Krútil by som hlavou, až by sa mi odšroubovala

Keby…  Keby som už nemal nejaké životné skúsenosti.

Tak napríklad, môj gymnaziálny matikár ma naučil, že do rozvrhu sa v septembri nerýpe. Vznikne vždy oveľa horšia situácia a o nejakom vylepšení sa nám môžu tak akurát snívať vlhké mladícke sny. Prečo je to tak? Pretože autor toho rozvrhu nad ním strávil niekoľko hodín ak nie dní a zakomponoval všetky jemu známe výnimky, podmienky, kolíze a tak podobne. A potom prídete a vymyslíte si, že z desiatky až stoviek chemických drog a prekurzorov chcete vyčleniť ausgerechnet marihanu.  Výsledok? V Čechách bude môcť byť malopestovateľ za oknom zabásnutý už za porušenie dvoch rôznych paragrafov.

Keď som išiel  onehdá okolo pamätníku v Lidiciach, zastavil som sa na parkovisku pri pamätníku. Asi pol hodinu som na to mieto, kde bola tá dedina, pozeral. Chvíľu som videl vykosenú lúku, chvíľu našu dedinku na strednom Slovensku. Ak by boli na pozadí kopce, miesta k nerozoznaniu. Veľmi dobre som si viem tú tragédiu  Lidíc predstaviť.  Vrstovníci lidisckých detí považujú za najhoršie vo svojom živote posledných 20 rokov.  Prečo? Ľudia majú priemerne len slabú predstavivosť. Čo nedávno nevideli, to si nevedia predstaviť.  A potom, máme sa hovadsky dobre v tejto našej Európe.

Apple bude mať  navigáciu len od 4S a iPad2.  Jedným z podkladov k mapám je vraj Waze. Super displej pre projektovanie na počítači, také tie autocady a podobe, je podľa Apple ideálny 15 palcoví superleký 16:10 amoled.  Neuveruteľné sračky. A Applu sa to tentokrát zas podarí. V prípade Androidu je najpoužívanejší systém mínus dve hgenrácie od aktuálne najnadupanejšieho. Alebo svoj stroj vyhodíte len preto, že nenaviguje? A kúpite nový za zbytčné tisíce?  Zaujímavé, že to nefunguje v príapade digitálneho rozhlasu či precodu na MPEG4 v prípade digitálnej televízie.  Ľudia v istom monete začnú byť  naštvaný na nútenie k vyhadzovaniu peňazí. Ale dobrým marketingom dokážete zákazníka aj do prenášania hory zapojiť. A ešte vám za tú prácu čo vykonal (Waze) prácu zaplatí.

Pre oneskorencov treba otvoriť nový kurz. Ak ich pustíte do druhej či tretej lekcie už rozbehnutého kurzu, ostatných okradnete o čas. Musíte totiž dobrať elementárne základy z prvývh lekcií. Chalani twítovali z nejakej markeťáckej konferencie niečo o tom, ako v prednáške zazneli psychologické veci známe 20-30 rokov ako vraj úžasné novinky. A že markeťáci nevedia merať prínosy reklamy vo facebúchoch.  Nuž, mi, čo sme zažili príchod Google Adword na svojich, či klientských účtoch, či základy vedeckej metodológie pri písaní skutočnej diplomovky vlastnou rukou, by sme si mali konferencie dobre vyberať. Začiatočníci nás okrádajú o čas.

Pomaly sa chystám na štyridsiatku. Je skutočne načase držať sa svojich skúseností. Už platí nie len Drž sa plánu, ale aj drž sa skúseností. To hore sú len 4 príklady, 4 odstavce straty času.  Stále si ale hovorím, že „tí mladí by ma mali niečím obohacovať. Neopúšťaj ich!“

Tak neviem. A skúsenosť i hovorí, že aj keď sa budem snažiť to akokoľvek rozhodnúť, múdry budem až keď už netreba. Život naozaj nemá zmysel.

Share Button

Vo sne, v ktorom libertariáni znárodňujú

Konštrukcia niektorých experimentov je tak zhovadilá, že posudzovať ich výsledky je oprávnený len diagnostikovaný nositeĺ f-kovej diagnózy. Davidovi sa niečo podobné podarilo. Libertariáni jsou stoupenci radikálního přerozdělení bohatství – jilm.cz To čo spísal je taká, ale taká oná, že si zaslúži čestné miesto u mňa na poličke. Verím, že ma poznáte natoľko, že nebudem obvinený z neschopnosti argumentačne to vyvrátiť. Ja by som aj, ale hneď na začiatku, keď sa rozhodol, že libertariáni by dali dnes dohromady socialistický štát, socialistickú ústavu… A keďže sa nám to takto rozbehlo, vývody už skutočne nie je možné rozporovať. Viete, ide o to, že to hneď na začiatku nazval myšlienkový experiment. Nie hodnotenie historického vývoja. Ale myšlienkový experiment. Takže položil na stôl experimentálne východiská. Nie skutočné historické východiská. Jednoducho povedané: Z hovna bič neuplatieš. Pritom by stačilo, aby v momente, keď myšlienkový experiment prišiel do momentu, kedy sa zakladá štát, bolo použité slovo solidarita. Namiesto toho v jeho expermente začnú libertariáni znárodnením. No onéé. Pod čiarou: To „f-ková diagnóza“ nemá s Facebookom nič spoločné. Je to narážka na Medzinárodnú klasifikáciu chorôb. Aj keď, možno to nie je tak úplne náhoda.

Share Button

Priama demokracia by bola super, ale sme leniví

Veľmi správny postreh k referendu:

Páni politici, prestaňte ma otravovať s výkonom namiesto vás.

Áno, je to tak. Aj sa nám nepáči, že politici rozhodujú za nás. Aj sme lenivý sami za seba rozhodovať.

A nalejme si čistej pepsikoly: Ani sa to vlastne nedá. A tak sme si vymysleli zastupiteľskú demokraciu. Zvolíme si za seba niekoho, kto bude za nás pracovať.  My a za nás.

A títo naši zástupcovia sú práve takí, akých sme si spomedzi seba vybrali. Všimnite si, že týchto zastupiteľských krokov až k Parlamentu je niekoľko. Hovorí sa tomu odtrhnutie mocných od reality.

Prvým stupňom je politická strana. Ďalším stupňom je miestna organizácia. Ďalším okresná organizácia. Potom celorepubliková. Ďalším je kandidátna listina do Parlamentu. Ďalším je poslanecké miesto. Ďalším poslanecký klub. Ďalším vedenie strany. A tak ďalej a tak podobne.  Až keď sa touto štruktúrou prehryziete, tak môžete povedať, že máte rozhodujúce slovo.

Až keď sa tvoj alebo môj názor dostane až k tomu najvyššiemu, tak sa môže stať realitou. A to len preto, že sme leniví.

Pritom na všetkých tých priečkach funguje demokracia. Máte dobrý nápad, presvedčíte pár ľudí a zvolia vás. Aby ste ten nápad posunuli po rebríku vyššie. Za nich. Namiesto nich. Oni s tým súhlasia, ale robiť chcú niečo iné.

Viete, demokracia ako taká funguje skvele. Trochu nám škrípe fungovanie zastupiteľského systému.  Sme až príliš leniví.

A vlastne by to ani nešlo. Súčasná spoločnosť je príliš komplikovaná na to, aby sme dokázali o všetkom kompetentne rozhodovať. Naozaj je komplikovaná? A nie je to len ďalšia výhovorka, ktorou maskujeme svoju lenivosť, svoju rezignáciu?

A vlastne sme to ani nechceli. Veď by nám ušli iné príležitosti na sebarealizáciu. Ale naozaj sme tak vyťažení vo svojich povolaniach a poslaniach? Ale veď hej, aj prokrastinácii sa treba venovať. Kto by za nás našiel toľko nových pomenovaní pre to isté váľanie sa na diváne?

Aby nevznikol omyl, nekritizujem lenivosť. Na nej nie je nič zlé. Dokonca je to jedna z matiek pokroku. Len by bolo fajn si naliať čistej pepsikoly skôr, ako začneme kritizovať demokratický systém riadenia spoločnosti. Možno by stačilo len zľahka zrevidovať mieru zastupiteľskosti v našej demokratickej spoločnosti.

Alebo to nechajme tak, a nesme sa toto demokratické rozhodnutie dôsledky. Za to rozhodnutie nechať sa zastupovať pri rozhodovaní. Nielen tie skvelé aspekty, teda že sa nemusíme trápiť s rozhodovaním o každom dzindzíku a každom onom sami, ale urobí to za nás niekto iný. Ale aj tie nepríjemné. Teda, že niekto iný za nás o tom dzindzíku a onom rozhodol. Dali sme mu na to demokraticky právo v rámci systému zastupiteľskej demokracie.

Toto bol druhý diel po prvom a bude aj tretí. O moci a úlohe peňazí v kampani.

Share Button

Web zameraný na osobné politické aktivity