dalo by sa ešte dlho zbierať argumenty.

Slovom, plošné zľavy na jeden druh dopravy sú to najhoršie ako minúť naše vlastné dane. Čo ste si zvolili, to dnes dostávate.

Share Button
Zahraničie

Je to Rusko, kto je dnes v Európe agresor a kvôli ktorému umierajú ľudia

Keď umierajú ľudia, naozaj nemá zmysel diskutovať, kto to celé začal. Budeme sa tu dohadovať a medzi tím ďalší človek umrie úplne nezmyselne. Úplne nezmyselne.  Preto sa pýtam:

Kto dnes môže zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Môže to urobiť USA? Má tam svojich vojakov? Útočí na niekoho?
Môže to robiť EU? Má tam svojich vojakov? Útočíme, my osobne, my z EU na niekoho na území Ukrajiny? Strieľa tam niekto z nás po niekom?

Môže to urobiť ukrajinská vláda a jej armáda? Je to ukrajinská armáda, ktorá stojí v zákopoch a má namierené delá? Áno, ukrajinská vláda môže rozhodnúť, že už nikto nebude umierať. Môže zastaviť boje. Otočiť tanky a zaparkovať v garážach.

Môže to urobiť tá kopa samopalníkov, ktorí nevedia inak žiť ako strieľať do ľudí? Isto áno, Len oni sami sa môžu otočiť a ísť za mamou domov. Oprieť Kalašnikov do skrine.  Je to len a len na nich.

Je to naozaj také jednoduché? Áno, priatelia je to tak jednoduché. Keď sa prestane strieľať, prestanú umierať ľudia. Keď sa prestane strieľať, tak je možné začať budovať. Keď sa strieľa, tak sa pustoší, ničí, likviduje.  Len a len tí, čo majú v rukách zbrane, môžu prestať.

Vojna je naozaj jednoduchá – vyhrá ten kto pozabíja viac nepriateľov a porozbíja viac nepriateľských vecí a ostane nakoniec na žive.
Preto sú aj východiská jednoduché.

Sú tu jednoduché základné východiská. Ukrajina, štát Ukrajina má nejaké územie. Na tomto území platí Ústava a nejaké tie zákony. To je znak európskej civilizácie 21. storočia. Neviem ako v Ázii či Amerike, v Európe to takto máme. Ako môže Ukrajina chrániť svoje hranice pred napadnutím? Len odstrašujúcou (strategickou) silou. Stojí ukrajinský vojak na hraničnej varte a je ozbrojený zbraňou. Kedy vystrelí? Keď na neho niekto zaútočí. Keď nikto neútočí ani na ukrajinských ľudí ani na ukrajinské územie, je neprípustné, aby ukrajinský vojak po niekom strieľal.

Je absolútne legitímnym právom Ukrajinskej vlády strieľať po každom, kto útočí na čo i len jediného ukrajinského občana, čo i len na piaď ukrajinkej pôdy.

Takže z tých, kto dnes môžu zastaviť umieranie na Ukrajine, nám ostali už len tí samozvaní samopaľníci.  Aké právo majú útočníci na streľbu a útok na ukrajinskom území?

Žiadne, priatelia!

Takže ešte raz:

Kto môže dnes zastaviť zabíjanie na Ukrajine?

Je to len a len útočiaca strana. Len oni majú v rukách mier na Ukrajine.

Kto sú to tí samopalníci na Ukrajine? Je už skoro rok a stále majú viac a viac zbraní. Majú viac a viac streliva. Stále majú čo jesť a nezdá sa, že by nemali čo na seba. S holou riťou a hladným bruchom tam tí samopalníci nepobehujú.

Keď sa svetové spoločenstvo obzerá okolo seba a medzi seba, furtom a stále tak nejak na boku a v tichosti stojí Rusko. Ošíva sa v kúte. Vetuje každé jedno vyhlásenie na pôde OSN, keď jeho členovia chcú vyzvať ukrajinských teroristov, aby prestali strieľať.

Ja tomu naozaj nerozumiem. Rusko nechce mier pri svojich hraniciach? Tak mi zo skutkov a správania sa Ruska vychádza, ako by mali s tým strieľaním niečo spoločné. Akoby bolo to strieľanie v ruskom záujme.

Keď sa Ruska opýtate, či si môžete obzrieť čo vezú humanitárne konvoje, ani len divadlo pre Červený kríž, ako to urobil Hitler, nie sú ochotní urobiť.  Keď sa Ruska opýtate, ako si strážia Rusko-Ukrajinskú hranicu, nevezmú vás na exkurziu. Keď sa Ruska opýtate….

Keď Rusko označíte za priameho agresora a útočníka na územie Ukrajiny, nikdy sa nedočkáte  ani najmenšej snahy o vyvinenie sa.

Ja som matematicky mysliaci človek. Takže nastoluje zásadnú premysu: Rusko je agresorom na Ukrajine. Veta platí dovtedy, kým Rusko nepreukáže opak.

Ja sa budem rád mýliť v tom, že na Ukrajine zas niekto umrel.  Ach ako sa rád budem v tej vete mýliť a vďaka Rusku – agresorovi  už od tejto chvíle neumrie ani jeden človek. Ani vojak, ani civilista. Pre mňa sú ľudia všetci s 32 chromozómami. A mŕtvy vojak ako aj mŕtvy civilista sú pre mňa rovnako na 100% mŕtvy ľudia.

Len a len vtedy, keď Rusko spoločne s ostatnými členmi BR OSN vytvorí kontingent Modrých prilieb a tento medzinárodný mierový kontingent sa postaví medzi ukrajinskú armádu a teroristov, bude veta: Rusko je agresorom na Ukrajine,  vyvrátená.

Agresorom je ten posledný v čase a priestore, kto nechce zastaviť paľbu. Dnes je to jednoznačne Rusko.  Každý jeden ďalší mŕtvy človek umiera na Ukrajine kvôli ruskej politike a ruským činom.

Keď prestanú na Ukrajine umierať ľudia a padať rozstrieľané baráky, môžeme sadnúť za stôl a diskutovať o tom, ako riešiť mocenské záujmy veľkých krajín. Môžeme diskutovať o  sférach vplyvu. Môžeme diskutovať o rozvoji a vzájomnej spolupráci na úrovni 21. storočia.  Kým na Ukrajine umiera čo i len jeden človek trafený zbraňou, musí byť jediným a to absolútne jediným cieľom zastavenie streľby.

Rusko musí prestať kŕmiť, šatiť a vyzbrojovať idiotov, ktorí patria do vezenia a nie do politiky Európy 21. storočia. Idiotov, ktorých životným cieľom je streľba po ľuďoch.

A budem ešte poslednýkrát tvrdý v slovách: Rovnako musia prestať s vyživovaním, šatením a vyzbrojovaním obyvatelia na dotknutých územiach Donecka a Luhanska. Tak ako Rusko, rovnako aj oni sú si vinní.  Kto nie je schopný si zvoliť politických zástupcov schopných mierových riešení, nesmie byť prekvapený, že ho trafí guľka náhodne letiaca okolo.

Napriek tomu, že si vieme sami pred sebou pomenovať vinníkov, to nie je dôvod, aby sme my ostatní len sedeli a v tichosti hovorili: Tak im treba. Nie, keď sa strieľa musíme sa do toho zamiešať, aby sa strieľať prestalo, aj keby sa nás to právne v EU netýkalo.  Týka sa nás to, každého jedného, ako príslušníkov ľudskej spoločnosti na tejto planéte.

Naša EU musí bachnúť konečne po stole medzinárodnej politiky a zasadiť sa za vyslanie kontingentu Modrých prilieb na Ukrajine. Oddeliť a izolovať strany konfliktu a dohliadnuť na regulérne demokratické voľby. Keď to sami Ukrajinci neboli schopní urobiť za posledných 20 rokov, tak je naivné čakať, že si odpomôžu od strieľania a dopomôžu k politickým riešeniam na úrovni Európy 21. storočia sami.

Rusko má dnes jedinú šancu ako sa stať skutočnou globálnou veľmocou. Podieľať sa na mierovom pláne pre Ukrajinu. Ja si prajem, aby bolo Rusko globálna veľmoc, aby spolu s nami z EU spoločne riešila Rwandu, Somálsko, Severnú Kóreu. Na planéte je toľko priestoru pre to, aby Rusko ukázalo svoj velmocenský potenciál.  Či Rusko chce, alebo nechce, musí to robiť spolu s nami v EU a spolu s USA. A ak sa chce pridať Čína či Brazília, bude to len super.

Do pravidiel európskej civilizácie 21. storočia patrí vzájomná ľudská nedotknuteľnosť práva na život. Na Ukrajine dnes umierajú ľudia.

Víťazom je ten, kto dokáže predať svojim priateľom  krajší Ajfón, nie ten kto dokáže zabiť viac nepriateľov – ľudí ako ste vy alebo ja.

Share Button
Škola praktického života

Moje Áno, Nie, Nie na referendové otázky

Včera som si dal všeobecnú rozpravu nad právom na referendum. Dnes budem konkrétny a ukážem svoje odpovede. Otázky máme tri, budú tri kapitoly.

Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

Podľa mňa je to otázka jazykovedná. Nie som vôbec presvedčený, že by sme mali prácu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra nahrádzať formou referenda. Možno by sme sa mali nabudúce v plebiscite rozhodnopvať, či chlieb patrí medzi pečivo. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Prečo jazykovedná? Kresťania si v kostole pred Bohom navzájom vysluhujú sviatosť manželstva. Tým vzniká nerozlučný zväzok muža a ženy. Následne trvá manželstvo. Tak hovorí katechizmus. Po obrade sa ide do sakristie, kde sa podpisujú svetské papiere. V tomto momente vzniká zákonné partnerstvo dvoch ľudí pred svetskými zákonmi. Hodnoty dnešnej európskej civilizácie sú založené na kresťanstve. Nevidím dôvod, prečo by podobne nemal byť založená aj jazyk.

Áno, v spore či bolo skôr vajce alebo sliepka som na strane toho, že skôr bolo slovo manželstvo používané pre kresťanský zväzok (či cirkevný všeobecne) a až neskôr sa význam rozšíril aj na štátny zväzok muža a ženy. Tým sa zneprehľadnil. Mám rád jednoznačný výklad slov. Ak sa tohoto nebudeme držať čoskoro si neporozumieme bez zdĺhavých opisov, čo vlastne chceme povedať. Veď hovorím, že je to jazykovedný problém.

Tak, a teraz je otázka, či sa slovo manželstvo má použiť už od oltára, ale bo až od podpisu papiera. Z uvedeného je vám už asi jasné, ako to vidím ja. Slovo manželstvo je naozaj vyhradené cirkevnému zväzku a z princípu cirkevného zväzku to musí byť zväzok muža a ženy, nech už tá-ktorá cirkev používa obrady aké len chce a volá Boha ako len chce.

Preto nemám ani problém s tým, ak by sa v štátnych formulároch nahradili nadpisy kolóniek manžel/manželka slovami partner/partnerka. Pozor nezamieňať s pojmami Otec/matka. Tie sú naopak jednoznačné o vzťahu biologickom. Ale to je na iné rozprávanie.

Takže aby nevznikli dohady: Áno, súhlasím s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať iné spolužitie a tak ďalej.

Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Hore vyššie som napísal, že aj kresťanské a teda veru aj katolícke pári uzatvárajú svetské partnerstvo. Pre štát nestačí, že si vyslúžite katolícky obrat. Musíte ešte podpísať papiere.

Adopcia detí je papierová záležitosť. S genetikou, reprodukciu či akoukoľvek inou biológiou nemá adopcia nič spoločné. Takže nevidím dôvod, aby akákoľvek skupina dospelých sa nemohla starať o biologické potreby akékoľvek bezprízorného dieťaťa. Robia to rovnako tedy a ujovia v detských domovoch, v ústavoch, pestúnskych či profesionálnych rodinách. A robím to aj ja v našej katolíckej rodine.

Žiadne dieťa nesmie byť vychovávané samé, odrezané od hodnôt našej európskej spoločnosti. Tak sme sa dohodli, keď sme dávali dohromady Európsku úniu. Dokonca sme sa dohodli, že budeme akceptovať informácie o výchove v iných častiach sveta.

Je mi úplne jedno, či ho budú vychovávať dvaja, traja či desiati  ľudia. Aj moje deti vychovávam ja, manželka, súrodenec, 5-7 učiteľov v škole, 4 starí rodičia. Dokonca už aj nebohí starí otec má vplyv na jeho konanie. Veď koľkokrát si povie: „Čo by povedal starký?“, a jeho činy sú ovplyvnené. Je len a len výsledkom spoločenskej konvencie, že my dvaja z manželkou sme z pomedzi celého nášho malého spoločenstva právne zodpovedný za konanie našich detí do 18. veku ich života.

Áno, isteže, my dvaja s manželkou sme im najbližší. Pretože sme k nim fyzicky najbližšie a tvoríme im materiálny a mentálny domov. Nie pretože sme práve jeden muž a jedna žena. Ale preto, že sme tu pre nich 24 hodín až do našej smrti, aby sa mohli pritúliť poláskať, posťažovať. Sme im najbližší, lebo tak to oni voči nám cítia. Mohol by som trikrát tvrdiť, že som otec a ona je matka, tie deti musia cítiť, že my sme domov.

Preto, ak mám rozhodnúť, či by mohla mať právnu zodpovednosť akokoľvek zložená skupina dospelých nad deťmi, tak, jednoznačne mi je to jedno ako je tá skupina zložená. Teda ak mám rozhodnúť, či má mať právo akákoľvek dvojica či trojica byť domovom pre dieťa, tak je mi naozaj jedno, ako je tá skupina zložená.

Takže aby nevznikli dohady: Nie nesúhlasím s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova.

A ešte jeden dodatok: Práve a len túto otázku považujem za skutočne hodnú prepieranie formou referenda. A strašne, skutočne obrovsky som prekvapený, že zástancovia liberálnej spoločnosti, zástancovia partnerstiev, zástancovia slobodnej spoločnosti nechcú na dlhý čas rozotnúť túto diskusiu vo svoj prospech. (Bude tretí článok o účasti.)

Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Nuž a zas tu máme, podobne ako bola prvá, otázku hodnú vedeckej inštitúcie. Tentokrát je to Štátna pedagogický ústav. Jeho úlohou je:

Medzi hlavné aktivity ŠPÚ patrí riešenie otázok v oblasti kurikulárnych zmien, aplikovaného pedagogického výskumu; odborné a metodické poradenstvo; experimentálne overovanie; pilotné vzdelávacie projekty; reformy a zmeny v obsahu výchovy a vzdelávania; garancie Štátneho vzdelávacieho programu; rezortný výskum; odborno-metodické riadenie škôl najmä pri tvorbe Školských vzdelávacích programov; príprava pedagogickej dokumentácie pre školy a školské zariadenia v oblasti všeobecného vzdelávania a ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov.

Zdroj:  Štátny pedagogický ústav — statpedu.sk.

Úlohou školy je vzdelávať. Úlohou Štátneho pedagogického ústavu je pripraviť či schváliť či odobriť po obsahovej a pedagogicko-odbornej stránke akékoľvek osnovy akejkoľvek formy vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy. Ak niekde niekto vyučuje podivne, sú tu odborné štandardy a ich garantom je ŠPU. Tak nech pracuje. Naozaj nerozumiem, prečo by sme referendom mali nahradzovať jeho úlohu. Školy majú školské rady, konajú sa triedne schôdzky rodičov, je kopa možností, ako riešiť vzdelávanie.

Možno by bolo dobré nabudúce riešiť referendom, či sa má vyučovať teória pravdepodobnosti a kombinatorika. Veď pomocou nich sa cibrí gamblerstvo. Ups, omyl, predchádza gamblerstvu. Ale keď už sa teda pýtate, tak odpoviem.

Na túto referendovú otázku pozerám tak, že je to obligátna úloha školy ako vzdelávacej inštitúcie učiť nás o všetkom čo je okolo nás. Nemám rád literárnu vedu. Ale učil som sa jej základy na základnej škole, aby som vedel čo nemám rád. Na vysokej škole som sa vzdelával o homeopatii. Nie preto, aby som ju praktikoval, ale aby som vedel, na čom sú založené jej bludy.

Napriek tomu, že propagácia nacizmu, fašizmu, rasizmu či komunizmu je trestná, učíme o tom svoje deti. Učíme sa ich symboliku, učíme sa ich vonkajšie prejavy, učíme sa ich rozpoznať. Učíme sa o nich toľko, že každý jeden z nás by dokázal byť podľa týchto vedomostí aspoň priemerným rasistom, xenofóbom či nacistom z povolania Kombinatoriku a gamblerstvo som už spomenul.

Ľudia sa nerozmnožujú ani delením ani opeľovaním včeličkami. Patrí medzi  princípy všeobecnej inteligencie vedieť ako prebieha pohlavný akt a čo sa ním získava (trochu radosti a často nejaká tá zygóta). Aké sú prenosné choroby. Ako súvisí pohlavný akt s emóciami, duševnou rovnováhou či psychickými chorobami. Nie len ženy ale aj muži by mali v 21. storočí vedieť, ako funguje hormonálne riadenie vlastného tela či tela  partnera s ktorým sa zaviazali pred oltárom žiť spoločne doživotne.

Ľudia nežijú nekonečne. Umieranie je súčasťou života. Ako lekárnik o tom naozaj niečo viem. Bude menej eutanázii, ak sa o umieraní budeme učiť od malička. Len požiadavky na eutanáziu sú motiváciou k riešeniu etických a morálnych dilem medicíny a paliatívnej liečby.

Je nevyhnutné poznať svojho nepriateľa, aby som sa mu vedel ubrániť. Aby som vedel aké následky budú mať sexuálne činy každého z nás.  Jedna z najlepších kníh o živote kresťana sú Rady skúseného diabla, ktorú som dostal od svojho birmovného krstného otca. Som mu za ňu neskutočne vďačný a máloktorá kniha mi chodí po rozume častejšie ako táto. C.S. Lewis v knihe vykresľuje sklony a slabosti človeka, ako aj dôsledky, kam môžu viesť.

Takže aby nevznikali dohady:  Nie nesúhlasím s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania.

Kvôli mnohým záporom jednoznačne: Vzdelávanie má byť povinné bez ohľadu na predmet vzdelávania. Vzdelávať sa máme o všetkých dostupných vedomostiach ľudského rodu.

A teraz si ma môžete upáliť v komentároch.

Pod čiarou: Asi by to chcelo technickú novelu Ústavy v paragrafoch o referende. Referendové otázky by mali byť kladené ako nezáporné. Teda formulované bez záporov. V prípade prvej otázky to ešte ako tak ide, ale na ostatné dve sa nedá odpovedať záporne bez zmeny ich znenia. Až 3 zápory sú už priveľa a živnou pôdou na kupovanie či ľahké ovplyvňovanie.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity