Zamneď: Zákon už len s odloženou platnosťou a na dobu určitú

Všimol som si pri skúmaní na čo sa to kde-kto odvoláva v slovách „to už dávno v USA platí“, že tam majú zaujímavý zvyk. Prijímajú tam občas zákony s odloženou platnosťou. Princíp je taký, že sa dnes dohodneme, že o 3 roky budeme mať novú zákonnú úpravu. Nie hneď od zajtra, ale až neskôr. Proste zákon s odloženou platnosťou.

Veľkou výhodou je, že:

  1. dávno dopredu sa vieme pripraviť na platnosť zákona
  2. existuje čas na analýzu pre opozíciu, či vláda nevymyslela somarinu
  3. technologický vývoj môže vylepšiť a spríjemniť nástup platnosti zákona

Navyše táto legislatívna technika rieši náš akútny problém. Problém 4 ročného volebného obdobia. Prijímali by  sa zákony poväčšine za hranicu volebného obdobia. Takže sa eliminuje prospechárstvo.

Osobne sa mi páči, že takto prijímané zákony musia mať v sebe zakomponovanú víziu. A ak čítate tento blog dlhodobo, tak viete, že vízia, to je pre mňa niečo zásadné. Vízia je to, čo dnes našej politike, našej spoločnosti chýba. A veľmi trpíme tým, že nemáme vízu, ako chceme v horizonte 20-50 rokov žiť.

Keď už tu nadhadzujem jedno riešenie problému (čo problém, to je šlamastika ako hovädo) neustálej novelizácie novelizovaných noviel, nadhodím ešte jedno spolu súvisiace riešenie. A tým je „Rámcová zákonná norma.“

Predstavujem si to tak, že formou ústavného zákona (a teda s potrebou širšej zhody a 2/3 hlasov) je prijatý stručný zákon, ktorý definuje základné pravidlá danej oblasti pre obdobie blahobytu. Proste pre ideálny stav. Napríklad by to bol zákon, ktorý nastavuje jedinú hladinu dane vo výške 7% bez výnimiek a na všetko (dph, z príjmu občana , zo zisku firmy a žiadne iné dane). Sedmička je pekné magické číslo, daň 7% by hádam vyhovovala každému, katolíkom, kalvínom, ateistom a hádam aj džedájom. A len 3 dane – no raj na zemi.

A teraz príde pointa: Každý jeden zákon, by vždy musel byť platný na dobu určitú (nech si už pod dobou určitou predstavujeme akékoľvek číslo). Každý jeden zákon by musel mať svoj rámcový zákon, svojho ochrancu stručnej a základnej vízie. Takže z nášho príkladu o daniach, akýkoľvek zákon, ktorý by upravoval dane z ohľadom na aktuálnu realitu, by prebíjal rámcový zákon a platil by do konečného dátumu.

Výhody?

  1. Pri nečinnosti, či neschopnosti sa dohodnúť, by sme nikdy neostali bez dopredu známych pravidiel.
  2. Neschopnosť dohodnúť sa by bola nepohodlná, pretože by sa ľahko pomenoval, kto môže za to, že nemáme doladené zákony s ohľadom na aktuálne potreby.
  3. Akýkoľvek nápad vytvoriť si v zákone pohodlnú dieročku by bol ľahšie viditeľný. Bolo by totiž s čím porovnávať, minimálne s rámcovou dohodu.
  4. Už len definovaním dátumu konca platnosti by sa ukázali skryté zámery predkladateľa. Už len snahou o nedodržanie koncového dátumu platnosti by sa ukázali zámery predkladateľa.

Viete, dnes mám pocit, ako by sa všetky zákony pripravovali systémom legislatívnej núdze. Síce sa formálne absolvujú plnohodnotné 3 čítania, ale pomáha to? Navyše, ak má zákon menej ako 10 strán a menej ako 20 paragrafov výnimiek, je predkladateľ považovaný za diletanta a flákača.

Uvažujem nad tým, ako sa vysporiadať s rýchlokvasenými zákonmi. Ako sa vyhnúť zákonom bez vízie. Ako  sa vysporiadať so zákonmi na jedno volebné obdobie. Oni tí právnici isto vrámci nejakej všeobecnej teórie štátu a práva niečo rozumnejšie a sofistikovanješie poznajú.

No veď to, že sofistikovanejšie, teda ako hovorí Samo Šaling &co. vo Veľkom slovníku cudzích slov: Sofistika je úmyselné, zámerné uplatňovanie, používanie klamných dôkazov, sofizmov; slovné hračky vedúce k omylom. No riešenia musia byť také jednoduché, aby každý občan tejto krajiny vedel, ako jeho štát funguje. S takým riešením príďte, fiškáli!

Viete, ja nehovorím, že chcem zabrániť gaunerským formuláciám v zákonoch. Mne by v prvej iterácii k normálnosti stačilo, aby bolo na gaunerov lepšie vidieť.  Je len na občanoch, či si gaunerov budú aj demokraticky voliť, keď vedia, že sú gauneri. To je proste demokracia a tú ja z duše rád.

A nabudúce o vzdelávaní dospelých. Lebo pre vzdelaných nepotrebujem zákon kvôli zákazom, ale preto, aby im radil lepšiu cestu. Ako príklad bude česká protiústavnosť práce za dávky.

Share Button

Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti

Moji prezidenti si zarečnili, zaamnestovali a jeden aj zanevymenoval. Toho s krížom v štandarde nebudem spomínať, ešte by ma obvinili z hanobenia štátnych symbolov. Prokurátora na to čoskoro bude mať. A ak by sa žiaden nehodil, Česi nám stále môžu požičať Polednovú. Isto to urobia radi z čírej bratskej lásky. Keď už máme tie najsamlepšie medzinárodné vzťahy za posledných 1200 rokov.

Takže poďme na toho, čo amnestoval tých, čo ani za 8 rokov česká justícia nevedela odsúdiť. Ale viete čo? Mne sa to jeho gesto vlastne veľmi pozdáva. A ukážem vám dva dôvody.

Prvým dôvodom je, že uľavil aspoň vyšetrovateľom. Viete si to predstaviť, ako asi vyzerá spis po 8 rokoch vkladania ospravedlneniek do neho? To môžete byť aj naschopnejším zaláskovancom, keď vám po 4 rokoch takýto spis hodia na stôl po odchode do dôchodku vášho kolegu. Prvé 2 roky len čítate tie ospravedlnenky z prvých kolegových 4 rokov. A ďalšie dva roky tie ospravedlnenky z tých dvoch rokov, počas ktorých ste čítali tie z tých predchádzajúcich 4 rokov. Ledva čo si medzičasom  stihnete úchytkom odskočiť uľaviť

No a ten druhý dôvod? Hádam aspoň  nejakému promile dôjde, že principiálna chyba nie je v tom, že po 8 rokoch sa zastavuje stíhanie.  Ale že živili a volili 8 rokov niečo, čo sa tvárilo ako vyšetrovanie.

Pozorujem z povzdialia svojho emigrantského nadhľadu (toho, čo nechce mať s eséróčkami ŠtátSk s.r.o. a StátCZ s.r.o. nič spoločné), tak z tohto nadhľadu pozorujem, ako Česi hromadne závidia. Ako by si boli mohli bývali boli nakradli aj oni, keby sa nebáli, keby doma ausgerechnet vtedy nekachličkovali, keby…

Pozorujem, ako sa zľakli. Mali 8 rokov istoty a terazky sú akýsi zmätený. Stále si mohli mädliť ruky, že raz to príde. Žiadna hrôza z definitívneho a nezvratného oslobodzujúceho rozsudku. Mohli ich všetkých celých krásnych 8 rokov každodenne a opakovane odsudzovať.  Prd nejaká prezumpcia neviny. Krásnych 8 rokov slastného pocitu, že oni za to môžu v akých sú sračkách 28. štátu v poradí s najlepším výhľadom na život na tejto planéte z 82 hodnotených.

A teraz bum ho – koniec. Skončilo 8 rokov fišerovského „Vyhlášení amnestie je prezidentovým právem, rozhodnutí Václava Klause proto respektuji. Sám bych amnestie nevyhlašovalal“, ktoré ich práve dobehlo.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza tohto článku nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

To ocitované som napísané 19.12.2012, keď o amnestiách ešte nebolo ani vidu ani sluchu v článku Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ. Ja viem, človek má pravdu,  už keď netreba.

A budem to opakovať zas a znovu. Keď si 8 rokov spokojne hoviete, volíte si a hovoríte si: „Ako dlho budú vyšetrovatelia vyšetrovať je len na nich a ich rozhodnutie budeme, keď aj by im to trvalo 8 rokov, rešpektovať. Ale sám by som s odsúdením bol hotový nato-tata.“, príde a prísť musí ten moment, keď vás Pravidlá dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu.

Po 8. rokoch je neskoro bycha honiti. Ale keď je to také čecháčkovské.

Share Button

Nie sú dôkazy, skutok sa nestal – verzia CZ

Ak máte pochybnosti o správnosti oslobodzovacieho výroku súdu nad českými politikmi, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Odvolací soudkyně Löffelmannová připomíná, že podmínkou úplatku je podle zákona „obstarání věci veřejného zájmu.“ Jenže jediným faktem prý je, že poslanci obálky dostali – Kočí v restauraci, Škárka u Bárty v bytě.

„Jakákoli souvislost s obecným zájmem není v této části skutkového děje zjištěna, tedy nelze ani z ničeho dovodit, že by šlo o úplatky, ať už bezúročnou půjčkou nebo nevratným majetkovým prospěchem. Za této situace nelze jinak než uzavřít, že jednání obžalovaného Bárty nenaplňuje znaky žalovaného ani jiného trestného činu,“ rozhodla soudkyně.

via Všechno je jinak: Bárta ani Škárka nic nespáchali, rozhodl odvolací soud | zpravy.ihned.cz – Česko.

Vždy je lepšie, ak sú zákony postavené tak, že vykĺzne 10 skutočne vinných na miesto čo i len jedného nespravodlivo odsúdeného. To je bez akejkoľvek debaty fakt.

My nesmieme byť zavčasu sprostí, lenivý a ľahostajní 

Súdnictvo je tretím pilierom demokracie. Je nezávislé a ním formulovaná pravda je v súlade s duchom národa a literou zákona. Sudcovia sú intelektuálnou elitou z nás a  vyvolili sme si ich spomedzi nás na základe využitia tých najprísnejších mechanizmov. Zverili sme im právo vynášať súdy nad našimi životmi a dobrovoľne sme sa rozhodli bezpodmienečne sa podrobovať nimi vyslovenej pravde.

A potom prídu pochybnosti o rozsudkoch. Kým sa nás to netýkalo, tak to ľahostajne necháme plynúť. A dnes sme veľmi prekvapení, že nás naša lenivosť a ľahostajnosť dobehla.

Nechávame bez povšimnutia, že sudcov vyberajú beškrupulózni. Že sú pravidlá výberu sudcov  podliezané. Že je kvalita právnických plzeňsko-šamorínskych fakúlt biedna. Že sa k titulom, profesorov – garantov vzdelávania – dostávajú ľudia nespĺňajúci kritériá ani len na odborného asistenta vysokej školy zo stredu celosvetového rebríčka.

Ak máte pochybnosti o správnosti výroku súdu, spochybňujete vlastnú schopnosť nás všetkých si vybrať dobrých sudcov. V momente dnešného rozsudku je už na všetky náreky neskoro.

Tam niekde, pri výbere svojich zastupiteľov, tam niekde, pri súhlase s drobným každodenným podvůdkem je dôvod toho vášho vnútorného nesúhlasu. Tie obálky putujúce z rúčky do rúčky v Poslanecé sněmovni českého parlamentu sú súčasťou jedného veľkého kolobehu morálky a etiky, ktorého sme každý jeden z nás každý jeden deň pri každom jednom verejnom prejave súčasťou.

Pre česky mluvících ešte doplním z čoho pochádza nadpis. Na Slovensku v jednom prípade aj boli dôkazy, aj nebolo pochýb, že sa skutok zmarenia referenda stal. Niekoľko amnestií spôsobilo, že de jure dôkazy neexistujú a skutok sa tak nestal. Vyhlasovateľa amnestii si Slováci zvolili v regulérnych demokratických parlamentných voľbách.

Viac a ešte viac aj v článku: Pravidlá nás dobehnú v najnevhodnejšiu chvíľu

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity