Chytanie zajaca za chvot nedáva právo na výrobu trhacieho kalendára z demokracie a právneho štátu

Zpráva z tisku:

Plánované „upratovanie“ na pozemkoch Mariána Kotlebu v rómskej osade v Krásnohorskom Podhradí sa dnes nekonalo. Zhromaždenie radikálov sa zaobišlo bez výraznejších konfliktov a násilností.

Polícia hodinu po poludní nepustila sprievod radikálov do osady, chýbal pri tom Kotleba, ktorý bol v tom čase predvedený na polícii.

Kotlebovi s jeho realitným agentom umožnila popoludní polícia prístup na jeho pozemok v osade, ktorý si zameral. Doniesol si na to aj špeciálny prístroj. Ostatných účastníkov protestu, ktorých sa zišlo vyše sto, však do osady policajti nepustili.

Kotleba ešte predtým vyzval všetkých, aby rešpektovali príkazy polície a ukázali, že „oni sú tí, ktorí dodržiavajú zákon.“

„Toto je prvý krok k náprave a dosiahnutiu právneho stavu. Je neprípustné, aby ľudia, ktorí platia dane za svoje pozemky, ich nemohli užívať. Zistil som, že na pozemku, ktorého som vlastníkom, stojí niekoľko stavieb,“ povedal Kotleba po návrate z osady.

Zároveň potvrdil, že chce v budúcnosti odstrániť všetky stavby, ktoré na pozemku stoja a nemajú stavebné povolenie.

Účastníci zhromaždenia sa po jeho slovách postupne začali rozchádzať a situácia v obci sa postupne upokojovala.

Polícia nepustila sprievod do osady pod Krásnou Hôrkou

Polícia ráno Kotlebu predviedla

Líder ĽS – Naše Slovensko v noci nadnes prespal v jednom z penziónov v obci Krásnohorské Podhradie.

Polícia ho ráno zadržala. Rovnako aj pôvodného majiteľa pozemkov Štefana Szaniszlóa, ktorý ich previedol na Kotlebu.

„Jedna osoba bola predvedená, keďže odmietla prevziať predvolanie k vypočutiu,“ uviedla pre TASR krajská košická hovorkyňa Jana Mésárová.

Výsluch svedka sa podľa nej týkal akcie v Krásnohorskom Podhradí. Celkovo vypočuli v tejto súvislosti štyroch ľudí.

Tesne po poludní polícia prepustila majiteľa pozemkov Szaniszlóa. V miestnej tržnici, kde sa zhromaždili desiatky členov sympatizantov ĽS – Naše Slovensko, ich vyzval, aby našli odvahu a spolu sa išli pozrieť na jeho pozemky, v akom sú stave.

Sprievodu zabránil vstúpiť do osady kordón policajných ťažkoodencov.

Protestujúci sa ohradzovali proti zásahu a kričali heslá ako „Policajný štát“, „Pomáhať a chrániť“ a podobne. Odznela aj slovenská hymna.

Kotlebu, ktorého polícia popoludní po podaní vysvetlenia prepustila, privítali v Krásnohorskom Podhradí búrlivým potleskom.

Kotleba premeral pozemok v osade, násilnosti sa nekonali

A čo na to známy lekárnik optimista?

Začneme optimistom

V demokracii je si každý rovný. Nedávno sa mi do polohy rovnejšieho snažil nanominovať jeden zo zákona ustanovený  „spolok záhradkárov“. Dnes zas krásnohorskí  skvotéri.  Je to lákavé, mať pocit, že sme niekto viac. Že máme väčšie práva, silnejší hlas a že náš pes skáče tááákto vysoko. A teda, že sa svet musí krútiť ako mi do pochodu pískame.

V dekomracii to ale takto nefunguje. Nikoho hlas nie je čistejší, krajší či správnejší. Ak to pripustíme, už nebudeme len v riti. Tá riť bude na konci tráviaceho traktu zasiahnutého takou sračkou, ako po kile neumytých čerešní zapitých brzlým mliekom.

Určite, bolo potrebné, aby štát vzal iniciatívu do svojich rúk. Nie je dobré, ak začne robiť poriadky kdeaká samozvaná domobrana. To naozaj radšej kordón policajtov. Ale dôležité je, čo spraví manažér ako prvé po tom, ako uchopí iniciatívu.  Nateraz, pár hodín po začiatku, štát frčí ako podľa veľkej knihy. Ale hodiny tikajú a čas sa míňa. Odhadujem to tak, že v pondelok o 10:00 zajac zas získa náskok. Štátni úradníci, ochrancovia demokracie, riešitelia neriešiteľného, nástroje právneho štátu nateraz držia  výhodu kontroly nad situáciou v rukách. 

Od novinárov by som čakal, že pre nás budú monitorovať, či získanú výhodu úradníci zužitkujú. Či úradníci podchytia skutkový stav.  Zákonov tu máme haba fúru, že sa nedodržiavali, to vidí aj alkoholik so severnej Moravy.  Ak sa na to úradníci vyfláknu aj po tom, ako pre nich urobili policajti ochrannú čiaru za minulosťou, sú to nekompetentní zasrani a musí sa nájsť niekto v hierarchii, kto ich pošle loj kopať.

Novinári by mali do posledného detailu rozšróbovať dôvody ranného zadržania. Inak sa tu budú oprávnene šíriť fámy, ktoré nám uškodia. 

Alebo si polícia požičala metódy používané voči nepriateľom režimu v 80. rokoch minulého storočia, alebo ten chlapík je skutočne dôvodne podozrivý z nejakého trestného činu.  Možno je aj tretia pravda a šlo naozaj o to, aby sa takticky prevzala iniciatíva tam, kam má v demokracii patriť. No nech je tá pravda akákoľvek, novinári by mali svojou aktivitou nenechať  štátnu mašinériu zaháľať. Naša spoločnosť to od dnešného dňa potrebuje ako bryndza soľ.

Áno, nateraz je to na novinároch.  Inak si svoje výhody nezaslúžia.

Áno, keď sa Matovič chce tak super angažovať v rómskej otázke, čo nám predvedie počas najbližších 2-3 dní?  Predvedie sa ako veľkohubý táraj, alebo z neho bude  nový Kocáb?  Ak by dokázal Matovič s rómskou otázkou to, čo Kocáb s dočasnými vojskami, bolo by to fajn pre nás všetkých. Potom by sa mohol pokojne ako nezabudnuteľný vrátiť v žabkách k tomu tlačiarenskému stroju. 

Toľko optimistická časť môjho prístupu k životu.

Nasleduje lekárnik vo mne.

Keďže viem, akí morálni a intelektuálni giganti riadia tento štát a viac ako menej sledujem slaboduché snahy o novinársku prácu, asi sa začnem zaujímať či nie je nablízku nejaký neuznaný maliar a či niekto nepredvádza ako vysoko skáče jeho pes. To len aby som bol pripravený, keď vás bude treba zachraňovať v poľných lazaretoch.

Nový Kocáb sa neobjaví, uradníci budú čušať ako voš pod chrastou a naťahovať lehoty až do úplného nerozhodnutia. A v diskusiách bude stále viac a viac nagrcané o tom, ako právny štát nechráni slušných občanov, ktorí sa po rokoch ničnerobenia a spoliehania sa na ochranu štátu zrazu zobudia a budú volať po ochrane od štátu.  Logicky budú frustrovaní, že to čo doteraz nedostávali stále nedostávajú.

Namiesto štátu sa im na ochranu ponúkne vždy pripravený výrečný maliar a jeho skákajúci pes. A títo slovutní demokraticky mysliaci lenivci začnú blahorečiť prvého v poradí. Veď chcieť, aby sa sami o seba a svoj majetok starali je drzosť a myslieť, to je pre nich zbytočný luxus.

A mňa zavolajú, aby som ich potom v poľných lazaretoch zachraňoval. A ja prídem, lebo som lekárnik-optimista celým svojím duchom.

Share Button

Jediné moje profesionálne vyjadrenie k jedinej poisťovni

Uvažoval som, či nenapísať nejaký článok. Rozobrať to z viacerých pohľadov. Ako zdravotnícky profesionál. Ako poskytovateľ. Ako demokrat. Ako kapitalista. Ako pacient. Potom som si pripomenul Murphyho pravidlo:

Nediskutuj s idiotom, môžu si ťa pomýliť.

Takže  sa k téme  prechodu na unitárny systém jednej zdravotnej poisťovne vyjadrím jediný a posledný krát. Stručne a jasne:  Komunistická pičovina.

A bodka.

Share Button

Výroková logika by bola fajn, ale je tu historický kontext

Frikulíni sa oháňajú všelijakým trvalo udržateľným dobytkom.  Toť nedávno som linkoval nezabudnutiahodné argumentačné fauly v oblasti komunikácie s deprivantom. Ale stále mi to tak nejako neštimovalo. A potom som ostarol.

Mám manželkinu štyridsiatku na krku a  do svojej sa už aj kameňom trafím.  A tým to je, že tie poučky stále viac a viac neštimujú. Mám poučenie z histórie. Ale takej, ktorá je úplne autentická. Dokážem vytvoriť kontinuálnu líniu v kontexte, v aktuálne nevyslovenom až k rozporovanému výroku.

História ma učí.

Pamätáte? „Nie sú dôkazy, skutok sa nestal.“ Pretože na dôkazy sa vzťahovala amnestia. Živo si pamätám, že som bol v našej škole, pozrel na referendové lístky a otočil sa na cestu domov.

Lege artis sa skutok nestal. Ale keď vidím kontext? Mám prehľad o úlohe motivácie a vidím podklady k tej motivácii, to sa naozaj ťažko pracuje v čistej izolácii posudzovaného výroku.  Asi by som to pomenoval: Som pripravený, keďže vidím o krok ďalej.

Samozrejme, môžem sa mýliť. No zásadné je, kde má byť dôkazné bremeno. Na mne? Aby som dokázal, že sa vyjadrujem logicky správne, bez predsudkov a s porozumením písaného textu? Alebo na autorovi výroku, aby jeho ďalším pokračovaním udržal kravu trvalo udržateľnú?

Idiot sa nepoučí z histórie. Takže je to na vás. Aby vaše výroky boli v kontexte histórie vašich skutkov a v kontexte vašich motivácii do budúcna uveriteľné.

Už len tak tíško pre seba. Čím ďalej to bude horšie. (To len aby som sa nečertil podaromnici. )  Zažitého bude viac, skúsenosti pribudnú. Ani moja  vlastnosť, že píšem  každý štvrtý krok riešenia rovnice

Keď napíšem “Že by sa presťahoval do Plzne?”, pre mňa to znamená nie len, že sa tam fyzicky či pracovne presťahoval, ale aj s ohľadom na aféru plagiárostva na plzenskej právnickej fakulte je to narážka na možnú prítomnosť plagiátorstva. Ak tú skúsenosť či vedomosť o afére na plzenských právach nemáte, len ťažko budete chápať o čom točím.

Písať každý štvrtý krok riešenia rovnice je zrážka z prizmou.

Keď si čítam ten svoj starý článok – vlastne sa to za tie roky nezmenilo. Po troch rokoch narážam stále na to isté.

Chcú sa so mnou hádať o izolovanom výroku, ale konajú kontinuálne v súlade so svojou históriou, ktorú si neuvedomujú. A keď im formou odhadu ich budúcnosti pripomeniem históriu, tak sa rozčuľujú, že to nie je fér, že to nie je v súlade s trvalo udržateľným dobytkom. Dobytci.

A aby to aj moje deti pochopili:

Mějme větu: „Jel jsem vlakem s černochem, který smrděl a krkal.“ Co touto větou její autor říká? Co z ní lze vyvodit?

a) že jel vlakem s člověkem, který měl černou kůži, a ten člověk smrděl a krkal.
b) že lidé co jezdí vlakem smrdí a krkají
c) že kdo krká, ten smrdí
d) že černoši smrdí
e) že černoši jezdí vlakem, protože nemají na auto
f) že vlaky jsou plné černochů, co smrdí
g) že je svět nespravedlivý, protože on musí jezdit vlakem, kde mu smrdí černoši
h) že vždycky když jede vlakem, tak sedí s krkajícím smradlavým černochem
i) že když někdo krká a smrdí, tak je černoch
j) že mimo vlak není možno krkat
k) že smrdí jen černoši
l) že by bylo potřeba všechny černochy vyhnat
m) že kdo jede vlakem, pojede s černochem
n) že černoši žijou ve vlacích
o) že kdyby nejel vlakem, tak krkajícího smradlavého černocha nepotká
p) že nesnáší černochy
q) že se považuje za lepšího než onen černoch
r) že za to může Klaus
s) že vlak není dobrý dopravní prostředek
t) že se považuje za odborníka přes železnici
u) že nemá sociální cítění
v) že každý, s kým kdy jel vlakem, krkal a byl černoch
w) že krkání je způsobeno jízdou ve vlaku
x) že už nikdy vlakem nepojede
y) že jel jednou jedinkrát vlakem
z) že cesta vlakem způsobuje, že krkající černoši smrdí

Čítajte viac: http://maly.blog.sme.sk/c/72147/Trvale-udrzitelna-krava.html

Ak ste žili v Afrike a ten vlak bol v Afrike… Ak cestujete vlakom a máte prehľad o hospodárení ČD… Ak dotyčného poznáte už 22 rokov…  Takže je len na kontexte ktorá z odpovedí B-Z sa ukáže čoskoro ako správna. Môžete sa samozrejme mýliť a staviť na istotu odpovede A.  Ak ale dobre vyberiete niektorú z B-Z, budete mať konkurenčnú výhodu.  Nebudete spravodliví, občas sa sakramentsky seknete, ale budete predvídaví.

Skúsenosť so šoférovania o predvídavosti je na nezaplatenie. Život sa totiž nedá zaplatiť.

Nabádam k predsudkom?  Pozor nezabúdajte, že všetko má kontext. Predvídavosť bez kontextu dobroty, lásky a „každý má mať šancu“ by nebola predvídavosťou, ale zaujatosťou a predsudkom.

Veď vám hovorím, kontext je dôležitejší ako by sme chceli.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity