Zamneď: Nad rozdielom medzi problémom a nepohodlím

Vo svojich článkoch často píšem o rozdiele medzi problémom nepohodlím. Nepoužívam vtedy svoje slová. Používam slová z jedného textu z knihy Roberta Fulghuma.

Sigmund Wollman, noční vrátný, při mém výbuchu vzteku tiše seděl na své židli, kouřil a pozoroval mě zarmouceným pohledem.  … Jediná osoba, kterou v práci vídá, jsem já – jsem noční narušitel jeho snu. Naše směny se o hodinu překrývají. A zase tu otravuju. Hlasitá bojová jednotka o síle jednoho muže.

„Už jsi, Fulčume, skončil?“

„Ne. Proč?“

„Pozlouchej, Fulčume. Pozlouchej mě, pozlouchej mě. Víš, co s tebou není v pořádku? Nejde o buřty a zelí a nejde o šéfa, o kuchaře ani o tohle místo.“

„Tak co se mnou není v pořádku?“

„Ty si, Fulčume, myslíš, že všechno víš, jenže nerozeznáš rozdíl mezi nepohodlím a problémem.

Když si zlámeš vaz, když nemáš co jíst, když ti hoří dům – tak to je problém. Všechno ostatní je nepohodlí. Život je nepohodlný. Život je hrbolatý.

Nauč se rozlišovat mezi nepohodlím a skutečnými problémy. Dožiješ se vyššího věku. A taky nebudeš tak otravovat lidi. Dobrou noc.“

Zdroj: FULGHUM, Robert. Ach jo: některé postřehy z obou stran ledničky. Vyd. 3., v Argu 1. Praha: Argo, 1996, s. 90. ISBN 80-7203-043-4.

Tento príbeh by sme si mali pripomínať pravidelne a výročne. Sneh na uliciach čo každoročne prekvapí cestárov, 30. stupňov na teplomeroch čo každoročne spôsobuje smrad v električkách, to sú presne tie udalosti, ktoré ukazujú rozdiel medzi skutočným problémom a nepohodlím.  Vo svojej pregrganosti si mnohí túto hranicu posunuli a snažia sa jej umiestnenie všetkým ostatným vsugerovať.

A potom príde náboženská vojna, nejakých pár zmätených samoplaníkov vybehne do ulíc, pár rakiet začne lietať pomedzi domy, či pár utečencov spí na stanici a konečne uvidíte, kde je skutočná hranica medzi problémom a nepohodlím.

Tá hranica sa pritom vôbec nepohla. To len my si myslíme, že náš pokrok v poznávaní sveta nás oprávňuje si túto hranicu posúvať. Nie, veru nie. Tú hranicu je oprávnený posunúť ten posledný čakajúci v rade na vyriešenie jeho problému. To, čo si denno-denne posúvame, je hranica akceptovaného pohodlia.

Buď tú hranicu skutočných problémov budeme posúvať salvou slov, cnostne odetou do demokratického hávu, alebo tým hovädám diktátorským konečne nastavíme zrkadlo od ktorého sa k nim odrazia ich vlastné nápady. Teda ich budeme cenzurovať podľa ich putinovského vzoru, tyranizovať podľa hamáskeho vzoru, budeme ich antilibertalizovať podľa ich orbánovského vzoru.

Áno, ochraňovať slobodu a demokraciu občas vyžaduje od nás trochu nepohodlia. Ak chcete vedieť, čo je to skutočný problém, zájdite si do Terezína alebo Treblinky.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Málo problémov a stále menej nepohodlia.

Nemajte radi ľudí, ktorí v mene svojho vlastného pohodlia, vyrábajú skutočné problémy svojmu okoliu. Pracujme na tom, aby problémy neboli na celej planéte. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

Už nastavovali zrcadlo?

Tak ja přijdu, až budou nastavovat zrcadlo.

Ach jo!

Share Button

Lístok na vlak nie je doklad totožnosti

Lístok na vlak nie je osobný doklad umožňujúci korzovanie po EU. Utečenci nie sú občania EU. A a ni my nesmieme prekračovať vnútorné hranice bez dokladov.

Len a len po zaevidovaní ako azylant sa z človek automaticky zmyje to, že nelegálne prešiel cez hranice. Podľa nejakého toho dohovoru platí, že utečenec nesmie byť kriminalizovaný za to, že prešiel cez hranice inak nelegálnym spôsobom. A tak je to aj správne. Ako zistí policajt, že sa tento prípad týka konkrétneho človeka? Nuž len tak, že sa dotyčný prihlási dobrovoľne do azylového konania.

De jure sú tí ľudia, bezprízorne sa ponevierajúci po EU, kriminálne živly. Také sú proste pravidlá. Nehovorím či dobé ani zlé. Ale také sú. To si musia uvedomiť aj oni a aj my. Tak to je. A je z toho jednoduchá cesta. Musia vstúpiť do azylového systému.

Onehdá macedónsky parlament prijal špeciálny zákon, ktorým na krátke obdobie dekriminalizoval tie davy utečencov čo išli cez ich krajinu. Len a len preto, aby uľahčil policajtom prácu. Inak by boli sami macedónsky policajti kriminalizovaní, že nezasiahli.

Právny poriadok v EU je previazaný. Ak na jednom mieste do neho zasiahneme tak, že si povieme „a veď čože“, tak sa celý zrúti.

Ja som za každú srandu, ale pokiaľ si dobre pamätám, utekajú pred vojnou. V Maďarsku je mier. Ak sa z vojnových utečencov chcú pretransformovať na ekonomických migrantov, je dosť dôležité, aby si rozmysleli, čo chcú. Mohli by to dostať. A potom sa veľmi čudovať, že im bude žiadosť o azyl zamietnutá a skončia vo vyhosťovacom tábore. A to už je uzavreté zariadenie, kde sa čaká na deportáciu.

A to nikto nechceme!

Z Budapešti do Mníchova to rozhodne nie je chaotický útek pred smrťou a neznesiteľnými životnými podmienkami. Je to už prešpekulovaná kalkulácia. Nalejme si čistej pepsikoly, cesta za zelenšou trávou do Nemecka je prešpekulovaná kalkulácia. To už nie je riešenie problému zácharny pred smrťou, to už je len o nepohodlí života v chudobnejšom kúte EU.

Takže znovu

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako prvý bod musíme:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.

Tak to pod novinárskou kontrolou tam nie je zo srandy králikov. Je to tam práve preto, aby sa okamžite odhalilo, že sa nejakí európsky policajti pri prvotnej evidencii správajú ako nacisti.

Áno, je to delikátne. Sú to ľudia, vystrašení, v neznámom prostredí, bez prostriedkov, totálne odkázaní na nás Európanov. V Európe je normálne, že na štát v oblasti dodržiavania zákonov dohliadajú novinári a tretí sektor. A tak je to správne.

Keď vo svojich článkoch píšem, že ako jednu zo súčastí druhého bodu musíme:

B. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať

Tak to naozaj myslím tak, že treba vyzvať tích, čo tu chcú žiť a pracovať, aby nám začali pomáhať s organizáciou utečencov. Je to prvý krok pri ich integrácii.

Keď príde niekto, kto chce osobne pomôcť práve takýmto utečencom a má IT firmu, tak rýchlo bude jasné, koho z nich môže osloviť. Zamestnať ho na brigádu a podobne.

Keď vo svojich článkoch hovorím, že

Utečenecké tábory treba vyňať z územia štátov kde sa nachádzajú a majú spadnúť pod vlajku EU a financované z EU.

Tak len a len preto, aby sme sa nehádali kto koľko prijme. Tak či tak to financuje Európska únia. Pokojne nech potom začne prebiehať migrácia medzi týmito tábormi. Je to spoločný európsky problém a ako spoločný európsky ho musíme aj riešiť. Naozaj nie je dôvod, aby boli podmienky v táboroch v rôznych koncoch Európy rôzne. Ak budú rovnaké, ľahšie pomôžeme Nemecku či Švédsku.

Zapojiť sa musíme, lebo keď nekoordinovane a jednostranne Nemecko zavrie hranice, tak sa poserieme. Tí čo chcú len prečkať, kým bude u nich doma mier, tí musia niekde bývať a niečo jesť. Je úplne jedno kde v Európe.

V utečeneckom tábore utečenec predsa nie je zavretý ako zločinec. Môže chodiť kam chce. (možností veľa nemá, možnosť tu je) A keď tie tábory budú malé a roztrúsené po celom území krajiny, ľahšie si nájdu cestu tí, čo im chcú pomôcť a tí z nich čo pomoc potrebujú.

A keď budú jediné celoeurópske zoznamy, tak nie je problém, aby si nejaké IT firma vyžiadala utečenca – programátora, ktorého zaevidovali niekde pri Medzilaborciach.

Navyše aj podľa seba viem, že afinita k presídleniu je u toho, kto raz vykročil z domu veľmi veľká. Takže korzovanie z tábora pri Medzilaborciach do tábora pri Hamburgu bude významné.  A budú mať prehľad, kde im pomôžu s ubytovaním a jedlom.

Viete priatelia, všetko to ale vyžaduje disciplínu a trpezlivosť. Je ich proste veľa. Aj oni aj my si musíme uvedomiť, že nedodržiavanie pravidiel EU je cesta po utečeneckého predpeklia. 

My čo sme ešte zažili základnú vojenskú službu vieme, že bez disciplíny a prísneho dodržiavania pravidiel sa 3000 ľudí ubytovaných na pár desiatkach metrov nedokáže dlhodobo udržať pri živote a zdraví. To čo sa deje na budapeštianskej vlakovej stanici to len a len potvrdzuje.

Mezi pochodujícími uprchlíky jsou mladí většinou muži, ale přidaly se také ženy s dětmi. Na jejich tvářích je vidět odhodlání, ale televize HírTV konstatovala, že asi vůbec netuší, jakou vzdálenost musí urazit. Většina rodin s dětmi zůstala na nádraží. Krátce před 15.30 se průvod zastavil. Policisté nechtějí běžence pustit na dálnici.

Bezpečnostní situaci v Budapešti v pátek komplikuje fakt, že se hraje kvalifikační fotbalové utkání Maďarsko-Rumunsko a v ulicích se objevují fanoušci obou družstev. Ve městě je navíc tradiční páteční dopravní špička.

Zdroj: Stovky migrantů vyrazily z budapešťského nádraží do Německa pěšky – Novinky.cz

č.b.t.d.

Share Button

Vytriezvenie z EU a hádam aj vytriezvenie v nás

Na území EU máme každý jeden z nás nejaký doklad a sme evidovaní v nejakej databáze. Utečenci sú prekvapení, že tu v EU máme všetci doklady. Cítia sa v pasci keď im ich chceme dať.

Po tom, ako sme sa uistili, že im nehrozí hlad ani zima, nastal frmol každodennosti. Nastúpili zákony a pravidlá. Utečenci sú prekvapení, že v EU máme zákony a pravidlá. Cítia sa v pasci, keď sa začneme podľa nich riadiť.

Medzičasom sa permanentne uisťujme, že nikto netrpí hladom a zimou. Ak by predsa len, tak mu ponúkneme utečenecký tábor s tým základným, čo človek potrebuje – jedlo a strechu nad hlavou. Utečenci sú prekvapení, že v EU znamená ľudskosť to isté ako kdekoľvek na planéte. Cítia sa v pasci, keď je pre nás dôležité, aby netrpeli hladom a zimou.

Byť občanom EU, to je výsledok snaženia generácii. K tisícom ľudí sa dnes priam na dosah priblížilo, čo to znamená mať v krajine vojnu. Stačí, aby sa pozreli z okna a uvidia ľudí, ktorí kvôli vojne v ich domovine, dnes spia pod ich oknami a sú odsúdení na milosť a nemilosť v totálne neznámom mieste. Ešte aj tá maďarčina je proti nim.

Niektorí z utečencov vytriezvejú veľmi rýchlo z pocitu, že EU je rajská záhrada s pečenými holubami lietajúcimi priamo na dosah. Iní z utečencov zas vytriezvejú z pocit, že sa len presťahovali inam a budú pokračovať, ako by nič, vo svojich starých životoch bez prerušenia.

Možno niektorým aj dôjde, že bolo chybou byť dlhodobo doma ľahostajným k tomu, že si nejaký ich miestny politik pomaličky potichúčky znásilnil ich domovskú krajinu. Možno.

Dúfam, že aj my rýchlo vytriezvieme z toho, že mier, strecha nad hlavou a plná chladnička sú bezcenné samozrejmosti. Možno aj nám niektorým dôjde, že pozerať sa na druhú stranu ulice, keď niekto na niekom inom rozbíja demokraciu a okliešťuje našu slobodu je ohrozením pre mier, strechu nad hlavou a plnú chladničku, že pozerať sa na druhú stranu ulice je nebezpečné pre každého z nás.

Viete priatelia, keď som pred pol rokom písal články o vojne na juhovýchode Ukrajiny, myslel som na tých utečencov čo dnes spia uprostred Budapešti. Nie, nepísal som to len tak pre ukojenie svojho grafomanstva…

Písal som to presne pre to, aby som nemusel dnes vidieť fotografiu

TAK UŽ STE KURVA VYTRIEZVELI?!?

Keď sa budeme pozerať na druhú stranu ulice, budeme nachádzať na plážach Európy ďalších a ďalších mŕtvych – obete dnešných nacistov po celom svete.

Ale viete, čo? Mohol som si pokojne povedať: Serem na vás! Nakoniec, vy ma zavoláte, ja vás pôjdem zachraňovať. Všimli ste si, že zdravotníci sa majú vo vojne najlepšie? Všetci im nadchádzajú, robia im koridory. Decká som naučil, že žiť sa dá všade a že to čo majú v hlave im nik nevezme.

Dal som vám do plánu tri jednoduché úlohy:

  1. Postaviť veľké, ale naozaj veľké utečenecké tábory pod vlajkou EU a zabezpečiť každému tri OSN-dávky-jedla denne. Pod novinárskou kontrolou.
  2. Administratívna analýza
    1. deti do škôl a to bleskom a bez pardónu – absolútna priorita
    2. tí čo chcú pracovať nech ponúknu, čo vedia a nech sa podieľajú na zveľaďovaní táborov a ich okolia – adepti na integráciu, vzdelaných okamžite nostifikovať
    3. tí čo len chcú prečkať, kým sa budú môcť vrátiť domov nech prečkajú – balíček  učiteľov demokracie a ekonomickej prosperity na cestu domov
  3. Riešiť situáciu u nich doma, aby sme sa ich mohli rýchlo zbaviť.

Tá prvá úloha sa už pomaly štandardizuje. Nie, absolútne to nie je dokonalé. Ale zatiaľ nám tu na kontinente umrelo len pár desiatok ľudí. Chcem veriť, že boli poslední, ale som nie len optimista, ale aj lekárnik a tak o živote viem svoje. Nejakí nacisti, čo ľudí zavrú do dodávky a pozvárajú dvere sa ešte nájdu a my to nestihneme. No hlavne sme sa už zobudili a začali sme na prvej úlohe pracovať – Bod pre vás.

Načím sa začať sústrediť na úlohu číslo 2 – Administratívnu analýzu.

Decká do škôl a to okamžite. Učiť sa miestny jazyk a angličtinu, aby podporili svoju budúcu mobilitu po EU. A rodičov zapojiť do práce v táboroch, v ich okolí.

Videl som rozhovor s otcom rodiny, čo ušli z Damašku. Vzdelaný, majiteľ obchodu s elektronikov. Isto vie ako sa zaobchádza s počítačom, ako zapojiť sieť. Tak šup, nech to urobí v tábore pre svojich spoluobčanov. Možno ho zamestná niekto z firmy v blízkosti táboru… Ja neviem všetko o sociálnej práci, ale viem, že v Berlíne je jeden šikovný riaditeľ gymnázia v tureckej štvrti. Na severe Čiech sa niekde aj darí organizovať Rómov do susedských hliadok, čim sami bojujú proti miestnej drobnej kriminalite.

Po celej EU sú desiatky fungujúcich projektov. Áno, stovky nefungujúcich a tisícky popísaných na papieri. Je len na nás, aby sme výzvu druhej úlohy zvládli. Nie sú žiadny oni, sme len my. Ide o našu Európu, o našu domovinu.

A úloha číslo 3? Nuž, to čo zažívame teraz vrámci prvej úlohy si musíme práve kvôli tomu, aby sme s väčším zápalom robili svetovú politiku, práve tie nepríjemnosti si musíme vychutnať na vlastnej koži.

Kým som vám to len hovoril, nepočúvali ste. Aj ja potrebujem trochu pomoc. A tou pomocou, tou hybnou silou, ktorá nás Európanov prinúti robiť svetovú politiku poriadne a dôkladne, tou hybnou silou je osobné zistenie kam to vedie, keď to nerobíme.  Proste potreboval som to vaše vytriezvenie, aby ste pochopili, že už to bez Európy ako organizátora svetovej politiky nepôjde.

V dnešnej Európe, nie včerajšej ani predvčerajšej. Skutočne v dnešnej Európa musíme riešiť vážne ťažkosti. Potrebujeme schopných ľudí, aby ich vyriešili. Nie sú žiadny oni, ktorí by to za nás Európanov urobili. Sme len my, Európania, čo tu žijeme.

Nie, nepotrebujeme takých, čo sa len snažia nahnať strach a ukazovať na čej strane je vina. Takí vedia, že aj takým spôsobom sa dajú vyhrať voľby. Im nejde o vyriešenie ťažkostí, ktoré máme dnes my Európania. Im ide len o to byť zvolení. Len byť zvolení. To stačí v dobrých časoch.

Potrebujeme ľudí, ktorí budú schopní prinášať riešenia. A potrebujeme schopných ľudí, ktorí dokážu tieto riešenia uvádzať do každodennosti. Áno, občas to riešenie bude debilné (vraj je viac menších táborov lepšie, ako jeden veľký) a občas sa implementácia nepodarí (občas nejaká bravčovina skončí v koši). Potrebujeme ľudí, ktorí si vedia priznať chyby, analyzovať ich a upraviť smerovanie.

Čelíme naozaj vážnym problémom a potrebujeme serióznych ľudí. Náš osud a naša zodpovednosť voči generáciám, ktoré prídu, nám prikazujú, aby sme sa postarali o to najlepšie čo si pod pojmom Stará dobrá Európa ktokoľvek na tejto planéte predstavuje.

Viete priatelia, naozaj nevidím jediný dôvod, prečo by sa v Sýrii, Bangladéši, Novosibirsku, Čečejovciach  či Kongu  nedalo žiť ako na území Nemecka. Hranica je len debilná čiara a nemajte radi ľudí, ktorí ju neustále kreslia. Pracujme na tom, aby hranice po čase stratili zmysel. Tak, ako sa nám to podarilo v Európe.

 

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity