Zamneď: Kurva hoši Práci česť

Je 23 rokov po revolúcii a po Václáváku  sa promenádujú komouši ako počas normalizácie na prvého mája.

Komunisti na Václavskom námestí Praha (17.11.2012)
Komunisti na Václavskom námestí Praha (17.11.2012)

Český a Slovenský národ sa dojíma nad Modlitbou pre Martu a svetelnou šou v Česko-Slovensko má talent.

Načo to celé bolo?

Pre neho:

Má sa lepšie ako kedykoľvek predtým.  Len mu to nikto nepovedal.

Ačkoliv Češi už třiadvacet let prožívají nejsvobodnější, nebezpečnější a nejbohatší období svých dějin, pohled do dobového tisku napovídá, že se s tím rozhodně nehodlají smířit a že jsou každý rok u příležitosti 17. listopadu připraveni vyjádřit veškeré své momentální pocity, v nichž se na prvních příčkách střídá nespokojenost, absolutní nespokojenost a naprosté znechucení.

1990: Všeobecná frustrace z „ukradené revoluce“ a nedostatečného naplnění ideálů listopadu 1989, pociťovaná především protagonisty listopadu 1989.

2011: Všeobecná frustrace ze skutečnosti, že silná vláda nedodržuje své programové prohlášení, všude se krade, nikdo není zatčen ani odsouzen.

2012: Absolutní frustrace, že slabá vláda nedodržuje své programové prohlášení, všude se krade, a ještě ke všemu jsou za to politici zatýkáni a souzeni.

Tradiční podoba oslav listopadu 1989 v zemi, která ví, jak být nešťastná | dialog.ihned.cz – Komentáře.

Naozaj všetci čakajú, že po tom, ako nám to 40 rokov predvádzali komunisti a pred nimi 5 rokov nacisti, že bez demokracie by boli bruchá väčšie?

No dobre, tak vzhľadom na to, že sa mi vôbec nepáči, čo si dovolili tí demonštranti na Václaváku v Prahe, na námestí SNP v Bratislave a zmanipulované decká v Českých Budejoviciach  rozhodol som sa, že zajtra sa všetci prihlásia v koksárni v Ostrave, alebo v  kameňolome v rámci totálneho nasadenia. Jáchymov a Rohožník sa pripravujú.

Dve teplé jedlá zaručené.

V roku 1968 chceli intelektuáli rozprávať sovietskym vojakom o Voltérovi stojac pred tankom. Chyby sa stávajú, ale osol ich opakuje stále dookola.

Veru, môžem dať medzi nacizmus a komunizmus znamienko rovná sa a uvedomovať si pri tom ich komplexnosť.

Vlastnosťou dobrej prevencie je, že stále máme na mysli  istotu 100% smrti bez ohľadu na komplexnosť vplyvov choroby, životného prostredia a ďalších 1989 faktorov. V oboch izmoch  je výsledkom 100% totálne nasadenie alebo lopata v koksárni. Á pardón, len 95%. Tých 5%, to sú pokurvené charaktery dozorcov v koksárňach a kameňolomoch.

(Článok bol aktualizovaný 18.1. 11:05)

Doplnené 18.1. 13:14

Cestou od Národního divadla procházeli mnozí podloubím, kde hořely svíčky zapálené na památku devětaosmdesátého. Když jsem viděl, jak tam mnozí okounějí, na hrudi mají placky s komunistickými třešničkami nebo v rukou cedule s hesly na téma „Za komunistů jsme se měli líp“, chtělo se mi zvracet. Měl jsem pocit, že to celé je jedno velké, absurdní divadlo, kde vrah přijde uctít památku své oběti. Bylo mi na zvracení z ubohosti a malosti mnohých z nich, z těch, kteří pár minut před tím tleskali extrémně levicovým mluvčím, v jednom davu cinkali klíči společně s vedením KSČM a najednou se tváří dojatě nad památkou na jakési studenty.

17. listopad – znásilněný, podupaný a zabalený do rudé vlajky. Blog – Dušan Makovský (blog.iDNES.cz).

Share Button

Závidíte im štátne dotácie?

Až sem sme sa v našej spoločnosti posunuli. Navzájom si závidíme, ako sa okrádame.  Viete, čím som starší, čím som poznal viac ľudí, tým mám radšej svojho psa, ktorého nemám.

Keď niekto známy postaví golfový areál, vždy bude pri nejakom dome, ktorého cena razantne stúpne. Vždy sa nájde nejaká záhrada, z ktorej to bude na 17 jamku len čo by cez plot preskočiť.  Je úplne jedno, či to stavia niekto so známosťou v tom dome alebo niekto cudzí.

Stavať to len tak – to by bola nuda. To by nebolo vôbec socialistické. To by sme sa museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, na svoju šikovnosť v marketingu a v optimalizáciách pri konkurenčnom boji.

Tak si to trochu spestríme.

Tak požiadame o štátne dotácie. Bingo! Trafili ste hlavičku po klinčeku.

A umocníme to! Dáme dohromady 10-15 ľudí, ktorý budú za drobné všimné radi, že im to postavíte za ich plotom.  Smelo do toho! Heš, heš, svine k válovom.

Priatelia, 40 rokov socialistickej morálky je priamo vo vnútri nás. Závisť, ojebávanie na účet štátu, to je to, čo sa počíta.

Serem vám na vaše výzvy k pochopeniu vašich snáh. Pokiaľ pôjde z daní čo i len jediný cent na nezmyselný štát.

Namiesto toho, aby Ústava, zákony a podzákonné normy vymedzovali rámec pre každodenný život všetkých nás, životné túžby 2% občanov sú hýbateľmi neustálych zmien zákonov a vyhlášok.  Všetky tieto zmeny sa dejú len a len v záujme osobných cieľov pár percent. Niečo ako nadčasovosť, stabilita, predvídateľnosť spoločenského prostredia dnes neexistuje. Politika zlyháva, pretože Ústava, zákony a vyhlášky dnes nie sú mantinely, ale hracou plochou podnikania.

Ako spoločnosť nemáme žiadnu dlhodobú víziu, ktorú by zákony stelesňovali. Ak sa opýtam, 90% ľudí nebude vedieť, aké plány má jeho štát a jeho politický zástupca v horizonte 50 rokov. Naša spoločnosť nedokáže povedať ako chceme žiť o 20-50 rokov. Aké chceme mať životné prostredie, aké technológie chceme používať, aké potraviny chceme vyrábať.

Ak aj po takto tvrdej analýze tabuliek vyhlásite, že takto sa občania demokraticky rozhodli, tak zbohom štát, ktorý sa bude riadiť vašim finančným poradenstvom.

Priatelia, tento text je založený na pozorovaní reálneho sveta okolo mňa. Z tohto záveru vidím jediné východisko:

Radikálne zjednodušenie, zoškrtania, zmenšenie všetkého a čohokoľvek čo nesie vo svojom pomenovaní prídavné meno “štátny”. Očistenie zákonodarného procesu až na dreň. Úlohu politického systému minimalizovať do čistej esencie samosprávnych úloh.

Bodka. Koniec návodu.

Až keď sa nám podarí zjednodušiť štát tak, aby aj posledná učňovská mládež chápala, čo sa deje s ich daňami a zdravotným poistením, až potom môžete vypustiť z úst, že sa demokraticky rozhodla.

Bude len ďalšou zbytočnou stratou nášho času a našich peňazí, ak budeme čokoľvek dnes existujúce analyzovať, preratávať, optimalizovať či reformovať.  Súčasné štátne inštitúcie a súčasný politický systém je v totálnych sračkách. Jediným pracovným postupom sa musí stať vyhadzovanie, škrtanie, zmenšovanie, zjednodušovanie všetkého štátneho a politického. (Moja charakteristika štátu ako inštitúcie)

Do riti, to si tú politiku mám robiť sám?

Share Button

Malý brat a jeho paradox falošne pozitívneho výsledku

Chytili ďalšieho teroristu! Skvelý výsledok.

Ak domácnosti výrazne klesne spotreba elektriny, stáva sa podozrivou. Hovorkyňa spoločnosti Východoslovenská distribučná Andrea Danihelová potvrdila, že každý výrazný rozdiel v odbere preverujú, aby zistili príčinu a prípadnú poruchu odstránili.

„Kontroly meradiel uskutočňujeme podľa toho a na tých miestach, kde zistíme anomáliu v objeme spotrebovanej elektriny.“

SME.sk | Kto šetrí elektrinou, je podozrivý z krádeže.

Predstavte si, že existuje super vzácna choroba, nazvime ju, ako v tej knihe, superAIDS. Jej výskyt bude 1:1 milión.  Vyviniete test, ktorý je presný na 99%. Takže štatisticky vám vyjde 1:100 ako falošne pozitívny.

Už to vidíte? Vraj sa to volá “paradox falošne pozitívneho výsledku”.

Jedno percento z 1 miliónu je 10 tisíc. Ak otestujete 1 milión ľudí, z testu máte štatisticky 10 tisíc potenciálnych chorých.  Ale len jeden z nich, len jeden z tých 10 000 ho skutočne má. 9999 ľudí ste ozančili ako superAIDS pozitívnych falošne, nesprávne.

Zničili ste im život. Ja viem, chráni ich  zákaz rasizmu, šovinizmu a genderová rovnosť. Aha, to sú tie nástroje, ktoré sú súčasťou Listiny.  A to chcete, aby sa nimi riadili tí, ktorí 9999 ľuďom z ich Listiny urobili konfetky?

Často uvažujem, ako zrozumiteľne argumentovať proti obligátnemu ak nerobíš nič zlé, tak ti špehovanie nemôže vadiť. V jednej knihe sa píše:

Je vyslovene osvobozující, když nějaká část vašeho života patří jenom vám, když ji nikdo jiný nezná. Dalo by se to přirovnat k nahotě nebo tomu, když jdete položit kabel. Každej se čas od času svlíkne. Každej si musí sednout na mísu. Přitom ani na jednom není nic nestydatýho, úchylnýho nebo nepřirozenýho. Jenže co kdybych vydal nařízení, že si odteď můžete vyluftovat střeva jenom v prosklený kukani zavěšený uprostřed Time Square, a to jak vás pámbu stvořil?

I kdyby na vašem těle nebylo nic v nepořádku nebo nezvyklýho – a kolik z nás to o sobě může říct? -, museli byste být totální pošuci, aby se vám ta představa líbila. Většina z nás by zdrhala jako o život. Většina z nás by to držela, dokud by si nevyvalila bok.

Neděláme nic, za co bysme se měli stydět. Děláme neco osobního. Náš život patří jenom nám. (Strana 50)

Máte pocit, že ste tento článok na tomto blogu  už čítali?  Viete, nie je nad to si zopakovať jednoduché pravdy. Prečítané: Cory Doctorow – Malý bratr

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity