Prečítané: Cory Doctorow – Malý bratr

Čítam beletriu, čítam beletriu a zrazu si uvedomujem, že čítam dokument. Áno, je to dokument o našom svete. V tomto žijeme. Listina základných práv a slobôd je trhaná na cucky v záujme – koho vlastne?!?

Často som v ostatnom čase uvažoval, ako zrozumiteľne argumentovať proti obligátnemu ak nerobíš nič zlé, tak ti špehovanie nemôže vadiť. V tej knihe sa píše:

Je vyslovene osvobozující, když nějaká část vašeho života patří jenom vám, když ji nikdo jiný nezná. Dalo by se to přirovnat k nahotě nebo tomu, když jdete položit kabel. Každej se čas od času svlíkne. Každej si musí sednout na mísu. Přitom ani na jednom není nic nestydatýho, úchylnýho nebo nepřirozenýho. Jenže co kdybych vydal nařízení, že si odteď můžete vyluftovat střeva jenom v prosklený kukani zavěšený uprostřed Time Square, a to jak vás pámbu stvořil?

I kdyby na vašem těle nebylo nic v nepořádku nebo nezvyklýho – a kolik z nás to o sobě může říct? -, museli byste být totální pošuci, aby se vám ta představa líbila. Většina z nás by zdrhala jako o život. Většina z nás by to držela, dokud by si nevyvalila bok.

Neděláme nic, za co bysme se měli stydět. Děláme neco osobního. Náš život patří jenom nám.

(Strana 50)

Čítal som tie riadky uprostred kempu pred stanom. Všetci sme tam boli uzrozumení s tým, že sa delíme o mnoho itímností, o mnoho z našich osobných životov, o mnoho viac, ako v bežnom živote.  V mnohom sme sa tam podobali tomu chlapíkovi, čo ho vytiahli v sklenenej kukani nad Time Square.

Teraz sedím v tichu vlastného domu. Za pevnými stenami.  Nerobím nič iné, ako v tom kempe. Ale je veľmi príjemné vedieť, že môj život patrí len mne. Vrátane zvukov peristalitických pohybov a flatulencie. Zaručuje mi to Listina základných práv a slobôd.  V pevnom dome sa nemusím spoliehať na rešpekt ostatných.  Môj osobný život je v tom najlepšom poriadku bez toho, aby som od vás niečo musel požadovať.  Aj vy ste razom slobodnejší, keď nemáte možnosť ani len náhodou sledovať, ako si freudovsky užívam kladenie kábla.

Sú dokumenty, ktoré naozaj nie sú trhacím kalendárom. Ústava napríklad, ktorej Listina je súčasťou. Tie práva sme si ako ľudstvo dali dohromady preto, že stojí za ne bojovať akýmikoľvek prostriedkami.

Naozaj akýmikoľvek? Naozaj si myslíte, že 250 kamier na  českých dialniciach je tak akurát? Podľa mňa je to práve o 250 viac ako je únosné.  Vďaka nim sa podarilo nájsť práve to jedno auto, ktoré viezlo unesené decko. Spomedzi bambilióna našich ostatných áut, ktoré boli v rovnakom čase špehované.  Je naozaj mojou osobnou vecou odkiaľ kam a prečo cestujem.  Čo vás do toho? PREČO MA SLEDUJETE? A to nekričím na vás preto, že ste idiot, len nemám trpezlivosť , kým na to prídete sami.

Podľa nejakého zákona mám požiadať, aby mi bolo oznámené, aké osobné údaje sú o mne zhromažďované. A vzápätí mi musí byť vyhovené, ak požiadam aby tie údaje boli vymazané a už nikdy viac neboli zhromažďované.  Uvažujem, že požiadam správcov dialnic  od Česka, cez Rakúsko, Taliansko až po Francúzsko, aby mi oznámil a následne vymazali všetky záznamy, ktoré o mne zhromaždili za ostatných 14 dní.  A potom ešte asi tak bambilión ďalších firiem, ktoré majú uložené číslo mojej karty a číslo môjho pasu vo svojich zákazníckych databázach.

To, že som bol na dovolenke na Korzike nie je nič, za čo by som sa mal hanbiť. Robil som len nejaké tie osobné záležitosti, ako napríklad, že som každé ráno položil kábel. No dobre, tak skoro každé ráno. Ale môj osobný život patrí len a len mne. Každého z tých, čo si ma na tej ceste zaznamenali, je do môjho osobného života hovno.

Matematika nadovšetko

Predstavte si, že existuje super vzácna choroba, nazvime ju, ako v tej knihe, superAIDS. Jej výskyt bude 1:1 milión.  Vyviniete test, ktorý je presný na 99%. Takže štatisticky vám vyjde 1:100 ako falošne pozitívny.

Už to vidíte? Vraj sa to volá „paradox falošne pozitívneho výsledku“.

Jedno percento z 1 miliónu je 10 tisíc. Ak otestujete 1 milión ľudí, z testu máte štatisticky 10 tisíc potenciálnych chorých.  Ale len jeden z nich, len jeden z tých 10 000 ho skutočne má. 9999 ľudí ste ozančili ako superAIDS pozitívnych falošne, nesprávne.

Zničili ste im život. Ja viem, chráni ich  zákaz rasizmu, šovinizmu a genderová rovnosť. Aha, to sú tie nástroje, ktoré sú súčasťou Listiny.  A to chcete, aby sa nimi riadili tí, ktorí 9999 ľuďom z ich Listiny urobili konfetky?

Rozporuplné pocity nikdy nekončia

Ak toho jedného so superAIDSom nenájdeme,  je síce pravdepodobnosť len 1:1miliónu,  že sa od neho nakazíte, ale nakazený je na 100% mŕtvy.  Jeden nakazený za nejakých pár rokov dokáže nakaziť tisíce.  Ticíce, ktorý každý jeden z nich je na 100% mŕtvy.

Takže po nejakom čase sa ten test stane presnejší, ako je výskyt toho, čo má odhaliť. Už prestane byť problematický kvôli „paradoxu falošne pozitívneho výsledku“. Naozaj neviem, či máme na to čakať.  V súvislosti s prevenciou skutočne nákazlivých (lietajúcich vzduchom) a skutočne smrteľných (po ich výhre v lotérii života ste na 100% mŕtvy) chorôb hovorievam, že čakať s preventívnymi opatreniami nemáme.

A zas tá matematika

Denne sa na planéte naplnia tisíce kinosál ľuďmi túžiacimi si pozrieť Batmana a iných preoblečencov.  Tí 12 v tej jednej jedinej polnočnej kinosále sú dnes na 100% mŕtvi. To je fakt, vďaka ktorému si to môžeme presne spočítať.

Dajte mi matematický dôkaz, že za ostatných 365 dní bolo práve len 12 mŕtvych filmových fanúšikov  vďaka vašim super 99% účinným metódam na odhalovanie teroristov, vrahov a psychopatov.

Dokážte, že vaši teroristi lietajú vzduchom a po styku s nimi sme na 100% mŕtvi.  

Na sledovanie môjho osobného života podľa citu už vám nikdy neskočím.  Poznáte úspešnosť  vašich sledovacích a odhaľovacích metód,  máte k dispozícii skutočný počet  vrahov a ich obetí, ktorí vám prekĺzli. Tak matematicky dokážte, že  rozmontovanie do poslednho šroubíka každého jedného auta pred nalodením na trajekt má zmysel. 

Alebo prepusitite tých tajtrlíkov, čo náhodne otvorili a nakukli do natrieskaného kufra toho Taliana predo mnou. Peniaze na toho tajtrlíka, čo ma podľa vás ochránil počas následnej plauby trajektom máte odo mňa. Tak už konečne dokážte svoju opodstatnenosť, alebo choďte so svojimi 250 kamerami do tej riti sami.

Priatelia, alebo ste si to každodenné a všadeprítomné špehovanie vy zvolili?

Share Button

Zamneď: Viete, že je to zlé a spoliehate sa na to?

Hm, nič z toho som nezažil. Ale znie to údesne. Takže sa jeden kvázi-promočný projev stal hitom víkendových sociálnych sietí.

Na Farmaceutickej fakulte v Bratislave prednášali špičky, semináre a cvičenia viedli docenti a budúci dekani. Od skúšok sa vyhadzovalo za nevedomosti, takže štátnice boli príjemnou interdisciplinárnou diskusiou. Diplomovky boli plné experimentov, lebo boli súčasťou zahraničných grantov a oponoval to konkurenčný tím. Pracovať v odbore je brnkaćka, pracovať mimo odbor sa ani nedá – znamená to pribrať si k farmácii ešte nejaké manažérske, ekonomické či právnické doplnky.

Na Gymnáziu v našom okresnom meste už dávno pred osemročným modelom som tento absolvoval. Byť extra v predu v niečom bolo pomaly povinnosťou.

Na vojne som bol a videl práve tie dvojciferné IQ. Nehovorím, že som ich musel skúmať 5 mesiacov, ale kedy by som sa zahral na sestričku a videl svojim pracovným partnerom – lekárom, priamo do gágora?

Takže skutočne neviem o čom to ten komentátor-dekan točil. Som zhnusený a som si istý, že by som do takého systému svoje deti nevypustil. Predsa nie som hlupák, aby som vediac, že je nie čo zlé, svoje deti – to najdrahšie čo na svete mám – do toho zlého nútil vstúpiť.

Je to o motiváciách

Nám hovorili, že sú isté možnosti. Hovorili nám o nich v hlbokých 80. rokoch minulého storočia. Hovorili nám o nich v 90. rokoch. Ak dnes o tých možnostiach nikto nehovorí v škole mojim deťom, tak im o nich hovorím ja. A hlavne cez prázdniny im ich ukazujem. Ale možno je to preto, že ma neučili spolieehať sa na systém.

Všemocná škola? Prd baraní! Ak vy, ako rodičia nedáte svojim deťom informáciu o možnostiach – vy ste zlyhali, nie to školstvo. Zlyhá ten, kto sa spolieha na zlý systém, keď vie, že je to zlý systém. Nie, netreba mať ambície zlepšiť školstvo. Stačí sa aktívne vyhýbať jeho zlým vlastnostiam.

Ale ani to netreba. Stačí sa len v tom školskom čase učiť. Ak tá škola má takú nízku laťku, že ju prejdete bez učenia, je len a len vašou osobnou chybou, že v čase vyhradenom na učenie ste sa na tú lokálnu laťku zhnusene nepozerali z ďalekého európskeho nadhľadu.

Európa je jedna. Jazyk je otázkou niekoľkých málo mesiacov. Ak má ten komentátor-dekan v tom prejave pravdu a súčasne si my rodičia myslíme, že to so slovenským či českým školstvom je také mizerné, tak prečo nemotivujeme naše decká skúsiť prímačky na Sorbonu či Oxford?

Nebuďte za hlupákov. Vediac, že to je zlé, sa na to len hlupák spolieha.

Share Button

Zamneď: Pán Lopatka a iné nástroje na kydanie hnoja

Strana SaS je mi sympatická z viacerých dôvodov. Jeden z nich je, že sú to politici, ktorí si na prácu dokážu nájsť manažérov. Nepotrebujú tam vysedávať osobne. Ich programovým cieľom je,  prehovoriť na prácu pre štát niekoho, kto to vie. Riaditeľ inštitúcie s 5000 zamestnancami musí byť manažér. Niekto, kto to má už dávno natrénované.

Alebo to môže byť podržtaška a poskok. V inštitúcii, kde sa dá zamestnať 5000 superverných,  my občania takého podržtašku určite potrebujeme, že?

Priatelia, je to o charaktere a morálke tých, kto takéto riaditeľské miesto majú možnosť obsadiť.  Obsadenie takýchto riadiacich pozícii v štátnych inštitúciách  je skvelou spätnou väzbou, ktorá vypovedá o politikoch. O ich motiváciách, o ich charaktere, o ich  schopnosti pracovať pre nás, čo si tento štát platíme.

Politika je nástroj, pomocou ktorého máte možnosť nastaviť fungovanie štátu podľa svojich vlastných predstáv. To je fakt, ktorý môžete pozorovať všade navôkol. Je to princíp zastupiteľskej demokracie. Predstavy socialistických politikov o tom, ako má fungovať slovenský sociálny systém sú mi protivné. Predstavy socialistických politikov ako má fungovať  Európska únia sú mi  27-násobne protivné.

Zvolili sme si to sami

Ako demokrat viem, že musím vydržať do budúcich volieb. Otázkou je, čo za toto obdobie urobím pre to, aby v deň  volieb zvíťazili politici, ktorí majú môj  názor na to, ako má štát fungovať.

Z ostatných pár mesiacov som získal presvedčenie, že  kam len sa po 3 rokoch pozriem, budem vidieť kopy hnoja z všelijakých  komplikovaných regulácii, výnimiek a pravidiel, v ktorých sa už ani divá sviňa nebude vyznať. Bude tu privilegovaná vrstva nadľudí, ktorí budú poznať tú správnu podržtašku. Podržtašky budú sedieť na kohútikoch od pomijí, ktoré budú vytekať z tunelov výnimiek a regulácií veľkých ako Branisko. A na vrchole tejto pyramídy farmy zvierat bude sedieť ako na Olympe pár mrzutých, zlomyselných, nudiaich sa jachtárov s teplomermi v rukách.

Motivácia nadovšetko

Budem vôbec potom chcieť  hľadať kade-tade zapotrošené zhrdzavené lopatky, vyštrbené hrabličky a vyčistiť tento Augiášov chliev? A budú tie lopatky a hrabličky a hadice nikolsonky chcieť sa s čistením trápiť?  Ona tá naša zemeguľa obsahuje dosť miest, kde si to môžeme bez námahy urobiť  podľa vlastných predstáv. Rovno, z čistej vody. Tak prečo práve pod Tatrami? Veď tu ani more nemáme, kam by sme ten presmerovaný Dunaj z chlievov vypustili.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity