Skutočné hospodárenie vlády Smeru – čistá strata

Počas rokov 2013-2014 naďalej pokračovalo prežieranie našej budúcnosti. Vrámci korupčných sociálnych balíčkov a vrámci korupčnej podpory vybraných vhodných podnikateľských subjektov ochotných podieľať sa na súkromných vratkách, bolo vynakladané viac, ako sme zarobili výkonom ekonomiky.

Aj keď dlh Slovenska v roku 2014 klesol na úroveň 53,6 % HDP a očakáva sa jeho ďalší pokles aj v roku 2015, je to zásluhou prevažne jednorazových vplyvov. Bez nich by dlh v roku 2014 presiahol 55 % HDP a v roku 2015 by sa priblížil k hranici 57 % HDP.

V prípade jednorazových príjmov ide najmä o príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera, mimoriadne dividendy zo štátnych podnikov a využívanie hotovostnej rezervy štátu. Rozpočtová rada tvrdí, že zatiaľ neboli prijaté také trvalé opatrenia, ktoré by viedli k znižovaniu dlhu mimo sankčných pásiem. Zdroj: Aj keď hrubý dlh v roku 2014 klesol na úroveň… – Denník N

Presu peňazí z druhého piliera do štátneho rozpočtu je čistá krádež – dodatočné zdanenie mimo daňových zákonov, teda pardón zodpodnenie príjmov občanov. Ide o presun z účtov občanov (zostatok viazaný pre budúcu výplatu dôchodkov a v medzičase investovaný do rozvoja priemyslu) na účet štátu, kde je okamžite strovený ako príjem nejakej rozpočtovej kapitoly.

Mimoriadne dividendy sú čistá krádež – väčšina štátnych podnikov hospodári pod kontrolou  nejakého „antimonopolného“ úradu (sieťové odvetvia, telekomunikácie a podobne), ktoré majú dohliadať na nezneužívanie monopolného postavenia a zasiahnuť a regulovať ceny tam, kde neexistuje trhové prostredie. Keď nie úrad, tak dozorná rada (štátny podnik=vládou ovládaná dozorná rada). Zvláštne dividendy vznikli tak, že občania tohto štátu platili zbytočne veľké sumy za služby týchto štátnych firiem.

Hotovostná rezerva štátu? To nie je nič iné, len to, že si na jeden úrok požičanú sumu uložíte na iný úrok na termínovaný vklad. Hotovosť sú mŕtve peniaze.

Toto žonglovanie používa dnes kde-aký socialistický brigádnický srandista ako zásadný argument na podporu tvrdenia:

Modrý zlepenec kašľal na ľudí, pán Fico, najlepší premiér za posledné roky sa stará o ľudí.

Je pravda, že komunistom to v 20. storočí vydržalo 40 rokov, kým sa celá bublina rozpadla. Priatelia, niekto to zaplatiť musí.

Bohatí budeme len vtedy, keď sa bude dobre dariť firme v ktorej pracujete. Nie sú žiadny oni, čo by nám tie peniaze dali. Sme len my, ktorí si na svoje bohatstvo musíme sami zarobiť. A len my môžeme rozhodnúť, ako bude naša vláda podporovať úspešnosť vašej firmy, v ktorej pracujete.

Share Button

Namiesto tony ľudskoprávnych paragrafov odpovedajte jednoduchým ľuďom na jednoduché otázky

Dostal sa mi na monitor text od človeka, čo pôsobí v Osle ako poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl. Ktorý je spoluautorom nedávnej štúdie o nórskom imigračnom detenčnom systéme, ktorá priamo viedla k úspešnej strategickej litigácii pred Nórskym ústavným súdom. Ktorý vyštudoval medzinárodné právo (LL.M) a teóriu a prax ľudských práv (M.Phil) na Univerzite v Osle a medzinárodné vzťahy (M.A.) na Univerzite v Nikózii.

Čítam, čítam a furtom mi niekde vzadu v mozgvni niečo pobehuje a nie a nie mi to prísť do klávesnice. Len sa to tam vzadu obšimieta, ale že by huplo do klávesnice, to nie.

Ale nakoniec som zahrkal a vypadlo: „Tona oduševnelosti a ani len gram použiteľnosti v celom tom texte a rovnako aj v ostatných 4 textoch slovutného právnika.“ Plus niekoľkonásobný útok ad hominem. Plus zámena Rady Európy (ako kontinentu – ktorá nie je orgánom EU) s Radou Európskej únie (schôdza odvetvových ministrov krajín EU – podstata riadenia EU). Ale to už nie je také podstatné.

Ale hej, argumentačná sila tam isto bude. Paragrafy cituje len taký džez.

V európskom kontexte je právo utečencov na ochranu medzinárodno-právne zakotvené nielen v Ženevskej dohode ale aj v článku 18 Charty základných práv Európskej únie. Prístup k azylovej procedúre je navyše garantovaný v článku 3(1) nariadenia EÚ známeho ako Dublin III. Právo nebyť otočený od hranice na smrť alebo mučenie (známe pod francúzskym právnym termínom ako non-refoulement), je garantované, okrem iného, pod článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ako objasňuje UNHCR a judikatúra Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, zásada non-refoulement platí aj extra-teritoriálne. Akékoľvek exekutívne alebo legislatívne rozhodnutie v rozpore s ľudskoprávnym minimom môže byť v Európe napadnuté na súde, ktorý ho môže zrušiť. Ako relevantný príklad možno uviesť prípad Hirsi Jamaa a ďalši verzus Taliansko, ktorý rozhodol Európsky súd pre ľudské práva v roku 2012. V tomto prípade si talianska vláda myslela, že so zásadou non-refoulement vybabre ako to údajne robí Austrália, ktorá je poslednou západnou demokratickou krajinou bez listiny základných ľudských práv. Zdroj: Sloboda a Solidarita: utesniť hranice a poslať ich do Afriky

Výsledkom dnes platných paragrafov so super delikátnym prístupom k ľudským právam je, že po EU a po Schengenskom priestore sa bezprízorne potuluje niekoľko desiatok tisíc ľudí bez dokladov, bez jedla a bez strechy nad hlavou a detí, ktoré nechodia do školy. Po zelenej Schengenskej hranici korzujú tisíce ľudí a…. A nič.

Sú za vodou, teda vo vnútri bezpečnej EU plnej mieru a blahobytu a napriek tomu len putujú a putujú za zelenšou a zelenšou a zelenšou trávou. Až sa niektorí pýtame, či keď doputujú na severný pól, či pochopia, že už sú v bezpečí.

Pretože rovnako zakrútené paragrafy má aj dohoda o režime na vnútorných hraniciach v Schenhenskom priestore a aj o nedotknuteľnosti môjho príbytku. Aj povinnosť posielať deti do školy, aj mať doklady a adresu. A… A nič.

Výsledkom všetkých tých paragrafov, ktoré ocitoval čistý zástanca práv utečencov je, že dotyčný poradca pre Nórsku organizáciu pre žiadateľov o azyl popísal niekoľko desiatok odstavcov, ktorým neporozumie 98% jeho vlastných obdivovateľov.

Vyzývam všetkých múdrych, aby sa vyjadrovali jasne a zrozumiteľne! Tak, aby to pochopilo aj 10 ročné decko. Aby to pochopila učňovská mládež. Aby to pochopili aj inžinieri.

To je pekné, že pomocou 15 dlhočizných odstavcov ukáže aký je Sulík debil. No mám pocit, že dotyčnému poradcovi išlo hlavne o to, aby pomohol nejako formovať našu spoločnosť. Aby pomohol tým utečencom. Že dokáže právnickým jazykom, že je celá SaS totálne mimo, to na vnímaní utečencov ako brutálnej hrozby pre záhradkársku osadu na hornom Ponitrí nič nezmení. Možno je to smutné, ale to sú fakty.

A či chceme alebo nechceme, stále tu je demokracia. Nech je demokracia akokoľvek nedokonalá, keď ju raz máme, musí platiť. Ak existuje zhoda na tom, že občania Slovenska, priamo či nepriamo, rozhodnú o tom, kto bude na Slovensku žiť, nemôže a ani nesmie existovať niečo ako prirodzený nárok na život na Slovensku pre utečencov. Môže existovať len právo, ktoré (priamo alebo nepriamo) udelili existujúci občania.

Listina nám hovorí, že ich musíme zachrániť. Ale právo aby tu žili? Utečenci nie sú občania EU s „právom usadiť sa“, ktoré sme ako občania Slovenska priamo alebo nepriamo udelili všetkým občanom ostatných krajín EU v momente vstupu.

Dnešným problémom ani slovenskej ani vyšehradskej nie to vyšegrádskej spoločnosti nie je formálnosť Dablinu III.

Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom. 

Takže, keď už sa tak strašne vyznáte v tom, ako funguje správne celý ten imigračný proces, ako to všetko spraviť, aby to bolo v súlade so všetkými Listinami práv a slobôd, takže keď ste teda taký múdri…

Takže mám tu 4 jednoduché otázky:

  1. Ako dlho bude trvať, kým bude azyl udelený/zamietnutý tím, čo ich našli 31.8.2015 v dodávke pri Žiline?
  2. Koľkým z tých čo včera prešli Srbsko-Maďarskú hranicu bude udelený a koľkým zamietnutý azyl/pobyt/ochrana v Maďarsku?
  3. Čo budú jesť a kde budú bývať tí ľudia počas azylovej procedúry?
  4. Čo sa stane s človekom, ktorého azyl bude zamietnutý? 

Sú to jednoduché otázky. Odpoveď na ňu potrebuje 50-70% populácie v EU a v Schengenskom priestore.

Opakujem: Dnešným problémom slovenskej, pražsko-vyšehradskej a možno aj celej poľsko-česko-slovensko-maďarskej spoločnosti je, že nevieme čo bude potom, ako ich zachránime pred hladom a dažďom s tými desiatkami tisícov dnes bezprízorných hladných ľudí bez strechy nad hlavou.

Viete o čo mi ide?

Typicky ak niekto chce spochybniť požiadavku na „utesnenie hranice“ musí byť schopný aj za súčasného stavu na Schengenskej hranici odpovedať na otázku číslo 2.  Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať požiadavku na záchytné tábory na Africkom kontinente, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 4. Ako dlho ešte bude ma území Schengenu/EU, teda aj Slovenska? Viete to?

Typicky, ak niekto chce rozporovať xenofóbne názory, musí byť schopný odpovedať na otázku číslo 3. Ale keď nevie odpovedať na to, ako budú pokryté ich základné životné potreby z Listiny, ako môže vyvrátiť obavu, že si sami pôjdu hľadať jedlo do záhradkárskej osady na hornom Ponitrí?

Ale čo je najhlavnejšie, odpoveď potrebuje 100% tých, čo dnes kráčajú Srbskom za svojim snom o zelenšej tráve v Nemecku.

Pretože bez odpovede na otázky týkajúce sa toho čo bude potom sa mnohí boja začať zachraňovať. Ja viem, je to od nich hlúpe, mali by predsa bez ohľadu na následky hlavne ten holý ľudský život…

Nuž, moji spoluobčania nie sú dokonalí. Tak im musíte pomôcť.

Ak nie ste schopní odpovedať na takéto elementárne otázky, ktoré kladie učňovská mládež, môžete sa milí ochrancovia práv utečencov aj roztrhnúť od oduševnelosti. Vaše osobné 25 hodinové nezištné nasadenie pre tú najušľachtilejšiu vec na svete vyjde totálne navnivoč. Jazyku vášho kmeňa nikto nerozumie.

Prezident začal.

Aj pápež sa vyjadril jasne.

Share Button

Zamneď: Nie sú žiadni oni, sme len my a naše životy

Možno som o tom už niekedy písal. Možno nie.  Možno som si to len tak preháňal po mozgovni, ako už moho a mnohokrát doteraz.

Za vaše životy si môžete len vy sami.

To vám len tak hocikto nepovie. Vyžaduje to totiž odvahu. Odvahu povedať vám, že len a len vy máte v rukách moc riadiť svoj život. Súčasťou tej vlastnej moci je aj možnosť, že sa naštvete na toho tam hore, čo vám tvrdí, že len on je chopný sa o vás postarať a za vás myslieť a pre vás obetovať skok do väčšieho vlastného pohodlia.  Čo keby ste nebodaj prišli na to, že môžete rozhodovať, čo sa udeje s vašimi daňami a vašou smrťou vyším životom?

A čo keby ste mohli rozhodovať, čo sa udeje vo vašej dedine, vo vašom meste, vo vašom štáte, v našej Európe?

Sám na všeto nestačíte. Musíte si nájsť spojencov. Málokto má tú odvahu vám povedať, že je len na vás , koho si vezmete za spojencov. S kým sa spolčíte, koho presvedčíte.  A koho si zvolíte, aby vás zastupoval pri činnostiych, ktoré vás nebavia.

Najsmutnejšie na tom všetkom je, že keď by sa aj našiel niekto, kto vám to povie, a vy by ste si nejakou náhodou aj uvedomili, že je to naozaj tak, že je len a len vo vašich silách ovplyvňovať svoje životy, tak aj keby sa nejakou náhodou toto všetko udialo, nakoniec to celé musíte sám aj urobiť. Sám a osobne.

Bez toho, aby ste to niečo  urobili, bez toho sa nič neudeje.

Smiešne čo?

Bez toho, aby ste prišli k voľbám a hodili do urny Kisku, bez toho by me prečzidenta nemali.  Bez toho, aby ste vykopali studňu, bez toho vodu mať nebudete.

Obzrite sa dookola. Navôkol seba. Chcete, aby sa niečo dialo inak? Tak to treba inak aj urobiť.

Ak nemajú mať prevádzači k dispozícii lode, musíme ich potopiť. Nie, nikto to za nás Európanov neurobí. Ak chceme lepšie strážiť hranice Európy, my sami musíme osobne nejako prispieť k tomu, aby sa to prísnejšie stráženie EU hraníc dialo. Ak nemajú umierať ľudia, my sami musíme im dať najesť a napiť.

Ak naši ľudia majú malé dôchodky, my sami musíme na tie vyäčšie dôchodky zarobiť. Nikto iný sa o to za nás nepostará. Ak máme deravú sociálnu sieť a prepadávajú cez  ňu naši susedia, my sami sa musíme postarať o to, aby sa tá sociálna sieť lepšie  zalátala.

Ak nemáte peniaze na cestu vlakom, vy sami sa musíte postarať o to, kde a ako tie peniaze zarobniť. Nikto vám ich zadamo nedá. Ani tie vlaky. Leda by ste okradli svojich susedov a  z týchto peňazí si kúpili lístok.  Keď chcete, aby vaše decko mohlo ísť budúce leto na tábor, už od septembra mu musíte na ten tábor odkladať peniaze. Nikto vám ten tábor zadarmo nedá.  Leda že by ste okradli ostatných susedov a z tohto nakradnutého zaplatili svojmu decku ten tábot.

Smiešne čo? Naozaj?

Je to len na vás. Ach jo! Ako je to len a len na vás, čo sa bude s vašim životom diať.

Mať len trochu peňazí a veľa času, nestúpať do olbakov v kariérnom rebríčku, osemročné auto a nenaglickú lúku na dvore, to všetko je oprávnené osboné rozhodnutie. Neisť pracovať do cudzieho metsta 150 kilometrov ďaleko a ostať sa starať o domácnosť, aj to je vaše oprávnené rozhodnutie. Hodiť za hlavu karíeru riaditeľky veľkej firmy a robiť knižničné prednášky pre malé detičky za podpriemernú mzdu…   To všetko sú vaše oprávnené osobné rozhodnutia.

Občan slobodnej krajiny si slobodne môže robiť dokonca aj sprostosti. A tri týždne sa neholiť či nosiť na ulici na hlave cedník na špagety. To je skutočne slobodná krajina.

Toto všetko vám povie len ten, komu záleží na vašej osobnej slobode. Áno, riskuje, že si ho nezvolíte, lebo vám nikdy nedokáže sľúbiť, že to za vás urobí. O to viac si vážim práve takýchto úprimných, ktorý sa vždy postavia na vašu stranu vašej osobnej slobody.

Je to na vás. Skúste sa takto v nedeľu, s krvou plnou chylomikrónov, zamyslieť, či chcete mať svoj život vo vlastných rukách, alebo ho odovzdáte niekomu, kto si s vaším životom bude robiť, čo sa jemu hodí pri zabespečovaní jeho vlastných tisícových hodiniek.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity